While most of the Alliance would like to see the Finns and Swedes in NATO within "months", Turkish President Erdoğan is talking about "more than a year". Stockholm will therefore amend the anti-terrorism law and is also reviewing the embargo on arms exports to Turkey, which is exactly what Ankara expected. The Biden administration, in turn, has asked the US Congress to approve the sale of weapons and equipment for Turkey's fleet of US F-16s.

Kým väčšina Aliancie by Fínov a Švédov rada videla v NATO v priebehu „mesiacov“, turecký prezident Erdoğan hovorí o „viac ako roku“. Štokholm bude preto meniť antiteroristický zákon a prehodnocuje aj embargo na vývoz zbraní do Turecka, čo očakávala práve Ankara. Bidenova administratíva zas požiadala americký Kongres, aby odobril predaj zbraní a vybavenia pre tureckú flotilu amerických F-16.

Ankare sa strategický ťah pravdepodobne podaril. Pre ruskú agresiu na Ukrajine sa doteraz neutrálne krajiny Švédsko a Fínsko odhodlali pre bezprecedentný krok. No ich vstup do bezpečnostnej aliancie využilo vo svoj prospech práve Turecko. Do centra celosvetovej pozornosti sa mu podarilo pretlačiť vlastnú agendu.

Terorizmus, s ktorým má Turecko problémy vzhľadom na svoju polohu (sused Sýrie aj Iraku) však nesúvisia iba s prezidentom Erdoğanom. Hoci je faktom, že sám situácii nepomohol (opozičné médiá vo veľkom písali o tom, ako jeho vláda dokonca posielala zbrane teroristom z ISIS, za čo museli mnohí novinári dokonca utiecť do exilu) a živením témy sa mu čiastočne darí ovplyvňovať domácu agendu (kde ľudia riešia najmä 72-percentnú medziročnú infláciu), rovnako platí, že Turecko by tému riešilo aj s ktorýmkoľvek iným lídrom na čele.

To, že sú bezpečnostné obavy Turecka „legitímne“, potvrdil už aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Diskusie „za zatvorenými dverami“

Turecko už Švédsku aj Fínsku predstavilo svoje požiadavky v súvislosti so zastavením podpory pre skupiny, ktoré Turecko považuje za teroristické, so zrušením zbrojného embarga či vydaním vydania podozrivých, na ktorých má Turecko vydaný zatykač. Minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu mal dokonca obom krajinám odovzdať list s konkrétnymi požiadavkami zmien v ich protiteroristických zákonoch.

Ankare sa nepáči najmä podpora severanov pre „kurdských militantov“ z organizácií PKK (ktorá pôsobila najmä v Turecku) a YPG (ktorá pôsobí v Sýrii a podľa Turecka je len odnožou PKK).

Švédska vláda napríklad ešte minulý rok oznámila zvýšenie financovania kurdských skupín v Sýrii na 376 miliónov dolárov do roku 2023, pričom uviedla, že zostáva „aktívnym partnerom“ sýrskych Kurdov a že jej prostriedky sú zamerané na „posilnenie odolnosti, ľudskej bezpečnosti a slobody“ a podporu „ľudských práv, rodovú rovnosť a demokratický rozvoj“. PKK je ale vo Švédsku (podobne ako vo Fínsku) už roky klasifikovaná ako teroristická organizácia a v krajine má zakázané pôsobenie.

Turecký prezident pred týždňom tvrdil, že Ankara od Švédov ani Fínov nedostala na požiadavky žiadnu odpoveď. Deň pred stretnutím ministrov obrany Severoatlantickej aliancie, ktoré včera (15. júna) odštartovalo v Bruseli, sa navyše Erdoğan nechal počuť, že sa Fínsko ani Švédsko nestanú členmi Aliancie minimálne ďalší rok. Financial Times dokonca informoval, že trilaterálne stretnutie medzi Švédskom, Fínskom a Tureckom, ktoré NATO naplánovalo na stredu (15. júna), Turci na poslednú chvíľu zrušili.

„Ak situáciu nevyriešime ešte pred summitom NATO v Madride (naplánovanom na koniec júna, pozn. red.), je možné, že (vyjednávania) zamrznú,“ uviedla na návšteve Švédska prednedávnom fínska premiérka Sanna Marin.

Na pracovnej úrovni však diskusie o tom, ako nájsť riešenie, prebiehajú.

Ústupky na švédskej aj americkej strane

Podľa veľvyslankyne Spojených štátov pri NATO Julianne Smith sa „za zatvorenými dverami” v Aliancii riešia obavy, ktoré Ankara „položila na stôl“. Debata prebehla aj v NATO, aj v Severoatlantickej rade medzi jej 30 členmi, „kde sme si vypočuli niektoré obavy, ktoré Turecko vyjadrilo v súvislosti so Švédmi a Fínmi, a potom sa snažili nájsť cestu vpred,“ vysvetlila.

