Prime Minister Robert Fico has suggested that he would replace Viktor Orbán in Brussels, but this is rather scaremongering that does not reflect reality, says Tomáš Strážay from Slovak Foreign Policy Association in an interview.

---

Naozaj si nemyslím, že rusko-maďarský most zostane zásadne živý. Bola to jedna z tém, ktorou sa Péter Magyar v kampani vymedzoval voči Fideszu. Ak by to v dohľadnom období spochybnil, mal by zásadný problém, myslí si TOMÁŠ STRÁŽAY, riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA). 

Tiež nepredpokladá, že by odchádzajúceho premiéra Viktora Orbána v Bruseli nahradil Robert Fico. Slovensko podľa neho na takýto výtlak „jednoducho nemá“.

„Rétorika vymedzovania sa voči sankciám a podpore Ukrajiny bude zrejme pokračovať. Ale v konečnom dôsledku sa nebude pri hlasovaniach výrazne odkláňať od väčšinového postoja EÚ,“ vraví v rozhovore pre euBrief.

Podarí sa Péterovi Magyarovi vrátiť Maďarsko znova do európskej hry? Keď sa pozrieme na odhalenia ohľadom telefonátov Pétera Szijjártóa so Sergejom Lavrovom či Viktora Orbána s Vladimirom Putinom, za ako dlho sa môže znova vybudovať dôvera s Bruselom?

To sa nedá úplne jednoznačne určiť. Všetko bude závisieť od konkrétnych krokov, ktoré budú Péter Magyar a jeho spolupracovníci robiť, keď už budú vo funkciách.

Ide o situáciu, ktorá nie je porovnateľná so žiadnym iným členským štátom Európskej únie. Maďarsko bude preto hodnotené pomerne individuálne. Už samotné voľby však vzbudili veľmi pozitívne reakcie – či už masívna účasť maďarských voličov, alebo veľmi výrazné víťazstvo, ktoré Tisza dosiahla.

Základ je teda vytvorený. Aj náčrt programu do prvých povolebných týždňov, ktorý Magyar vo verejných vystúpeniach predostrel, ukazuje snahu vrátiť do Maďarska pravidlá právneho štátu so všetkým, čo k tomu patrí. Súčasťou je aj odvolanie nominantov Fideszu, ktorý sa zabetónoval na rôznych úrovniach od justície až po mediálnu radu.

Podľa týchto prvých krokov budú následne európski partneri posudzovať, do akej miery sú jeho slová založené na realite. Zatiaľ to však vyzerá tak, že to myslí vážne.

Môže sa teda Maďarsko, ktoré bolo doteraz vnímané ako hlavný „blokovač“ v EÚ, posunúť viac smerom k mainstreamu?

Áno a naznačuje to aj avizovaná prvá návšteva Magyara vo Varšave a jednoznačná snaha koordinovať sa s Donaldom Tuskom. To tiež môže byť určitou garanciou tohto nového smerovania.

Jedným z Magyarových cieľov je odblokovať krajine zmrazené eurofondy. Čo bude preto musieť urobiť? A a v čom sa to bude líšiť oproti situácii v Poľsku, kde Tuskova vláda po svojom nástupe potrebovala dosiahnuť to isté?

Jedným z diskusných bodov bude naozaj aj téma odblokovania zmrazených fondov. Hovorí sa o rôznych balíkov dokopy až v sume 20 miliárd eur. To predstavuje zásadnú finančnú injekciu špeciálne v čase, keď maďarská ekonomika nie je v dobrom stave.

Kľúčové budú konkrétne kroky na domácej aj európskej úrovni. Pristúpenie Maďarska k Európskej prokuratúre bude jedným z faktorov, ktoré môžu rozhodnúť o uvoľnení fondov. Absolútny dôraz sa však bude klásť na postup pri reforme domáceho prostredia, špeciálne v oblasti boja s korupciou a nezávislosti súdnictva.

Sú tu predpoklady na to, aby tie kroky boli naozaj zrealizované. Aj počas volebnej noci Magyar vyzdvihol dvoch predstaviteľov silových inštitúcií, ktorí informovali o zneužití moci štátnych orgánov a vyzval aj ďalších, aby sa pridali a pomohli stransparentniť doterajší systém.

Od Magyara sa očakáva proeurópsky kurz, no mnohí sa obávajú, čo všetko si odniesol z Fidezsu, z ktorého vzišiel. Európske centrum pre politiku varuje, že už teraz je proti viacerým politikám Únie – od viacročného finančného rámca, cez migračný pakt až po odklon od ruských energií do roku 2027. Do akej miery je to varovný signál a do akej miery ide o témy, voči ktorým je odpor pomerne bežný? 

