The North Atlantic Treaty Organisation summit, which begins on Monday (14 June), will take the allies into the final phase of a two-year debate on NATO's internal reform and its future direction. Leaders are also expected to agree on how to redefine relations with Russia and China.
Summit Severoatlantickej aliancie, ktorý začína v pondelok (14. júna), posunie spojencov do záverečnej fázy dvojročnej diskusie o vnútornej reforme NATO a jeho ďalšom smerovaní. Očakáva sa, že sa na ňom lídri dohodnú aj na tom, ako nanovo zadefinovať vzťahy s Ruskom a Čínou.
Prípravy na pondelkový summit Severoatlantickej aliancie sú v plnom prúde. Tridsiatka členských krajín dolaďuje svoje pozície vo ôsmich témach, ktoré generálny tajomník detailne predstavil začiatkom júna.
Okrem strategických oblastí a vnútornej transformácie sa však pozornosť sústredí aj na to, ako Aliancia po novom zadefinuje pozíciu voči Rusku, a stále silnejúcej Číne.
NATO 2030 v centre pozornosti
V centre pozornosti summitu je ambiciózna iniciatíva NATO 2030. Podnety a témy, ktoré prináša, vypracovali desiati nezávislí experti. Takzvaná Reflexná skupina generálneho tajomníka pozostávala z piatich mužov a piatich žien a viedli ju bývalý nemecký minister vnútra a obrany Thomas de Maizière, a americký diplomat Wess Mitchell.
Nápad prípravy takéhoto dokumentu schválili lídri ešte na summite v roku 2019 v Londýne.
Pracovná skupina prostredníctvom rozhovorov a konzultácii s rôznymi stranami, vrátane vojenského, technologického a vládneho sektoru, napokon predstavila 138 odporúčaní. Medzi nimi volanie po väčšej jednote, solidarite, kohézii, ale aj bližšej koordinácií. Aliancia by sa podľa nich mala naučiť čeliť aj zdravotníckym, klimatickým a technologickým výzvam. Súčasťou je aj výzva na užšiu spoluprácu medzi Európskou úniou a NATO.
Dokument osobitne spomína budúcnosť vzťahov s Ruskom, Čínou, Ukrajinou, regiónom Západného Balkánu a Stredomorím. V tejto súvislosti píše o potrebe obnoviť strategickú koncepciu z roku 2010.
Vo všeobecnosti má však podľa Stoltenberga NATO 2030 tri priority: „Zabezpečiť, aby bola naša Aliancia vojensky silná, aby bola ešte silnejšia aj politicky a aby nabrala globálnejší prístup,” uviedol v decembri pri príležitosti zverejnenia dokumentu.
Nové postavenie Ruska a Číny
Jedna z podstatných zmien v novej strategickej koncepcii Aliancie bude postavenie Ruska. Expertná pracovná skupina naznačila, že NATO by malo pokračovať v dvojakom prístupe k Moskve, teda v odstrašovaní, ale aj v dialógu.
Podľa expertov musí byť preto Aliancia odhodlaná jednotne reagovať na ruské hrozby, a to aj tie hybridné. Zároveň by ale mala byť otvorená k diskusiám o pokojnom spolunažívaní s Ruskom. Na konštruktívne zmeny v jeho postoji a správaní by mala Aliancia reagovať pozitívne a dostatočne viditeľne.
O potrebe diskutovať o postoji voči Rusku sa zmienili aj ministerstvá zahraničných vecí Slovenska, Česka a Nemecka. Jeho aktivity však označili za nepriateľské, či „ohrozujúce bezpečnosť spojencov a partnerov Aliancie“.
„Rusko pokračuje v modeli nebezpečného správania, a to vďaka masívnej vojenskej expanzii od Arktídy po Afriku. Zastrašuje svojich susedov a doma potláča pokojný odpor. Navyše, naprieč krajinami NATO, organizuje kybernetické a hybridné útoky,“ uviedol generálny tajomník na tlačovej konferencii pred summitom. Aj preto je jasné, že jasná definícia vzťahu Aliancie k Moskve môže byť komplikovaná.
S Ruskom súvisí aj otázka podpory Ukrajiny a Gruzínska zo strany NATO. Ukrajina sa nedávno sťažovala na pomalý progres v rozhovoroch o prístupe do NATO, ale aj fakt, že na summit nebola pozvaná.
Téma je však pre mnohé krajiny kontroverzná a Alianciu rozdeľuje. Kým Spojené štáty nedávno vyjadrili podporu, proti možnosti vstupu sa v minulosti postavili Francúzi. Podporu nemá Kyjev istú ani od ostatných partnerov, vrátane Maďarska.
