NATO je podľa záverečného vyhlásenia zo summitu stále odhodlané napĺňať Článok 10 Washingtonskej zmluvy a „jednohlasným rozhodnutím pozvať (medzi seba) ďalšie Európske krajiny“. Vo Vilniuse sa politika „otvorených dverí“ sústreďovala najmä na Ukrajinu, Švédsko, nového člena Fínsko, ako aj ďalšie krajiny, ktoré by o členstvo mohli mať v budúcnosti záujem.

Už pred začiatkom summitu bolo jasné, že oficiálna pozvánka členstva pre Ukrajinu by bola skôr obrovským prekvapením ako realitou. Primárne sa hovorilo o dvoch hráčoch, ktorým sa nápad s pozvánkou nepozdával najviac: o racionálnom Nemecku a pragmatických Spojených štátoch.

Záverečné vyhlásenie zo summitu potvrdilo, že „budúcnosť Ukrajiny je v NATO“, pričom dodalo, že „keď budú spojenci súhlasiť a budú splnené podmienky, budeme môcť Ukrajinu do Aliancie pozvať“. Kedy to však bude, vôbec nie je jasné. Naratív o tom, že sa Ukrajina členom môže stať až potom, ako sa na jej území skončí vojna, prebral dokonca aj prezident Volodymir Zelenskyj, ktorý do Vilniusu na summit docestoval.

Podľa amerického analytika Atlantickej rady Iana Brzezinskiho nová formulácia „nie je o nič jasnejšia ako Bukureštská deklarácia z roku 2008, v ktorej NATO prvýkrát vyhlásilo, že sa Ukrajina „stane členom NATO“.

Aliancia síce nateraz upustila od požiadavky akčného plánu členstva (MAP), podobne ako sa to udialo pri zrýchlenom procese pre Fínsko a Švédsko. V komuniké sa ale uvádza, že Ukrajina musí zaviesť „ďalšie reformy demokratického a bezpečnostného sektora“. Z toho podľa Brezezinskiho vyplýva, že „ide de jure o akčný plán“.

Dopomôcť má ale Rada NATO-Ukrajina, v ktorej ako „rovnocenní partneri“ majú členovia Aliancie spoločne s Ukrajinou diskutovať „s cieľom podporiť politický dialóg, angažovanosť, spoluprácu a euroatlantické ašpirácie Ukrajiny na členstvo v NATO“. Jej prvé zasadnutie sa konalo na druhý deň summitu vo Vilniuse. „Teším sa na deň, kedy si za jeden stôl nesadneme už len ako rovnocenní partneri, ale ako spojenci,“ povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Druhou krajinou, o ktorej sa hovorilo veľa v súvislosti s členstvom v Aliancii, bolo Švédsko. Od podpísania štvorstranného memoranda v Madride (spoločne s Fínskom, Tureckom a NATO) stihol Štokholm aktualizovať svoju antiteroristickú legislatívu, zrušiť embargo na dovoz zbraní do Turecka a Ankare vydal aj viaceré osoby, ktoré Turci žiadali priviesť domov pre rozličné trestné činy.

Ankare to však nestačilo a finálne „áno“ vyslovil turecký prezident Erdoğan až v predvečer summitu. Vtedy spoločnú dohodu podpísali generálny tajomník NATO, prezident Turecka a švédsky premiér. Okrem iného sa v nej zhodli aj na vytvorení „nového bilaterálneho bezpečnostného paktu“ a na tom, že Štokholm predstaví „cestovnú mapu“, ktorá bude tvoriť základ pre „pokračovanie boja proti terorizmu vo všetkých jeho formách“. Jens Stoltenberg zas potvrdil, že Aliancia splní aj tureckú požiadavku obsadiť nový post „špeciálneho koordinátora pre boj proti terorizmu“. Analytici už roky za vytvorenie tejto pozície lobujú, keďže ide o strategicky dôležitý post, ktorý funguje aj v rámci štruktúr EÚ či OSN.