Myslím si, že v týchto položkách, ktoré ste spomenuli, by si Magyar našiel hneď viacero spojencov v rámci EÚ. Závisieť bude od toho, ako bude svoje pozície komunikovať a ako sa zapojí do hľadania kompromisných riešení. Ale áno, budú tu aj témy, kde Maďarsko k mainstreamu neprestúpi.

Pokiaľ ide o energetickú závislosť, ten prísľub odstrihnutia od Ruska tu je (do roku 2035, pozn. red.), ale zároveň sa spomína aj návrat k ruským energiám v prípade ukončenia vojny na Ukrajine. Ide teda o dosť nejednoznačné tvrdenia.

Magyar tu naráža aj na realitu existujúcej závislosti Maďarska, ktorá si vyžaduje dlhší čas na diverzifikáciu zdrojov. Každopádne tam vidím náznak určitého konsenzuálneho riešenia. 

Priblížte, prosím. 

Magyar bude trvať na záujmoch Maďarska, ale bude ich komunikovať inak ako Viktor Orbán. A pochybujem, že by ich v takej veľkej miere podmieňoval ďalšími ústupkami v iných politikách. 

Myslím si preto, že sa treba na Pétera Magyara pozerať triezvo, ale dajme mu tých 100 dní vládnutia. Potom budeme môcť robiť ďalšie analýzy. 

Nemali by sme však stratiť ostražitosť a myslím, že ju nestratia ani médiá a občianski aktivisti v Maďarsku. Ak by si všimli nejaké posuny nesprávnym smerom, tak by sa zrejme ozvali. Vyzýva ich k tomu aj samotný Magyar.

Už ste spomínali nejednoznačný postoj k ruským energiám. Ako na vás celkovo pôsobí Magyarova avizovaná politika voči Rusku? Niektorí kritizujú, že nepôjde o dostatočne rázny obrat.

Naozaj si nemyslím, že by rusko-maďarský most zostal zásadne živý. Bola to aj jedna z tém, ktorou sa Magyar v kampani vymedzoval voči Fideszu. Heslo na jeho demonštráciách „Rusi domov!“ nebolo vybrané náhodne.

Keby toto Magyar v dohľadnom období spochybnil, mal by zásadný problém. Ľudia by to vnímali ako zradu. Tohto sa teda neobávam. 

Väčšie otázky, a to nielen u mňa, vyvoláva skôr jeho politika voči Ukrajine. Tam si treba ešte počkať na konkrétne kroky, ale z tých avíz, ktoré máme, vidíme, že Maďarsko sa určite nechystá stať zásadným podporovateľom ukrajinských záujmov v EÚ ani podporovateľom jej integračných ambícií.

Veľa bude záležať od rokovaní a od toho, ako bude naklonený konsenzuálnym riešeniam. Schválenie tej 90-miliardovej pôžičky zo strany Maďarska je podľa mňa dobrým začiatkom na to, aby sa dalo ďalej debatovať.

Napokon, určité obavy zo vstupu Ukrajiny, ktoré majú aj niektoré ďalšie štáty EÚ – či už sú podložené alebo nepodložené – treba zobrať na vedomie, diskutovať o nich a hľadať schodné riešenia.

A v tomto sa mi Péter Magyar zdá byť určite lepší alebo schodnejší partner ako Viktor Orbán, pretože jeho pragmatizmus je podložený aj snahou dostať Maďarsko späť do EÚ ako partnera, ktorý môže aktívne ovplyvňovať európske politiky, nielen sa ich nejako štatisticky zúčastňovať alebo ich blokovať.

Čo z toho celého vyplýva pre Slovensko? Často sa stávalo, že sme sa v niektorých postojoch „schovávali“ za Maďarsko. Keď už v tom odpore v Bruseli budeme zrazu osamotení, je možné, že naň bude mať Robert Fico menšiu guráž?

Myslím si, že Viktora Orbána len tak niekto nenahradí. Z európskych lídrov to nebude ani Andrej Babiš, pretože jeho portfólio a záujmy sú od záujmov Roberta Fica trochu odlišné, najmä v ruskom kontexte. Slovensko tak zostane v tomto prostredí do istej miery osamotené.

Môj odhad je, že bude pokračovať rétorika ostentatívneho vymedzovania sa voči sankciám a údajne „nadmernej“ podpore Ukrajiny. Cieľom bude mobilizovať tú časť voličov, na ktorú sa Robert Fico ešte môže spoľahnúť.

Táto rétorika vymedzovania teda bude pokračovať najmä z domácich dôvodov. Možno bude mať ambíciu niektoré procesy naťahovať, ale v konečnom dôsledku sa pri hlasovaniach nebude výrazne odkláňať od väčšinového postoja EÚ.

Portál Politico zaradil Fica do zoznamu pätice lídrov, ktorý by mohli v Bruseli nahradiť Orbána. Ten potenciál tam nie je?

