The leaders' meeting in Brussels showed that the allies will be much closer in the coming years. But relations with major powers beyond NATO's borders are the worst they have been since the Cold War. While Moscow is seen as a threat by NATO, China is a challenge to the Alliance. The summit also saw many concrete commitments, including zero military emissions by NATO members after 2050, and the opening of new operational domains for the Alliance in cyberspace and outer space.
Stretnutie lídrov v Bruseli ukázalo, že spojenci budú mať k sebe v nadchádzajúcich rokoch oveľa bližšie. Vzťahy s veľmociam za hranicami NATO sú však najhoršie od Studenej vojny. Kým Moskvu označuje NATO za hrozbu, Čína je pre Alianciu výzvou. Na summite zazneli aj mnohé konkrétne záväzky, vrátane nulových vojenských emisií členov NATO po roku 2050, či otvorenie nových operačných domén Aliancie v kyberperiestore a vo vesmíre.
Keď kvôli protipandemickým opatreniam stáli lídri dva metre od seba vo veľkej vstupnej hale novej budovy sídla NATO v Bruseli, započuť sa azda dali kamene, ktoré padali zo sŕdc najzarytejších podporovateľov transatlanticizmu. Vďaka tomu, že „Amerika je späť“, sa NATO zotavilo „z klinickej smrti“ a je pripravené čeliť tým, ktorí destabilizujú svetový poriadok. Tak znie jeden z hlavných odkazov summitu, ktorý sa v Bruseli konal včera (14. júna) fyzicky, prvýkrát od vypuknutia pandémie.
Z vyjadrení lídrov je jasné, že pomerne živá atmosféra mnohým imponovala. Aj generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg potvrdil, že posledné štyri roky podčiarkli „význam silných multilaterálnych inštitúcií v neistých časoch“.
„NATO ako Aliancia, ako inštitúcia, presahuje jednotlivých politických lídrov,“ jasne odkázal Stoltenberg.
Témy, ktorým sa lídri venovali, však tentokrát neboli kontroverzné a vopred nebol ohlásený ani zásadný rozkol v prístupe 30 členov. Výsledkov je preto pomerne dosť a mnohé vznikli aj na bilaterálnej úrovni, vďaka pridruženým stretnutiam. Tie absolvovali napríklad aj grécky premiér Kyriakos Mitsotakis a turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan
Pod drobnohľadom bol najmä americký prezident Joe Biden, ktorý pri každej príležitosti v Bruseli pripomínal, že Washington bude opäť sedieť v najbližších rokoch za vrchom stola a prinášať konštruktívnu agendu.
Rusko je pre NATO hrozbou, Čína výzvou
Najväčšie očakávania analytikov a médií sa v kontexte výsledkov summitu sústreďovali okolo nového prístupu k stále silnejúcim veľmociam, Rusku a Číne.
„Vzťahy s Ruskom sú najhoršie od studenej vojny,“ potvrdil na tlačovej konferencii aj Jens Stoltenberg, generálny tajomník Aliancie. Režimy v Číne a Rusku označil za autoritárske a ohrozujúce medzinárodný poriadok.
„Agresívne kroky Ruska predstavujú pre euroatlantickú bezpečnosť hrozbu,“ zhodli sa aj lídri 30 členských krajín v záverečnom komuniké zo summitu, ktoré spomína Moskvu v 19 zo 79 bodov dokumentu.
Voči Moskve chce Aliancia zotrvať na takzvanom dvojitom prístupe: na jednej strane efektívne brániť a odstrašovať, na strane druhej pokračovaním dialógu. V praxi to znamená, že sa mnoho nezmení. Formát NATO-Rusko, ktorý v roku 2002 bilaterálnu diskusiu odštartoval, ostáva po invázii na Krym znefunkčnený. Pozastavená je aj ostatná praktická civilná a vojenská spoluprácu.
„Naďalej sme ale otvorení politickému dialógu,“ zhodli sa spojenci, ktorí rovnako tvrdia, že „NATO sa nesnaží o konfrontáciu a pre Rusko nepredstavuje žiadnu hrozbu“.
Aliancia sa v záverečnom vyhlásení zastala aj Česka a Spojených štátov, ktoré Moskva prednedávnom označila za „nepriateľské krajiny“. Od Rusov požaduje, aby sa „zdržalo akýchkoľvek ďalších krokov, ktoré by boli v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch“.
V súvislosti s ruskými záujmami, ktoré ohrozujú susedstvo spojencov, sa Aliancia venovala aj Ukrajine a Gruzínsku. Na územiach oboch krajín prebiehajú viac či menej zamrznuté konflikty, v ktorých Rusi podporujú separatistov. Dvojica krajín sa však aktívne snaží stať sa členmi nateraz 30-členného obranného bloku.
Stoltenberg potvrdil, že Aliancia stojí aj za Ukrajinou a Gruzínskom. „Budeme pokračovať v podporovaní ich reforiem, ktoré ich posunú bližšie k NATO,“ uviedol. Samostatne sa však nevenoval faktu, že viacerí spojenci nie sú z približovania nadšení. Najviac sa hovorí o odpore Maďarska voči členstvu Ukrajiny.
„Je len na Ukrajine a 30 spojencoch aby sa rozhodli, kedy sa Ukrajina stane členom NATO,“ dodal generálny tajomník s tým, že z jeho pohľadu je na každom suverénnom štáte, aby sa rozhodol o tom, pod dáždnik ktorej bezpečnostnej štruktúry chce patriť. „Rusko do toho nemá čo hovoriť, pretože nemôže vetovať akcie svojich susedov,“ myslí si Jens Stoltenberg.