Ratifikácia švédskeho členstva v NATO by „po splnení dohody“ mala prebehnúť čo najskôr. Turecký parlament sa však na ďalšom stretnutí zíde až v októbri a skoršie stretnutie neplánuje ani maďarský parlament, na ktorého odobrenie sa rovnako čaká. Ten bude po lete zasadať v polovici septembra.

NATO privítalo vo svojich radoch aj nového člena, Fínsko. Podľa lídrov robí jeho členstvo v Aliancii „krajinu bezpečnejšou a NATO silnejším“.

Rozhodnutie o budúcim členstve v NATO z Bukureštského summitu z roku 2008 sa okrem Ukrajiny týkalo aj Chorvátska, Albánska či Čiernej Hory, ktoré sa už členmi Aliancie stali, ale aj Gruzínska a Bosny a Hercegoviny. Gruzínsko má podľa záverov z Vilniusu „pokročiť v reformách vrátane kľúčových demokratických reforiem“. Po naplnení Akčného plánu členstva (ktoré Aliancia Ukrajincom odpustila) sa môže stať súčasťou NATO.

V prípade Bosny a Hercegoviny je situácia komplikovanejšia. Lídri NATO vyzvali na „domáce zmierenie“ a politických lídrov vyzvali, aby sa „zdržali rozdeľujúcej a separatistickej rétoriky a činov,“ uvádza sa v komuniké.  „Euroatlantickým ašpiráciám krajiny sme naďalej oddaní,“ dodali.

Lídri na summite skonkretizovali predovšetkým nové, modernizované obranné plány Aliancie, na ktorých vytvorení sa dohodli pred rokom v Madride.

„Tieto plány definujú, ktoré jednotky, akým spôsobom a ako rýchlo budú schopné zasiahnuť na obranu Slovenskej republiky alebo ostatných krajín na Východnej hranici v prípade, že to bude potrebné,“ vysvetlil slovenský minister obrany Martin Sklenár.

Zmodernizované plány v podstate posilnia schopnosť NATO brániť sa proti akémukoľvek útoku – či už teroristickému, alebo zo strany Ruska, keďže tieto dve oblasti spojenci definujú ako hrozby –, avšak stále v súlade s takzvaným 360-stupňovým prístupom Aliancie, teda pripravenosti brániť sa, kdekoľvek to bude nutné.   

To, že sa Aliancia pripraví aj na rýchle nasadenie až 300-tisíc vojakov, je rovnako rozhodnutie, ktoré padlo na minuloročnom summite. Vo Vilniuse ale lídri hovorili už o tom, o aké sily by malo ísť konkrétne. „Štáty si ich totiž musia poskladať a pripraviť,“ uviedol slovenský veľvyslanec pri NATO Peter Bátor. „V súčasnosti už navyše presne vieme, kam tieto sily máme dať,“ vysvetlil.

Podľa veľvyslanca Bátora je v tejto oblasti Slovensko skôr v pozícii, že bude v prípade ohrozenia sily prijímať, keďže jeho armáda nie je dostatočne veľká.  Krajina sa na to musí preto náležite pripraviť.

„Financovať budeme musieť viac infraštruktúru, sklady, logistiku a podobne. Ambíciou Aliancie je mať tieto sily pripravené do konca roka,“ dodal veľvyslanec.

Pre Slovensko bola tiež veľmi dôležitá dohoda na takzvanom rotačnom modeli ochrany vzdušného priestoru. To potvrdila aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, keďže koordinácia toho, ako sa ochraňuje nebo nad Slovenskom, doteraz fungovala skôr na ad hoc alebo bilaterálnej báze. Po novom bude na ochranu vzdušného priestoru Aliancie k dispozícii technika práve na tých miestach, kde to bude najviac potrebné, napríklad na Východnom krídle. Koordináciu bude mať na starosti najvyšší veliteľ NATO vojsk v Európe (SACEUR).

Na celé toto posilňovanie bezpečnosti bude musieť Slovensko pripraviť predovšetkým svoju infraštruktúru. Ak by totiž museli vo veľmi krátkom čase prísť na územie pod rúškom hrozby väčšie počty vojakov a techniky, nachystané musia byť sklady, cesty, mosty, priestor na ubytovanie vojakov, a práve v tom bude tkvieť gro ďalšej dôležitej investície zo strany Aliancie aj na území Slovenska.

