In a year's time, the current Secretary's mandate is coming to an end, and North Atlantic Treaty Organisation member states are already intensively discussing who will replace him. After 72 years of the defence organisation's existence, there is talk in its Brussels headquarters that it is high time for a female leader.
O rok sa súčasnému tajomníkovi končí mandát a členské krajiny Severoatlantickej aliancie už intenzívne diskutujú o tom, kto ho nahradí. Po 72 rokoch existencie tejto obrannej organizácie sa v jej bruselskom sídle hovorí, že je najvyšší čas na ženskú líderku.
Mandát súčasného generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie sa pomaly končí. Bývalý nórsky premiér Jens Stoltenberg je na čele organizácie od októbra 2014 a jeho mandát uplynie o rok, v septembri 2022.
Aliancia by meno nového šéfa mala predstaviť na budúcoročnom summite v Madride, ktorý by sa mal konať na jar. Aj preto sa v hlavných mestách členských krajín NATO už teraz aktívne diskutuje o vhodných kandidátoch.
Portál POLITICO prednedávnom informoval, že v sídle Aliancie v Bruseli sa skloňujú najmä dve požiadavky. V prvom rade sa hovorí o tom, že po 72 rokoch existencie Aliancie je načase dosadiť na najvyšší civilný post organizácie ženu. Po druhé, v kontexte narastajúceho napätia medzi NATO a Ruskom mnohí tvrdia, že silným signálom pre Moskvu by bol najmä výber kandidáta alebo kandidátky z krajiny bývalého Sovietskeho bloku.
Spravodajský portál preto tvrdí, že obe kritériá spĺňajú hneď tri kandidátky: bývalá chorvátska prezidentka Kolinda Grabar-Kitarović, bývalá litovská prezidentka Dalia Grybauskaitė a súčasná estónska prezidentka Kersti Kaljulaid.
V hre sú však aj ďalšie mená. Medzi nimi bývalá britská premiérka Theresa May, bývalá talianska ministerka zahraničných vecí a šéfka európskej diplomacie Federica Mogherini, holandský premiér Mark Rutte, či rumunský prezident Klaus Iohannis. Národnosť však nebude jediným kritériom výberu, upozorňujú experti.
Východoeurópanky s excelentnými predpokladmi
Kolinda Grabar-Kitarović, Dalia Grybauskaitė a Kersti Kaljulaid majú nielen výborný zahraničný kredit, ale aj skúsenosti z domácej a medzinárodnej scény.
Chorvátka Grabar-Kitarović bola v rokoch 2015 až 2020 prvou chorvátskou prezidentkou. Pôsobila však aj priamo v NATO, a to ako asistentka generálneho tajomníka pre verejnú diplomaciu, čo médiá považujú za výhodu. Pôsobivý životopis, ktorý by jej mohol pri výbere napomôcť, zahŕňa ale aj ďalšie posty. Grabar-Kitarović bola ministerkou pre EÚ, ministerkou zahraničných vecí, aj veľvyslankyňou Chorvátska v Spojených štátoch. POLITICO pripomína, že ako členka Sine inštitútu politiky a politických vied Americkej univerzity v Mníchove, Grabar-Kitarović viedla na jar tohto roku seminár o budúcnosti NATO, ktorý by mohol byť ďalšou výhodou pri jej výbere.
Chorvátsky premiér Andrej Plenković pre domáce médiá potvrdil, že sám by možnú kandidatúru bývalej chorvátskej prezidentky podporil. Dodal však, že informácie o jej nominácii sú zatiaľ iba špekuláciou.
V hre sú aj spomínané kandidátky z Pobaltia. Dalia Grybauskaitė bola litovskou prezidentkou celú dekádu, do roku 2019. Predtým pôsobila ako ministerka financií, aj ako eurokomisárka pre finančné plánovanie a rozpočet.
Prílišné napätie s Moskvou počas jej mandátu však môže byť hendikepom. Nezhody medzi Grybauskaitė a ruským prezidentom Vladimírom Putinom eskalovali po ich stretnutí v roku 2010, odkedy sa výrazne zhoršovali aj litovsko-ruské vzťahy. Ako prezidentka často tvrdo kritizovala Moskvu za intervencie v Európe a hlasná bola najmä po ruskej invázii Krymu.
Vilnius by však jej kandidatúru mohol podporiť. „Litovské orgány musia vyvinúť maximálne úsilie na to, aby bola bývalá prezidentka Dalia Grybauskaitė zvolená za šéfku NATO, čo by bolo pre krajinu veľkým úspechom,“ uviedol pre litovské média aj Povilas Mačiulis, hlavný poradca prezidenta pre vnútornú politiku.