On síce avizoval, že nahradí v Bruseli Orbána, ale bolo to skôr „bububu“ a príliš ambiciózne tvrdenie, ktoré nezodpovedá realite. Slovensko na takýto výtlak jednoducho nemá.

A keďže EÚ vidí na príklade Maďarska, že podobné protieurópske postoje môžu pre vládu skončiť veľmi neslávne, nebude váhať s posilňovaním nátlakových mechanizmov, aby zabránila prehlbovaniu netransparentných vzťahov s Ruskom alebo nadmernému vymedzovaniu sa voči spoločným európskym politikám – napríklad v súvislosti s Ukrajinou.

Vidíte nejaké prieniky v avizovaných politikách medzi Ficovou a budúcou Magyarovou vládou? V čom môžu nájsť spoločnú reč?

Určite pri migrácii. Tam vidím, že je možné budovať konsenzus aj na vyšehradskom, prípadne ešte širšom základe. Určité prieniky môžu byť aj vo viacročnom finančnom rámci, ktorý ste spomínali, napríklad v oblasti poľnohospodárskej politiky.

Tam si viem predstaviť nejaké spoločné pozície aj v oblasti energetiky. Nezabúdajme, že tie slovensko-maďarské prepojenia sú tu pre nás naozaj veľmi dôležité. To je bez diskusie.

Rovnako aj podpora jadrovej energie – v nej Péter Magyar zdedil „trojského koňa“ v podobe elektrárne Paks a roly Rosatomu v nej. Aj s tým sa bude musieť nejako vysporiadať. Celkovo však energetickú politiku vnímam skôr ako platformu spolupráce než konfliktu medzi Slovenskom a Maďarskom.

Máme tu aj politiku rozširovania. Tam bude hlavný vektor pravdepodobne podobný ako za vlády Viktora Orbána – dôraz bude na západný Balkán, zatiaľ čo Ukrajina bude skôr v druhom slede. To je pozícia, ktorá je blízka aj Slovensku. Takže takýchto styčných bodov sa dá nájsť viacero.

A v čom podľa Vás budú najväčšie sporné body?

Myslím si, že slovensko-maďarské vzťahy boli v posledných rokoch upokojované skôr umelo, respektíve politicky. Bola tu snaha nevymieňať si emotívne posolstvá ponad Dunaj.

V bilaterálnych vzťahoch síce naozaj vidno určitý pokrok, ale prišiel bez toho, aby sa riešili niektoré zásadné otázky, ktoré s nimi súvisia. 

Môžete uviesť príklady? Najviac sa zatiaľ spomínajú Benešove dekréty.

Dlhodobo ide o postavenie maďarskej komunity a jej práv na Slovensku. S tým súvisí aj otázka dvojitého občianstva. V prípade, že sa slovenský občan prihlási k maďarskému občiansku, tak stráca to slovenské.

Uvidíme tiež, ako sa bude vyvíjať stále nedoriešená otázka vodného diela Gabčíkovo. Došlo tam k určitej politickej zhode, no tá nemusí platiť aj pre novú vládu.

A, samozrejme, otázka Benešových dekrétov – respektíve reakcie zo strany Slovenska v podobe novely Trestného zákona – môže byť kameňom úrazu budúcich slovensko-maďarských vzťahov. Postavenia maďarskej komunity na Slovensku sa totiž týka bezprostredne.

Pri Magyarovi v tomto smere uvidíme aj výraznú kontinuitu v podpore Maďarov žijúcich v zahraničí, pretože tam jeho vláda v podstate ani nemá na výber.

Táto podpora je zakotvená v maďarskej ústave, takže aj mechanizmy, ktoré vytvoril Orbán, sa budú len veľmi ťažko rušiť. Okrem toho si na ne už zvykli aj predstavitelia politických elít maďarských komunít.

Dajú sa očakávať skôr menšie korekcie, prípadne doplnenia alebo určitá transformácia tejto pomoci, ale k zásadnej zmene zrejme nepríde.

Toto všetko sa môže nejakým spôsobom využiť – aj vzhľadom na ideovú vzdialenosť novej maďarskej vlády od slovenskej – práve v slovensko-maďarských vzťahoch, a najmä v kontexte budúcej slovenskej kampane pred voľbami v roku 2027.

Ako sa podľa vás môžeme z veľmi kontroverznej maďarskej kampane poučiť do našich budúcoročných parlamentných volieb?

Neviem, do akej miery sa ešte poučia predstavitelia aktuálnej vlády. Tá predvolebná kampaň v Maďarsku bola veľmi intenzívna, veľmi špinavá a aj pomerne dlhá – veď Péter Magyar ohlásil jej začiatok už dávno pred voľbami.