Z 90 bodov záverečného komuniké summitu NATO sa Ukrajina spomína až v 17 z nich. Okrem rozširovania ide o kontext podpory a pomoci v súvislosti s prebiehajúcou ruskou agresiou na jej území. Tie Aliancia poskytuje najmä v rámcoch takzvaného Komplexného balíka pomoci (CAP). Od madridského summitu doň spojenci a partneri naliali viac ako 500 miliónov eur.

Vo Vilniuse sa dohodli na jeho ďalšom rozšírení. „Poskytnutá pomoc prispeje k obnove ukrajinského bezpečnostného a obranného sektora a prechodu Ukrajiny k plnej interoperabilite s NATO,“ píše sa v záveroch.

Zelenskyj zo summitu odchádzal s prísľubmi rakiet dlhého doletu z Francúzska, väčšieho množstva tankovej munície z Nemecka a dlhodobých záväzkov ďalšej vojenskej pomoci nielen zo strany NATO, ale aj od skupiny G7. Proti dodávkam zbraní však verejne stále vystupuje predovšetkým Maďarsko.

„Hoci sme Rusko vyzvali, aby sa konštruktívne zapojilo do dôveryhodných rokovaní s Ukrajinou, Rusko voči spravodlivému a trvalému mieru nepreukázalo žiadnu skutočnú otvorenosť,“ tvrdia ďalej lídri Aliancie.

„Neuznávame a ani nikdy nebudeme uznávať nelegálnu a nelegitímnu ruskú anexiu vrátane anexie Krymu,“ vysvetľujú spojenci, ktorí od Ruska žiadajú, aby „úplne a bezpodmienečne stiahlo svoje jednotky a techniku z ukrajinského územia“.

Odsúdenie za pomoc Rusku si vyslúžilo aj Bielorusko a Irán a varovanie Číny pred prehlbovaním strategického partnerstva či poskytovaní akýchkoľvek smrtiacich zbraní Moskve.

Rusko sa v komuniké spomína ešte častejšie ako Ukrajina, pričom v záveroch z minuloročného madridského summitu to napriek blízkosti vojny bolo len v štyroch z 22 bodov.

Aliancia Rusko považuje za „najvýznamnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť spojencov a pre mier a stabilitu v euroatlantickom priestore“. Jej „asertívnosť“ v Baltskom, Čiernom aj Stredozemnom mori a na Antarktíde je pre Alianciu rovnako bezpečnostným rizikom. V regiónoch Blízkeho a stredného východu, na severe Afriky či v oblasti Sahelu podľa Aliancie Rusko „podnecuje napätie a nestabilitu“.

Špecificky Aliancia odsudzuje aj „nezodpovedné“ vyhrážky, ktoré Moskva adresuje Západu, s odvolaním sa na svoj jadrový arzenál. A na okraji neostalo ani odsúdenie hybridných aktivít proti krajinám NATO, preto Aliancia sľubuje aj „posilnenie svojho balíka nástrojov“. Medzi tieto aktivity možno zaradiť „Ruskom zámerne prehĺbenú“ energetickú krízu. Spojenci sa preto zaviazali k snahám o diverzifikáciu dodávok energie aj ich trás.

Zároveň ale tvrdia, že komunikačné kanály s Moskvou, ktoré by pomáhali pri znižovaní rizík a predchádzaní eskalácií, sú „naďalej ochotní ponechať otvorené“.

Alianciu trápi aj rozširujúca sa spolupráca Ruska a Číny. Tú stále považuje za „výzvu“ a tvrdí, že jej „ambície a politiky spochybňujú záujmy, bezpečnosť a hodnoty Aliancie“. Jedným dychom však NATO dodáva, že je „otvorené konštruktívnej spolupráci vrátane budovania vzájomnej transparentnosti“.

