Defence modernisation in the Eastern European region is gaining momentum. Romania has confirmed its largest investment in F-35 fighters ever, while Slovakia and Bulgaria are waiting for more F-16s. Along with these steps, however, challenges such as pilot training and logistical readiness for the new Western models are growing.
Modernizácia obrany v regióne východnej Európy naberá na obrátkach. Rumunsko potvrdilo svoju historicky najväčšiu investíciu do stíhačiek F-35, zatiaľ čo Slovensko a Bulharsko čakajú na ďalšie kusy F-16. Spolu s týmito krokmi však rastú aj výzvy, ako je školenie pilotov či logistická pripravenosť na nové západné modely.
Rumunsko sa zaradilo medzi ďalšie z krajín Severoatlantickej aliancie, ktoré si do arzenálu mienia pripísať najmodernejšie západné lietadlá. Stalo sa tak po tom, čo v Bukurešti senát odklepol nákup vyše troch desiatok nových stíhačiek F-35 Lightning II od Spojených štátov.
Ide o jednomiestne viacúčelové stíhacie lietadlá, ktoré využívajú technológiu stealth s pokročilými možnosťami vzdušnej prevahy a úderu. Ich schopnosti tiež zahŕňajú vzdušný prieskum, strategické bombardovanie, vojenský dohľad a elektronický boj.
„F-35 poskytne Rumunsku bezkonkurenčné kapacity v oblasti protivzdušnej obrany a zvýšia interoperabilitu vzdušných síl krajín NATO,“ uviedla nedávno veľvyslankyňa Spojených štátov v Bukurešti Kathleen Kavalec.
Schválený akvizičný balík, ktorý ešte musí schváliť rumunský prezident, má hodnotu 6,5 miliardy dolárov (bez DPH) a celkovo ide o najvýznamnejšiu rumunskú investíciu do obrany, píše bruselský Euractiv.
Zahŕňa logistickú podporu pre výcvik pilotov, letecké simulátory a muníciu vzduch-vzduch a vzduch-zem. Presné počty ďalšieho vybavenia nad rámec lietadiel budú určené po začatí procesu zadávania zákazky.
Rumunsko sa stalo členom NATO spolu so Slovenskom v roku 2004. Motiváciu na prezbrojenie má o to väčšiu vzhľadom na to, že ruská invázia na Ukrajine sa ho už neraz priamo dotkla. S napadnutým štátom zdieľa 650 km dlhú hranicu, pre čo na jeho územie už niekoľkokrát dopadli úlomky ruských útočných dronov.
Popri očakávaných dodávkach stíhačiek F-35 Rumunsko od roku 2016 posilnilo svoju protivzdušnú obranu aj obdržaním 32 použitých stíhačiek F-16 od Nórska a 17 od Portugalska.
Slovenské nebo v západnom šate
Stíhačky F-16 nedávno od Američanov kúpilo aj Slovensko. Ako bolo štandardom v krajinách niekdajšej Varšavskej zmluvy, tak dlho vlastnilo stíhačky MiG-29 sovietskej výroby, ktoré však boli v roku 2022 uzemnené.
Slovensko napokon darovalo 13 migov a časti systému protivzdušnej obrany Kub vojnou zmietanej Ukrajine. Stalo sa tak v rámci medzivládnej dohody, ktorú schválila vláda Eduarda Hegera. Slovensko vtedy patrilo k prvým štátom, ktoré sa Kyjevu po začiatku ruskej invázie rozhodli dodať stíhačky.
Spojené štáty mu za to s výraznou zľavou ponúkli 12 nových vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper aj s ďalším príslušenstvom či výcvikom pilotov a technikov. Táto akvizícia však doteraz nebola potvrdená zo slovenskej strany.
Prvé dve moderné stíhačky F-16, ktorých nákup schválila ešte vláda Petra Pellegriniho v roku 2018, pristáli na základni v Kuchyni v júli tohto roka. Celkovo si Slovensko od Američanov v najväčšom zbrojnom kontrakte v slovenskej histórii objednalo 14 týchto stíhačiek.
V čase podpisu tejto zmluvy však viaceré európske krajiny vrátane Česka či Poľska už plánovali nákup vyspelejších stíhačiek F-35, po ktorých siahlo aj spomínané Rumunsko. Slovensko však nebolo jediné, ktoré sa rozhodlo pre o niečo staršie modely.
K ďalším takýmto štátom patrilo napríklad aj Bulharsko, ktorého prípad však poukázal na to, ako veľmi komplexný problém môže obmena starej sovietskej techniky predstavovať.
Neľahká výmena starého za nové
Sofia takisto plánuje nahradiť svoje dosluhujúce MiG-29 novými stíhačkami od Američanov. Príchod prvých dvoch z celkovo 16 kusov očakáva na prelome marca a apríla 2025.
S blížiacim sa dátumom však Bulhari varujú, že pre ne ešte vlastne nemajú dokončený tréning pilotov a ani potrebnú infraštruktúru na leteckej základni Graf Ignatievo, kde majú byť lietadlá umiestnené.
To, akou veľkou výzvou je samotné školenie pilotov, dostatočne ilustroval aj príklad Ukrajiny, ktorá taktiež získala stíhačky F-16. Spomedzi všetkých európskych krajín práve v jej prípade hrá otázka času najviac urgentnú rolu, keďže už tretím rokom zvádza boj o svoje územie a nezávislosť s jadrovou veľmocou.
Odborníci z amerického letectva však uvádzajú, že pilotovi trvá približne šesť mesiacov intenzívneho výcviku, kým dokáže nadobudnúť dostatočné znalosti v riadení týchto lietadiel. Do toho nerátajú ďalší čas potrebný na osvojenie si zložitých systémov a taktík, ktoré sú špecifické pre F-16.
Prevádzkové rozdiely medzi F-16 a sovietskymi typmi stíhačiek, ako MiG-29 a Su-27, na ktoré sú Ukrajinci aj štáty bývalého východného bloku zvyknuté, sa ukázali byť významnou prekážkou pri výcviku na západné modely.
„Všetci plánovaní piloti boli poslaní na výcvik do Spojených štátov. Niektorí to nezvládli a vrátili sa,“ uviedol k prípravám na dodanie F-16 bulharský minister vojny Atanas Zapryanov. „Dúfam, že budeme mať dostatok pilotov, keď príde prvých osem stíhačiek,“ dodal.