No zdá sa mi, že práve obrovská polarizácia, ktorá sa tiahla celou kampaňou, bola tým, čo Orbána a stranu Fidesz do istej miery položilo.

Aj počas prvých Magyarových príhovorov sme počuli, že presadzuje určitý konsenzus medzi Maďarmi a chce byť premiérom všetkých. Takéto slová sme zo strany slovenského premiéra nepočuli a ani ich zrejme počuť nebudeme. Takže si myslím, že slovenská strana sa v tomto nepoučí.

Avšak,  práve otázka rozdeľovania spoločnosti a odporu voči nemu je faktor, ktorý môže v konečnom dôsledku viesť k politickému víťazstvu tej strany, ktorá ponúkne konsenzuálnejšie riešenia.

Maďarský volebný expert z Political Capital, Róbert Lázslo, nám v rozhovore povedal, že ak si Robert Fico môže niečo odniesť z kampane v Maďarsku, tak to, že nástroje použité Orbánom – od AI videí po rozsievanie nenávisti a strašenie vojnou – už vlastne nefungujú. A že slovenskí politici tak budú musieť prísť s niečím novým. Môže to tak byť? 

Do istej miery áno. Tá kampaň už bola naozaj prestrelená. Kvázi ohrozenie Maďarska a mobilizácia ozbrojených zložiek na ochranu energetických sietí a podobne – to už bolo naozaj cez čiaru.

Navyše tam vôbec nevyšiel ani ten ťah cez Srbsko. Srbská strana v prípade údajne plánovaného výbuchu plynovodu nepotvrdila ukrajinskú stopu, takže to celé vyšumelo do stratena. Orbán to nemohol vôbec použiť. 

Takže určite áno, toto napínanie a strašenie verejnosti malo skôr odvrátený efekt. Na druhej strane však treba vnímať aj to, že maďarská spoločnosť je trochu inak nastavená, pokiaľ ide o otvorenosť voči prokremeľským naratívom a dezinformáciám. 

V akom zmysle?

Na základe toho, čo tvrdia kolegovia z výskumných centier a portálov, ktoré sa venujú dezinformáciám, je slovenská spoločnosť voči nim ešte zraniteľnejšia než tá maďarská.

Preto si nie som istý, či sa maďarský príklad dá mechanicky prebrať, pretože každá z tých krajín má svoje špecifiká. Myslím si, že ten správny spôsob, ako čo najlepšie zabodovať v kampani, bude treba nájsť tu na Slovensku.

Počúvame, že Magyar chce silnejšiu V4, no ako spomínate, zdôrazňuje najmä posilnenie vzťahov s Poľskom. Nehrozí, že opäť vznikne len formát „V2 vs. V2“?

Magyar chce revitalizáciu V4 jednoznačne budovať na spojenectve s Poľskom. Toto bude jej základom a aj tieto dve krajiny majú k sebe najbližšie. Občianska koalícia v Poľsku aj strana Tisza patria do tej istej frakcie v Európskom parlamente. Medzi Magyarom a Tuskom vidno jasnú chémiu aj podobný štýl komunikácie.

To však platí v prípade, ak sa Magyarovi podarí presvedčiť Tuska k obnove V4. Skepsa Poľska voči južným susedom, najmä voči Maďarsku, bola teraz veľmi silná. Ak to však vyjde, pôjde o inú V4 – proeurópsky orientovanú, ktorá by mohla prinášať riešenia s pridanou hodnotou pre celú Úniu.

V4 teda nebude v žiadnom prípade revitalizovaná tak, ako o nej snívali Viktor Orbán a Robert Fico. Nepôjde o blokujúcu entitu, ktorá by sa vymedzovala voči európskym riešeniam a spomaľovala rozhodovacie procesy v EÚ.

Bude mať stredoeurópska štvorica v takomto novom zložení dostatok spoločných tém?

Samozrejme, budú tu aj témy, ktoré budú oslovovať aj Česko a Slovensko – napríklad vymedzovanie sa voči nelegálnej migrácii, ktoré je spoločným menovateľom pre všetky štyri štáty. 

Veľa však bude závisieť od toho, ako sa k tejto iniciatíve nového maďarského a poľského vedenia postavia Praha a Bratislava.

V prípade Česka to bude skôr otázka pragmatizmu a bude sa s ním zrejme dať počítať. Nuž a Robert Fico, ak by sa vymedzil voči takémuto návrhu, tak by išiel proti svojim tézam. 

Zrejme sa bude musieť prispôsobiť, alebo sa nejakým spôsobom zopakuje situácia spred roku 1998, keď tri krajiny spolupracovali a čakali, kedy sa k nim pridá tá štvrtá. Podmienkou toho bola, samozrejme, zmena vlády.

Článok bol publikovaný 2.4.2026 na euBrief.sk