Na Čínu podľa Stoltenberga existuje medzi spojencami „silná konvergencia názorov“. Situácia však eskaluje rýchlo: len pred 18 mesiacmi, na summite v Londýne, vydalo NATO prvé komuniké, v ktorom spomínalo Čínu. Voči krajine dovtedy nemali spojenci dohodnutý žiadny spoločný postup a zmienka o nej nie je ani v stále platnom strategickom koncepte Aliancie.
„Čína sa k nám približuje v kyberpriestore, vidíme ju v Afrike, v Arktíde, vidíme, ako sa snaží ovládnuť našu infraštruktúru a diskutovali sme aj o 5G sieťach,“ vysvetľoval Stoltenberg na tlačovej konferencii pred novinármi.
Aj pri nej chce NATO pokračovať v dialógu, najmä pri témach ako klimatická zmena, či kontrola zbrojenia. Aliancia dnes podľa generálneho tajomníka komunikuje s Pekingom na politickej, diplomatickej, ale aj vojenskej úrovni.
Avšak „rastúci vplyv Číny (…) je pre bezpečnosť Aliancie výzvou,“ uviedol generálny tajomník. Problematické sú podľa neho väčšie výdavky Pekingu na armádu, zvyšujúci sa počet jadrových zbraní, šírenie dezinformácií, aj spolupráca s Ruskom „prostredníctvom cvičení v euroatlantickom priestore“.
Nové operačné domény: kyberpriestor a vesmír
K tradičným operačným doménam Aliancie ako zem, vzduch a more pribudli už oficiálne aj kyberpriestor a vesmír.
„Spojenci sa dohodli na novej politike kybernetickej obrany pre NATO,“ potvrdil Stoltenberg. Aj preto rozšíria členské krajiny svoje technické možnosti a vojenské plánovanie v kybernetickom priestore.
O vesmíre sa naďalej hovorí skôr pomenej, napriek tomu, že Aliancia význam priestoru neprestajne podčiarkuje a niektoré členské štáty vo svojich bezpečnostných štruktúrach začínajú intenzívnejšie pracovať na získavaní expertízy.
Spojenci sa však zatiaľ môžu spoliehať len na relatívne malé aktíva svojich členov. Tie najvýznamnejšie sú nateraz najmä v Spojených štátoch.
Stoltenberg na summite potvrdil, že NATO je odhodlané efektívne sa brániť aj v tomto priestore. Zopakoval aj svoje staršie tvrdenie z roku 2019, podľa ktorého spojenci nebudú vyvíjať žiadne ofenzívne systémy, ale len techniku, ktorá bude vo vesmírnom priestore obranná. Zároveň generálny tajomník poďakoval Luxembursku za to, že v Bruseli financuje Systém strategického situačného povedomia o vesmíre.
Turci zohrajú v Afganistane po stiahnutí vojsk NATO zásadnú úlohu
Po takmer 20 rokoch sa najväčšia a najdlhšia misia Aliancie chýli ku koncu. Spojenci postupne sťahujú svoje jednotky a stále väčší diel zodpovednosti ostáva na vycvičenej afganskej armáde.
NATO ale bude naďalej pokračovať v tréningu, poradenstve, ale aj finančnej podpore afganských síl a inštitúcií, potvrdil Stoltenberg. Afganské bezpečnostné sily dnes tvorí približne tri tisíc zamestnancov. Organizovať by sa mal aj tréning síl mimo krajiny, a to najmä síl osobitných operácií.
Lídri sa dohodli, že v Afganistane nateraz ostane civilná podpora. Napríklad Maďari na tlačovej konferencii spomenuli, že sa obávajú silnejúcej migračnej vlny v prípade, že by aliančné jednotky odišli z regiónu nedostatočne organizovane.
Pracuje sa tiež na zabezpečení stability infraštruktúry, vrátane nepretržitej prevádzky medzinárodného letiska v Kábule. Kľúčovú úlohu bude hrať najmä Ankara. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan na vlastnej tlačovej konferencii po summite potvrdil, že sa spolu s Maďarskom a Pakistanom dohadujú na intenzívnejšej spolupráci práve v Afganistane.
Nová stratégia bude o rok
Lídri sa na summite zhodli aj na tom, aká ambiciózna bude nová agenda Aliancie, NATO 2030. Tá nahradí staršiu doktrínu z roku 2010. Podľa Stoltenberga sa našiel konsenzus vo všetkých ôsmich oblastiach záujmu Aliancie, ktoré by nový koncept NATO 2030 mal riešiť. Medzi inými pribudnú konkrétne ciele odolnosti, a to aj pre jednotlivé krajiny, ktoré majú ochrániť existujúcu infraštruktúru. Posilniť chce blok vlastné partnerstvá v ázijsko-tichomorskom regióne s Austráliou, Japonskom, Novým Zélandom a Kórejskou republikou, ale budovať aj nové formy spolupráce s krajinami v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii.
Novinkou bude aj Akcelerátor obranných inovácií pre severný Atlantik (Defence Innovation Accelerator for the North Atlantic, DIANA), ktorý má vďaka spolupráci start-upov, inovátorov a bezpečnostného priemyslu zlepšiť technologické zabezpečenie organizácie.
Jednoznačný záväzok zaznel aj voči výraznému zníženiu vojenských emisií. „Dohodli sme sa, že si stanovíme konkrétne ciele s tým, aby NATO prispelo k cieľu čistých nulových emisií do roku 2050,“ vysvetlil Stoltenberg. Aj preto by v Kanade malo už čoskoro vzniknúť nové Centrum excelentnosti NATO pre klímu a bezpečnosť. Na stretnutí to potvrdil kanadský premiér Justin Trudeau.
Finálnu podobu novej stratégie Aliancie však budeme poznať až o rok. Na summite v Španielsku by sa potom mali lídri dohodnúť na jej schválení.