Aby na prípadné budúce výzvy súvisiace s čínskymi ambíciami vedela Aliancia reagovať, vo Vilniuse sa zaviazala „zvyšovať spoločné povedomie, odolnosť, pripravenosť a ochranu“ voči najľudnatejšej krajine sveta.

NATO je ďalej kritické k Bielorusku či Iránu, a to najmä pre ich spoluprácu s Ruskom, najmä v súvislosti s jeho vojenským ťažením na Ukrajine.

Na druhej strane sa ale Aliancia stále intenzívnejšie angažuje v tvorbe nových a v prehlbovaní existujúcich partnerstiev. Jedným z najvýznamnejších ostáva Európska únia, a to nielen pre dôležitú a pomerne funkčnú spoluprácu na Ukrajine.

Vzhľadom na to, že blok čoraz zásadnejšie posilňuje svoju strategickú autonómiu a oblasť obrany sa stala aj pre vojnu na Ukrajine jej zásadnou témou, krajiny Aliancie mimo EÚ nechcú ostať pri týchto príležitostiach bokom. „Plné zapojenie spojencov mimo EÚ do obranného úsilia Únie je nevyhnutné,“ píše sa v záveroch summitu vo Vilniuse. Tradične Aliancia varuje aj pred duplikáciou štruktúr či velenia.

NATO chce aj naďalej spolupracovať s krajinami Západného Balkánu, kde zdôrazňuje nutnosť dodržiavať demokratické princípy, ktoré sú „rozhodujúce pre regionálnu spoluprácu a euroatlantickú integráciu“. Špecificky sa spomína Moldavsko, Srbsko aj Kosovo, keďže v júni demonštranti zranili aj 30 mierových jednotiek misie KFOR, ktorú vedie práve NATO.

Samostatnú kategóriu tvoria aj noví partneri z Indopacifiku vrátane Nového Zélandu, Austrálie, Japonska a Severnej Kórey, ktorých predstavitelia sa priamo zúčastnili aj summitu v Litve. Komuniké hovorí o snahách „posilniť dialóg“ najmä v oblasti kybernetickej obrany, technológiách a reakciách na hybridné hrozby.

Na summit NATO do Vilniusu pricestovalo 38 lídrov členských aj partnerských krajín Aliancie. Z krajín mimo Aliancie to boli premiéri Austrálie, Japonska, Nového Zélandu, Švédska, prezidenti Ukrajiny a Južnej Kórey a minister zahraničných vecí Gruzínska. K lídrom sa pridala aj šéfka eurokomisie a prezident Európskej rady.

Lídrov a líderky Severoatlantickej aliancie chránilo vo Vilniuse takmer 12-tisíc policajtov a vojakov, španielske a nemecké systémy protivzdušnej obrany a v Baltskom mori zakotvila aj aliančná vojnová loď.

Spravodajstvo priamo z litovskej metropoly prinášalo takmer 1 400 novinárok a novinárov, medzi nimi aj EURACTIV Slovensko.  

Každý summit Aliancie je špecifický aj výnimočným logom. Tohtoročné symbolizovalo litovskú pripravenosť a odhodlanie brániť Alianciu. Na logu sa totiž objavil obrnený rytier Vytis, ktorý je litovským symbolom sily a od konca 14. storočia aj národným erbom.

Litovské „odhodlanie brániť Alianciu“ podporuje aj fakt, že až 89 percent Litovčanov podporuje členstvo svojej krajiny v NATO. Až 80 percent obyvateľov podľa minuloročného prieskumu NATO tvrdí, že ruská invázia na Ukrajinu ohrozuje bezpečnosť ich krajiny, čo je po Albánsku a Poľsku najviac v Aliancii.

Už budúci rok Aliancia oslávi 75. výročie. NATO si ho pripomenie na summite vo Washingtone, pretože práve v hlavnom meste Spojených štátov amerických podpísala 4. apríla 1949 desiatka lídrov zakladajúcich členských krajín NATO Washingtonskú deklaráciu, zakladajúcu zmluvu Aliancie.

V roku 2025 sa summit uskutoční v Holandsku.

Článok bol publikovaný 20/07/2023 na EURACTIV.sk