Prezidentský mandát končí na jeseň aj Estónke Kersti Kaljulaid a je jasné, že o vedúcu pozíciu na medzinárodnej scéne bude mať veľký záujem. Dokazuje to aj jej kandidatúra na post generálnej tajomníčky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, kde ale neuspela. Kaljulaid má podobne ako Grabar-Kitarović významný kredit v zahraničí a skúsenosti z medzinárodných inštitúcií. Až dvanásť rokov pôsobila ako zástupkyňa Estónska v Dvore audítorov EÚ. Chýbajú jej však skúsenosti z bezpečnostnej sféry.
Výber kandidáta z pobaltských krajín by však podľa portálu POLITICO mohlo byť zo strany Moskvy vnímaný ešte nepriateľskejšie, ako keby bol nový generálny tajomník odinakiaľ. Zlý vzťah s Putinom by preto mohol byť nevýhodou najmä pre Grybauskaitė, ale aj pre rumunského prezidenta, ktorého meno s v bezpečnostných kruhoch Aliancie rovnako spomína. Klausa Iohannisa si Rumuni po druhý krát zvolili za hlavu štátu v roku 2019. V minulosti pôsobil ako starosta mesta Sibiu, no podobne ako Kaljulaid nemá skúsenosti s obrannou oblasťou.
Radšej neprovokovať
Keďže niektoré zdroje z Bruselu tvrdia, že provokovať Moskvu novým generálnym tajomníkom alebo tajomníčkou z východu by bolo kontraproduktívne, do popredia sa dostávajú mená z krajín západu.
Bývalá šéfka európskej diplomacie Federica Mogherini, ktorá je od roku 2020 rektorkou prestížnej College of Europe, o post v minulosti prejavila záujem. Talianka však v politike pôsobila najmä v ľavicovom spektre a voči aktivitám Washingtonu mala ako zástupkyňa Únie viackrát výhrady, čo by mohlo byť jej nevýhodou. Pre Spojené štáty by bol podľa spravodajského portálu POLITICO omnoho prijateľnejší Enrico Letta, bývalý taliansky premiér.
Medzi kandidátmi zo západoeurópskych krajín sa spomína aj holandský premiér Mark Rutte, ktorý v súčasnosti doma formuje svoj štvrtý kabinet. Objavuje sa aj meno belgickej ministerky zahraničných vecí Sophie Wilmès, ktorá po odchode Charlesa Michela z čela belgického kabinetu na post predsedu Európskej rady v roku 2019, pôsobila rok ako premiérka.
Po brexite by dôležitý post chcelo získať aj Spojené kráľovstvo, no experti prízvukujú, že mimo EÚ sa to Londýnu nemusí podariť. Krajiny EÚ totiž v Aliancii predstavujú 21 z 30 členských štátov a dá sa predpokladať, že Únia by post rada získala.
Podľa britského ministra obrany by bola výbornou kandidátkou napríklad bývalá premiérka Theresa May. Ben Wallece však potvrdil, že vláda v Londýne sa ešte nerozhodla, koho za kandidáta navrhne. Britské médiá preto špekulujú o ďalších potenciálnych nominantoch. Skloňuje sa meno lorda Williama Haguea, bývalého ministra zahraničných vecí, či lorda Marka Sedwilla, ktorý predtým pracoval ako tajomník kabinetu a poradca pre národnú bezpečnosť vo vlády Theresy May. Práve Sedwillovi mal ešte minulý rok tento post prisľúbiť britský premiér Boris Johnson, pripomína BBC. Niektoré kruhy však spomínajú aj samotného ministra obrany, Wallecea.
Diskusie medzi tridsiatkou členských krajín Aliancie sa naplno rozbehnú na jeseň. Už teraz je jasné, že štáty podporia najmä svojich národných kandidátov, respektíve kandidátov, reprezentujúcich ich región.
Dôležitým elementom bude podľa expertov aj to, aby Aliancia podporila kandidáta či kandidátku z krajiny, ktorá svoje záväzky v organizácii dodržiava. Išlo by tak o symbolickú podporu a znak toho, že oddaných členov si NATO vysoko cení. V tejto súvislosti sa spomína najmä plnenie cieľa obranných výdavkov, ktoré má NATO nastavené v minimálnej výške dvoch percent HDP. Tu by mohli mať výhodu Estónci či Rumuni, ktorí tento záväzok dodržujú.
Diplomatické zdroje však zdôrazňujú, že kvalifikácia bude vzhľadom na komplexnú geopolitickú situáciu považovaná za omnoho dôležitejšie kritérium, ako národnosť.
