In many countries, the armed forces are the largest institutional polluter of the environment. However, military emissions are not covered by the internationally binding treaties and are mostly not even measured. As an organisation, NATO wants to be carbon-neutral by 2050, although it cannot impose emission targets on its members. But it can lead by example, claims KATARÍNA KERTÝSOVÁ.

V mnohých krajinách sú ozbrojené sily najväčším inštitucionálnym znečisťovateľom životného prostredia. Vojenské emisie však nespadajú pod medzinárodne záväzné zmluvy a poväčšine sa ani nemerajú. NATO chce byť ako organizácia do roku 2050 uhlíkovo neutrálne, hoci svojim členom emisné ciele nemôže nariadiť. Môže však ísť príkladom, tvrdí KATARÍNA KERTÝSOVÁ.

Katarína Kertýsová pracuje ako analytička v londýnskej European Leadership Network (ELN) a spolupracuje aj s Wilsonovým Centrom vo Washingtone. Ako členka skupiny mladých lídrov NATO 2030 sa Katarína podieľala na príprave Agendy NATO 2030 a novej Strategickej koncepcie NATO v oblasti zmeny klímy a bezpečnosti.

Summit v Madride bol okrem iných míľnikov kľúčový aj v oblasti rozhodnutí týkajúcich sa reakcie Aliancie na zmenu klímy. NATO sa zaviazalo ísť svojim členským krajinám príkladom, stanoviť „zlatý štandard” ktorým by sa mali riadiť a stať sa „vedúcou medzinárodnou organizáciou, čo sa týka pochopenia a prispôsobenia sa vplyvu klimatických zmien na bezpečnosť”.

Súčasťou každoročného summitu je odborné podujatie otvorené pre širšiu verejnosť a expertov, ktorí sa venujú euroatlantickej bezpečnosti. V tomto roku bol jeho súčasťou aj prvý Dialóg na vysokej úrovni o zmene klímy a bezpečnosti (tzv. High-Level Dialogue on Climate Change and Security). Išlo o prvé z podujatí, ktoré bude NATO organizovať každoročne za účelom prehĺbenia spolupráce s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, akademickej obce či súkromného sektora.

NATO na summite v Madride zverejnilo aj svoje prvé posúdenie vplyvu klimatických zmien na bezpečnosť (tzv. Climate Change and Security Impact Assessment), ktoré sa sústreďuje na dopady zmeny klímy na štyri konkrétne oblasti, a to strategické prostredie, vojenské zariadenia, vojenské misie a operácie, ako aj pripravenosť civilnej ochrany. Tento dokument vyzýva členov Aliancie zásadne zmeniť ich prístup k bezpečnosti a obrane a poukazuje na potrebu uspôsobiť vojenskú techniku, výcvik, zariadenia, operácie, technológie a partnerstvá. Pokrok v jednotlivých oblastiach bude monitorovaný formou každoročných správ (tzv. Progress Reports). 

Klimatické zmeny v novej strategickej koncepcii NATO

Zmenu klímy a jej vplyv na bezpečnosť zdôrazňuje aj nová strategická koncepcia NATO, ktorú na summite v Madride schválili členské krajiny. Zatiaľ čo v predošlej stratégii z roku 2010 bola zmena klímy spomenutá len raz a okrajovo, nový dokument venuje prieseku bezpečnostných a klimatických hrozieb centrálne miesto. 

Odsek 19 opisuje zmenu klímy ako „násobiteľa hrozieb” a „rozhodujúcu výzvu našej doby”, ktorá „vpodkopáva bezpečnosť Aliancie a ohrozuje životy a živobytie jej občanov”. Zdôraznený je aj dopad klimatických zmien na spojeneckú infraštruktúru, zariadenia a základne, čo ovplyvňuje spôsob, akým ozbrojené sily spojencov fungujú. V odseku 46 sa členovia Aliancie zaviazali k zvyšovaniu energetickej efektívnosti a k investíciám do čistých zdrojov energie a zelených technológií, čo pomôže k znižovaniu vojenských emisií. 

Strategická koncepcia tiež venuje pozornosť zraniteľnosti dodávateľských reťazcov a kladie dôraz na stabilné a spoľahlivé dodávky energie, dodávateľov a zdroje (odsek 26). Zvýšenia energetická bezpečnosť je dôležitým aspektom národnej a aliančnej odolnosti.

Snaha o zníženie vojenských emisií

Aj napriek tomu, že sú ozbrojené sily v mnohých krajinách najväčším inštitucionálnym znečisťovateľom životného prostredia, vojenské emisie nie sú predmetom Parížskeho dohovoru či Kjótskeho protokolu, čo sú jedny z najdôležitejších medzinárodne záväzných zmlúv v oblasti zmeny klímy. Navyše, s výnimkou niekoľkých členov NATO, ktorí vypracúvajú vlastné odhady, vojenské emisie sa vo všeobecnosti nemerajú, respektíve nehlásia, či už kvôli nedostatočnej evidendcií dát a merateľných ukazovateľov, alebo kvôli citlivosti týchto údajov. Avšak aj v prípadoch, kde sú tieto dáta dostupné, nie sú postupy pri ich meraní konzistentné, čo sťažuje ich porovnávanie naprieč Alianciou. 