Smith na brífingu pre novinárov uviedla, že medzi Švédskom, Fínskom a Tureckom pokračujú intenzívne rokovania, no aktívni sú aj ďalší členovia NATO. Rovnako priznala, že „niektorí riaditelia“ zastupujúci Washington sa do rozhovorov takisto zapojili.

„(Americký) senát už tiež naznačuje, že keď príde čas urýchlene ratifikovať (švédske a fínske) členstvo, bude pripravený,“ povedala.

V hre môže byť aj ústupok zo strany Spojených štátov. Ešte v polovici mája totiž Bidenova administratíva požiadala Kongres, aby odobril predaj zbraní a vybavenia pre tureckú flotilu amerických bojových lietadiel F-16. Šlo by tak o zlom v napätí, ktoré medzi Ankarou a Washingtonom eskalovalo po tom, ako Američania odmietli Turkom odovzdať Fethullaha Gülena (tureckého imáma v americkom exile, ktorého turecká vláda považuje za strojcu nevydareného pokusu o prevrat v roku 2016). Nepomohli ani turecké vojenské operácie v Sýrii či turecké rozhodnutie kúpiť ruské protilietadlové systémy S-400, na čo Washington odpovedal vyradením Turecka z programu nákupu stíhačiek F-35.

Podľa veľvyslankyne „všetci spojenci dúfajú, že ide o niečo, čo by sme mohli vyriešiť v priebehu týždňov a mesiacov, nie rokov,“ uviedla na tlačovej konferencii. Dodala, že cieľom Washingtonu bude „dostať Švédsko a Fínsko za stôl v Madride už ako pozvaných (kandidátov)“.

Ustupuje aj Švédsko. Už 1. júla by mala do platnosti vstúpiť novelizovaná protiteroristická legislatíva, ktorá má „sprísniť zákon o teroristických trestných činoch“, oznámila začiatkom tohto týždňa (13. júna) šéfka švédskej diplomacie Ann Linde.

Linde rovnako informovala, že pozícia Štokholmu voči embargu na predaj zbraní by sa mohla zmeniť po tom, ako krajina vstúpi do NATO.

Turecký prezident Erdoğan však ani po včerajšom (15. júna) telefonáte s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom neustupuje. Podľa jeho komunikačného oddelenia, ktoré citoval denník Daily Sabah, nemožno „žiadny pokrok dosiahnuť bez toho, aby Fínsko a Švédsko uskutočnili konkrétne kroky, ktoré by naplnili oprávnené očakávania Turecka.”

Bezpečnostné obavy Turecka s Erdoğanom nezmiznú

Turci sa už roky sťažujú na to, že Západ ich „oprávneným obavám“ nerozumie. Západ ich skutočne častokrát vníma ako synonymum politických obáv samotného prezidenta, ktoré by mohli ohroziť jeho stále autoritárskejší prístup k vláde.

Akademici však tvrdia, že legitímnosť súčasných bezpečnostných otázok v regióne nezmiznú ani v prípade, že by v budúcoročných prezidentských a parlamentných voľbách zvíťazila po vyše dvadsiatich rokoch (dnes už zjednotená) opozícia.

Mitat Çelikpala, profesor medzinárodných vzťahov a dekan Fakulty ekonomických, správnych a sociálnych vied Univerzity Kadir Has, pre EURACTIV Slovensko pripomenul, že bezpečnostné otázky Turecka sa od 70. rokov zásadne nezmenili a priamo s PKK súvisia od konca 80. tokov minulého storočia. „Ak existuje možnosť politickej zmeny v Turecku, s najväčšou pravdepodobnosťou sa zmenia len spôsoby a prostriedky. Bezpečnostné problémy pretrvajú do budúcna, a to aj ako politické otázky,“ povedal v paneli konferencie Globsec v Bratislave.

„Nemyslím si, že prerod NATO v súvislosti s asymetrickými hrozbami je už ukončený,“ doplnil Ersel Aydınlı, profesor medzinárodných vzťahov na Bilkent Üniversitesi v Ankare a Výkonný riaditeľ Fulbrightovej komisie v Turecku. Pripomína, že Turecko si vo veľkom odnieslo „každú jednu vlnu celosvetového terorizmu“ a v mnohom sa častokrát cítilo osamotene.

„Turecké autonómne aktivity v jeho zahraničnej politike presahujú Erdoğana a mali by sme si na to zvyknúť,“ vysvetľuje. Podľa neho to nie je len pre veľkosť krajiny, ale aj pre novú geopolitiku, regionálnu dynamiku a mobilizačnú schopnosť aktivizovať obyvateľstvo v prípade vojny „pravdepodobne v najkratšom čase na svete“.

„Povaha tureckej moci sa už zásadne zmenila,“ uzatvára Aydınlı.

Článok bol publikovaný 16/6/2022 na EURACTIV.sk