The missile, which landed on the Polish territory, caused the first loss of life directly on NATO soil since Russia's invasion of Ukraine in February. Although leaders have hinted that the reinforcement of missile defences on the border could be the consequence, ambassadors at their meeting have ruled out that scenario for now. The allies agree, however, that Ukraine is in no way responsible for the incident.

Raketa, ktorá dopadla na poľské územie, spôsobila prvú stratu životov priamo na pôde krajín NATO od februárovej invázie Ruska na Ukrajinu. Hoci lídri naznačovali, že by následkom mohlo byť posilnenie protiraketovej obrany na hraniciach, veľvyslanci na svojom stretnutí nateraz tento scenár vylúčili. Spojenci sa však zhodujú, že Ukrajina nie je v žiadnom prípade za incident zodpovedná.

Po včerajšom (15. novembra) páde rakety neďaleko poľskej obce Przewodów, len 7 kilometrov od ukrajinskej hranice, zomreli dvaja Poliaci. Stali sa tak prvými obeťami, ktoré prišli o život v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine priamo na území Severoatlantickej aliancie.

Kým počiatočné správy nevylučovali, že strely mohli byť priamym útokom zo strany Ruska či zablúdenými raketami, ktoré nezasiahli plánované ukrajinské ciele, počas noci sa začalo viac hovoriť o nešťastnej náhode. Rusi navyše v prvej reakcii na udalosti svoje zapojenie kategoricky odmietli.

Prvé vyšetrovanie malo napokon v neskorých nočných hodinách potvrdiť, že raketu, ktorá spadla v Poľsku, odpálila ukrajinská armáda v reakcii na prichádzajúcu ruskú raketu. Zatiaľ nepotvrdené informácie naznačovali, že by mohlo ísť o raketu zo systému S-300, ktoré Ukrajine dodalo Slovensko. EURACTIV Slovensko tieto zdroje overuje.

Hoci ukrajinský minister zahraničných vecí Dimitro Kuleba tvrdil, že teória o ukrajinskej protivzdušnej obrane je konšpiračnou hrou Ruska, najmä americké médiá ju do rána začali čoraz masívnejšie potvrdzovať.

„Mnohé nasvedčuje tomu, že s vysokou pravdepodobnosťou išlo o raketu, ktorá bola použitá na protiraketovú obranu, a to obrannými silami Ukrajiny,“ potvrdil dohady na stredajšie (16. novembra) poludnie aj poľský prezident Andrej Duda.

Experti sa však zhodujú, že bez ruského útoku by na poľské územie ukrajinské rakety protivzdušnej obrany nedopadli. Kyjev dokonca hovoril o včerajšej ofenzíve Moskvy ako o „najmasívnejšom útoku za ostatných deväť mesiacov vojny“. Po takmer celom území Ukrajiny totiž dopadali stovky ruských rakiet. Najbližšie k Poľsku, 80 kilometrov od hraníc, útočili Rusi na Ľvov.

„Nebyť ruského ostreľovania, nelietali by ani rakety protivzdušnej obrany. Nelietali by žiadne rakety,“ uviedol na sociálnej sieti aj slovenský minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

Nateraz len konzultácie veľvyslancov

Ak by pôvodné vyšetrovanie potvrdilo, že by za explóziou bol priamy útok Ruska, Poľsko by mohlo na základe článku 5 Washingtonskej zmluvy požiadať spojencov o spoločnú obranu. Práve ten v rámcoch Aliancie potvrdzuje, že útok proti jednému sa považuje za útok proti všetkým spojencom. Členov tak nielen chráni, ale aj zaväzuje k vzájomnej ochrane.

Aj slovenský minister obrany ešte v skorých večerných hodinách potvrdil, že aktiváciu článku 5 neočakával. Spomenul však menej známy, no stále zásadný článok 4 rovnakej zmluvy.

Na jeho základe dokáže ktorýkoľvek zo spojencov v prípade „ohrozenia územnej celistvosti, politickej nezávislosti alebo bezpečnosti“ zvolať celoaliančné konzultácie.

Poľsko sa napokon rozhodlo neaktivovať ani článok 5, ani článok 4. Napriek tomu v Bruseli v stredu (16. novembra) zasadala Severoatlantická rada a veľvyslanci členských krajín NATO.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po jej skončení uviedol, že hoci nešlo o úmyselný útok z Ruskej strany, „v žiadnom prípade to nie je vina Ukrajiny“: „Rusko nesie za vojnu na Ukrajine plnú zodpovednosť,“ vyhlásil Stoltenberg.

Protiraketový dáždnik sa posilňovať nebude

Jaroslav Naď v utorok večer uviedol, že dôsledkom zasiahnutia poľského územia by mohla byť aj „požiadavka na ďalšie posilnenie protivzdušnej obrany východného krídla NATO vrátane Slovenska“.

Podľa Tomáša Valáška (PS), bývalého veľvyslanca Slovenska pri NATO, však z diania v Poľsku nateraz nič také nevyplýva. „Možno sa ukáže, že protiraketový dáždnik bol ‚deravý‘, a hustejšia ochrana by bola pomohla,“ pripustil.

Generálny tajomník NATO však na tlačovej konferencii potvrdil, že Aliancia nateraz neuvažuje o rozšírení ochrany východného krídla. Pripomenul, že spojenci od začiatku ruskej agresie na Ukrajine vo februári „výrazne zvýšili svoju obranu na hranici“, a to vo forme väčšieho počtu pozemných jednotiek, ale aj vzdušných a námorných síl.

Aliancia podľa Stoltenberga nerozmýšľa ani o rozšírení svojho ochranného dáždnika tak, aby zasahoval do územia Ukrajiny. Vďaka tomu by tak aliančné systémy vedeli vopred zachytiť aj strely, ktoré by mohli mieriť na územie krajín NATO.

„NATO sa ruskej vojny na Ukrajine priamo nezúčastňuje,“ odôvodnil rozhodnutie generálny tajomník.

Článok bol publikovaný 16/11/2022 na EURACTIV.sk