Among the V4 countries, most citizens, who view the Alliance's activites as not desirable, live in Slovakia. Slovak citizens have the least positive sentiments towards the United States and, on the contrary, the most positive sentiments towards Russia within the Visegrad countries, Pew Research Center study shows.
Spomedzi krajín V4 majú Slováci najviac obyvateľov, ktorí spoluprácu v Aliancii vnímajú nežiadúco. Zo štvorice krajín sme v najmenšom počte pozitívne naklonení k Spojeným štátom, a naopak najväčšia je skupina podporovateľov Ruska. Vyplýva to zo štúdie Pew Research Center, ktorú americký think tank zverejnil začiatkom týždňa.
Podľa štúdie má až 53 percent obyvateľov zo 16 skúmaných európskych krajín priaznivý pohľad na Severoatlantickú alianciu. Rozdiely naprieč štátmi sú však zjavné. Kým najpozitívnejšie sú voči Aliancii naladení Poliaci (s 82 percentnou podporou), najnegatívnejšie ju vnímajú Turci (s podporou iba 21 percent opýtaných).
Negatívne vníma NATO podľa štúdie v priemere 27 percent opýtaných.
Omnoho rezervovanejšie ako kedykoľvek predtým sa obyvatelia stavajú k otázke naplnenia článku 5 Washingtonskej zmluvy, podľa ktorého by sa ich štáty museli postaviť za spojenca v NATO v prípade, že by bol napadnutý.
Naprieč skúmanými krajinami verí v nutnosť vojenských zásahov omnoho viac mužov ako žien. Najväčší rozdiel medzi pohľadom pohlaví je v Českej republike (63 percent mužov, 45 percent žien).
Pravica má k podpore NATO bližšie
Nezávislý americký think tank tvrdí, že sa podpora voči NATO v ostatných rokoch výrazne znížila najmä u Nemcov, Francúzov, ale aj Španielov, či Čechov. Napríklad nemecké obyvateľstvo podporovalo spojenectvo v Aliancii pred zhruba desiatimi rokmi v priemere na úrovni 73 percent. Dnes je krajina v rámci členských štátov NATO v podpore približne uprostred (53 percent).
Zároveň platí, že krajiny, ktorých politické smerovanie a ideológia reprezentuje typ pravicovej vlády, sa k členstvu a aktivitám Severoatlantickej aliancie stavajú pozitívnejšie ako tí z opačného brehu politického spektra.
Na otázku, či by sa ich krajina mala postaviť na stranu aliančného spojenca, ktorý by bol napadnutý Ruskom, bolo tomuto kroku naklonených len 38 percent opýtaných. Každý druhý naopak odpovedal, že by ich štát takto postupovať nemal.
Až 60 percent opýtaných si totiž myslí, že by sa proti Rusku postavili za spojenca Spojené štáty. 29 percent v tejto oblasti Washingtonu neverí. V prípade niektorých štátov by jeho obyvatelia stáli dokonca skôr na strane Kremľa, ako za Bielym domom.
Asi polovica opýtaných v štúdii tvrdí, že vojenská sila je pri udržiavaní poriadku vo svete stále potrebná. Najväčší rozdiel medzi výsledkami z roku 2007 a 2019 zaznamenali výskumníci v členských krajinách NATO v Nemecku a na Slovensku.
Väčšina Slovákov podľa think tanku tvrdí, že vojenský zásah je nutný len niekedy. V porovnaní s rokom 2007, kedy Slováci v 47 percentách potvrdili, že použitie vojenskej sily je niekedy nutné, minulý rok rovnaký názor zdieľalo 53 percent opýtaných.
Najskeptickejšími sa k vojenským zásahom v priebehu dekády stali Taliani, Španieli a Česi.
Slovenská skepsa je najväčšia spomedzi V4
Podľa prieskumu je voči NATO pozitívne ladených 51 percent Slovákov, čo je tesne pod priemerom 53 percent medzi skúmanými 13 členskými krajinami. Ešte menšiu skupinu priaznivcov tvoria Francúzi, Španieli, Maďari, Bulhari, Gréci a spomínaní Turci.
V porovnaní s krajinami V4 má Slovensko najväčší podiel obyvateľov, ktoré vidí NATO skôr nežiaduco, až 39 percent opýtaných. V Čechách skupinu predstavuje 24 percent obyvateľov, v Maďarsku 16 a v Poľsku najmenej zo všetkých krajín NATO, len osem percent opýtaných. Celková podpora pre NATO dokonca v Poľsku za ostatnú dekádu vzrástla o desať percentuálnych bodov.
Až 57 percent opýtaných Slovákov si myslí, že by Spojené štáty obránili iný členský štát NATO v prípade, ak by naň zaútočilo Rusko, čo je najviac spomedzi krajín Vyšehradu. Najčastejšie majú tento pohľad najmä mladší dospelí Slováci.
Napriek tomu práve obyvatelia Slovenska v štúdii potvrdili, že sú vo vzťahoch k Spojeným štátom americkým vo Vyšehrade najskeptickejšou krajinou. Len 22 percent opýtaných považuje Washington za lepšieho spojenca ako Moskvu, na rozdiel od pozitívnejšie naladených Maďarov (23 percent), Čechov (27 percent) aj Poliakov (29 percent).
Naopak, najpozitívnejšie vnímame Rusko. Až 22 percent opýtaných Slovákov potvrdilo, že je pre krajinu dôležitejšie mať blízky vzťah práve s Kremľom. Vo V4 tento názor zdieľa 14 percent Čechov, 12 percent Poliakov a osem percent Maďarov. V skúmaných krajinách sú podobne optimistickí už iba obyvatelia Nemecka a Bulharska.
Asi polovica opýtaných v Maďarsku, Poľsku, Bulharsku a na Slovensku si myslí, že by ich krajina mala mať rovnako dobré vzťahy so Spojenými štátmi ako s Ruskom.
Krivda na území
Špecifickou časťou štúdie bola aj otázka, či si niektorí obyvatelia myslia, že časť územia, ktorú v súčasnosti ovláda iná krajina, by mala patriť pod správu ich štátu. Väčšina opýtaných z Maďarska (67 percent), Grécka (60 percent), Turecka (58 percent) a Bulharska (58 percent) s týmto tvrdením súhlasila.
Pew Research Center pripomína, že tieto revizionistické nálady pretrvávajú najmä krajinách, ktorých obyvateľstvo je pozitívne naklonené k pravicovým a populistickým stranám.
Práve v Turecku a Grécku žijú aj najväčšie skupiny obyvateľov, ktoré vnímajú NATO negatívne: 55, respektíve 51 percent.
Pew Research Center robil výskum od mája do augusta minulého roka, pričom pracoval so vzorkou 21 029 obyvateľov z 13 členských a troch nečlenských krajín NATO.