Podľa slov generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga sa bez snahy zo strany ozbrojených síl ako spoločnosť k uhlíkovej neutralite nedostaneme. Už na minuloročnom summite v Bruseli sa členovia Aliancie zaviazali dbať na znižovanie vojenských emisií. V Madride NATO prijalo konkrétny cieľ, a to 45-percentné zníženie do roku 2030 a cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, čo je v súlade s Parížskym dohovorom. 

Tento cieľ sa vzťahuje na emisie, ktoré svojou činnosťou produkuje NATO ako organizácia. Čo sa týka vojenskej techniky, v spoločnej správe je napríklad 14 lietadiel AWACS alebo letecký systém AGS (Airborne Ground Surveillance). Na udržateľnosť sa bude brať ohľad aj pri infraštruktúre a budovách, ktoré má NATO v správe. Vhodným príkladom je ústredie NATO v Bruseli, pri ktorého výstavbe sa myslelo aj na kritériá udržateľnosti a energetickej efektívnosti.

NATO však nemá legislatívne právomoci a nemôže rezortom obrany svojich členských krajín nariadiť emisné ciele na národnej úrovni. Aliancia chce ísť však spojencom príkladom a slúžiť ako platforma, kde si môžu členské krajiny vymieňať získané skúsenosti. Okrem toho, keďže sa v súčasnej dobe vojenské emisie vo väčšine členských krajín nemerajú, NATO vyvinulo celoaliančnú metodológiu, ktorá pomôže členom Aliancie ich vojenské emisie sledovať a následne naprieč Alianciou aj porovnať. 

NATO pre svojich členov vypracovalo aj zásobník nadobudnutých skúseností a osvedčených postupov (tzv. Compendium of Best Practices). Ten obsahuje prehľad aktivít, energeticky úsporných riešení a zelených technológií, ktoré už dnes rezorty obrany v Aliancii využívajú a ktoré môžu byť príkladom pre ďalších členov Aliancie.

Inováciami k zelenšej Aliancii

Zásadnou témou v Aliancii je aj prechod na zelené technológie. Znižovanie emisií a zavádzanie udržateľných technológií a riešení môže totiž pomôcť k zvýšeniu efektivity a dosahu vojenských operácií. Operačné výhody zahŕňajú zníženie logistických výziev spojených s prepravou palív na vojenské základne a bojiská, zníženie závislosti od zásobovacích konvojov v oblastiach so zvýšeným rizikom nepokojov a konfliktu, ako aj finančnú úsporu. 

Zatiaľ čo v minulosti predstavoval vojenský výskum špičku technologického vývoja, najnovšie technologické poznatky dnes prichádzajú zo súkromného sektora a akademických pracovísk. Aj preto spojenci v Madride schválili vytvorenie Inovačného Fondu NATO a Akcelerátora obranných inovácií (DIANA), ktorých cieľom bude prepojiť súkromný sektor s tým obranným, a to aj v oblasti vývoja zelených technológií a pohonných systémov. Obe iniciatívy začnú fungovať v roku 2023. 

Držať očakávania na uzde

Aj keď členovia Aliancie dnes už aktívne riešia vplyvy klimatických zmien na svoje ozbrojené sily a venujú zvýšenú pozornosť potrebe environmentálnej udržateľnosti, dekarbonizácia armád neprebehne zo dňa na deň. Obstarávanie a zavádzanie modernej vojenskej techniky je dlhodobý proces. Navyše, táto technika a systémy sú používané aj niekoľko desaťročí. Rovnakými procesmi a časovými horizontami si budú musieť prejsť aj nízkouhlíkové a čisté technológie, ktoré hrajú pri dekarbonizácií armád kľúčovú úlohu. Práve preto je potrebné dnes neinvestovať len do ťažkej vojenskej techniky, ale myslieť pri obstarávaní a ďalšom rozvoji vojenskej infraštruktúry aj na aspekt udržateľnosti. 

Ozbrojené sily krajín Aliancie budú ešte dlho závislé od fosílnych palív a ich primárnou úlohou naďalej ostáva schopnosť efektívne brániť a odstrašovať, čo prechod na čisté zdroje a zelené technológie nesmie ovplyvniť. NATO však ostáva skvelou platformou, kde môžu spojenci tieto snahy koordinovať a získané skúsenosti medzi sebou zdieľať.

Názor bol publikovaný 27/12/2022 na EURACTIV.sk