Čína je stále silnejšia
V súvislosti s Čínou pracovná skupina odporúča, aby NATO venovalo viac času a politických zdrojov bezpečnostným výzvam, ktoré táto krajina predstavuje. Konštatuje, že pozícia Číny ako globálneho lídra narastá. Už čoskoro bude najväčšou ekonomikou sveta a rozmach zaznamenáva aj v bezpečnostnom sektore. Dnes má totiž Čína druhý najväčší rozpočet na obranu a najväčšie námorníctvo na svete. Podľa Stoltenberga sa však rovnako snaží „kontrolovať kritickú infraštruktúru v našich krajinách a na celom svete“.
Ako problematický však NATO vníma aj fakt, že čínske úrady „vytvorili bezprecedentný systém dohľadu a kontroly nad ich vlastnými ľuďmi“.
„Peking nezdieľa naše hodnoty,“ pripomenul vo svojom príhovore pred summitom Stoltenberg. Jedným dychom však dodáva, že Aliancia nateraz „nevníma Čínu ako svojho protivníka“.
Experti aj preto navrhujú vytvoriť poradný orgán, ktorý by pokrýval diskusie o súlade medzi bezpečnostným záujmami Číny a Aliancie.
Osem špecifických tém diskusie
Agenda NATO 2030 sa však venuje aj ďalším, pre spojencov kľúčovým oblastiam. Podľa Jensa Stoltenberg je potrebné posilniť transatlantické konzultácie, aj záväzky voči kolektívnej bezpečnosti.
Do tretice je jej účelom posilňovanie odolnosti jednotlivých členov, ktoré by krajiny mali prijať za svoje v podobe konkrétnych národných cieľov. S nimi súvisí aj fakt, že snahou agendy NATO 2030 je podporiť jednotu Aliancie a zabezpečiť, aby „sme pri obrane našich hodnôt a záujmov hovorili jedným hlasom,“ pripomenul Stoltenberg.
Rovnako chce NATO zaisťovať svoju bezpečnosť tak, že v konfliktných zónach vo svojom susedstve bude pokračovať v tréningoch a budovaní kapacít u svojich partnerov, „od Iraku po Jordánsko, cez Gruzínsko a Ukrajinu“.
Inovácie a zlepšovanie technológie sú ďalším dôležitým bodom diskusií. Pomerne novou bude aj téma klimatických zmien a následkov, ktoré súvisia nielen s bezpečnosťou, ale aj uhlíkovou stopou, ktorú armády NATO vytvárajú.
Prehodnotiť sa majú investície do armád aj kolektívnej obrany, a to nielen v súvislosti s navyšovaním rozpočtu, ale skôr v kontexte efektívnejšieho rozdeľovania existujúcich zdrojov.
Padnúť by však malo aj rozhodnutie o dohode na ďalšej strategickej koncepcii.
Jej finálna podoba však vznikne až po summite. Či a ako výrazne sa inšpiruje odporúčaniami expertov, však nie je jasné.
„Najdôležitejšie, čo po summite príde, je poverenie pre štáty a generálneho tajomníka pripraviť novú strategickú koncepciu. Tá pôvodná je totiž nielen stará, ale sú v nej aj viaceré neaktuálne témy. Napríklad to, že vidíme Rusko ako strategického partnera. Dnes vieme, že to už tak nie je. Rovnako sa inak pozeráme na Čínu,“ povedal pre EURACTIV Slovensko veľvyslanec Slovensko pri NATO Peter Bátor.
Záverečné prípravy
Ešte predtým, ako sa v pondelok stretne 30 lídrov členských krajín Severoatlantickej aliancie, dokončuje Jens Stoltenberg sériu návštev a rozhovorov s predstaviteľmi štátov.
Pred summitom hovoril generálny tajomník s viacerými partermi, vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten v minulosti viackrát volal po zásadných zmenách vo fungovaní NATO, ktoré však častokrát súviseli s neochotou amerického prezidenta Donalda Trumpa hľadať kompromisy. Summitu predchádzali aj rokovania ministrov členských krajín Aliancie.
Včera (8. júna) sa Stoltenberg stretol s novým americkým prezidentom Joeom Bidenom. Podľa Bieleho domu sa obaja lídri zhodli na dôležitosti iniciatív agendy NATO 2030.
Summit NATO bude podľa generálneho tajomníka „jedinečnou príležitosťou na posilnenie Aliancie, ktorá ostáva stelesnením puta medzi Európou a Severnou Amerikou“. Očakávania sú preto veľké.
