The Strait of Hormuz blockade has revealed that Europe has replaced Russian gas with unpredictable LNG prices. This is driving up energy costs for both businesses and households, Oxford researchers say.

 

 Blokáda Hormuzu odhalila, že Európa vymenila ruský plyn za cenovo nepredvídateľný LNG. To zdražuje energie firmám aj domácnostiam, tvrdia oxfordskí vedci. 

Mierové rokovania medzi Bielym domom a Iránom síce pokračujú, no trhy sa musia pripraviť na novú realitu v Perzskom zálive. Teherán naznačil, že ani v prípade podpisu dohody s USA neplánuje plne obnoviť pôvodný režim plavby cez Hormuzský prieliv.

Irán síce pripúšťa obnovenie predvojnového počtu lodí, no odmieta garantovať úplnú slobodu plavby. Nad celou trasou si chce ponechať absolútnu kontrolu – od udeľovania povolení až po časovanie a kontrolu prechodov.

Táto neústupčivá pozícia znamená, že cez kritický dopravný uzol, ktorým prechádza približne pätina svetových dodávok energií, sa pôvodný objem prepravy len tak rýchlo neobnoví. Je pravdepodobné, že pretrvávajúce politické napätie tak na svetových trhoch udrží ceny ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG) na vysokých úrovniach.

Najnovšia štúdia tímu profesora Jana Rosenowa z Oxfordskej univerzity však katastrofický scenár odmieta.

Analýza dopadov uzavretia Hormuzu ukazuje, že Európa vrátane Slovenska túto logistickú krízu zvládne a plyn v zásobníkoch sa fyzicky neminie. Skutočnou hrozbou pre európsky priemysel a slovenské domácnosti tak nie je nedostatok dodávok, ale dlhodobý cenový šok na burzách. Ten bude kvôli iránskym obmedzeniam v prielive aj naďalej tlačiť účty za plyn a elektrinu nahor.

Tri scenáre, ktoré strašia priemysel

Oxfordský model detailne nasimuloval globálny trh ako prepojenú sieť výrobcov, tankerov a odberateľov, kde výpadok v jednom uzle okamžite mení veľkoobchodné ceny plynu na burze. Analýza prináša tri konkrétne scenáre vývoja blokády prielivu a ich vplyv na európsky plynárenský uzol TTF.

Prvý scenár počíta iba s čiastočným spriechodnením trasy. Kvôli vysokému vojenskému riziku a drahému poisteniu lodí by však dodávky z Kataru a Spojených arabských emirátov zostali nestabilné. Ceny plynu v Európe by sa preto už nevrátili na pôvodnú úroveň, ale zostali by dlhodobo zvýšené na hodnote okolo 44 eur za megawatthodinu (€/MWh).

Druhý scenár predpokladá úplné šesťmesačné uzavretie prielivu. Európa síce dokáže v tomto scenári fyzicky pokryť spotrebu plynu vďaka naplno vyťaženým potrubiam z Nórska a zvýšenému dovozu z USA, no výmenou za túto logistickú istotu zaplatí prudkým cenovým šokom.

Cena na burze by vyskočila na 88 eur/MWh, čo by znamenalo takzvanú deštrukciu priemyselného dopytu. Tento trend potvrdzuje aj Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojom aktuálnom Global Energy Review 2026, podľa ktorého extrémne ceny spotového LNG už viedli k masívnemu spomaleniu priemyselného dopytu po plyne na celom svete.

Chemické, hutnícke či sklárske fabriky by s takto drahými energiami nedokázali konkurovať na svetovom trhu, takže by pravdepodobne úplne odstavili výrobu.

Najhorší scenár počíta s celoročným kolapsom dopravy v prielive. Ak by USA v reakcii na to obmedzili svoj vývoz plynu, aby ochránili domáci trh, európske ceny by zažili extrémny šok. Cena na burze TTF by presiahla 125 eur/MWh a samotná spotová cena LNG by vystrelila na historické maximum 172 eur/MWh. Tento scenár by prekonal aj najhoršie momenty energetickej krízy z roku 2022. Výsledkom by bola silná vlna inflácie a hlboká hospodárska recesia.

Analýza zároveň búra mýtus, že Európe stačí v kríze len trochu stiahnuť kúrenie. Modely ukazujú, že ak by Európska únia znížila svoju spotrebu skvapalneného plynu o desať percent, cenu v najhoršom scenári to stlačí len minimálne.

Ruské potrubia za americké tankery

Súčasná realita v Európskej únii však vyzerá úplne inak. Starý kontinent je dnes stále závislý od dovozu plynu na úrovni 88 až 90 percent svojej spotreby.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine urobila Európska únia obrovský infraštruktúrny pokrok. Vybudovala nové terminály a znížila dovoz ruského potrubného plynu zo 165 miliárd kubických metrov v roku 2019 na súčasných približne 15 až 25 miliárd.

Jan Rosenow však vo svojej ďalšej analýze upozorňuje, že Európa iba vymenila potrubnú závislosť od Moskvy za závislosť od amerických tankerov a globálneho trhu s LNG. Dovoz skvapalneného plynu z USA totiž v rovnakom období vyskočil z 5 miliárd na približne 80 až 99 miliárd kubických metrov a do roku 2030 by mali Spojené štáty pokrývať veľkú väčšinu celkového európskeho importu skvapalneného plynu.

„Nahradili sme jednu formu závislosti (ruský potrubný plyn) inou, ešte rizikovejšou formou – globálnym LNG trhom, ktorý je vystavený geopolitickým šokom v nestabilných regiónoch. Toto nie je stratégia energetickej bezpečnosti, ale len ilúzia diverzifikácie,“ varuje vo svojom komentári Rosenow.

Kým v minulosti sa ceny riadili dlhodobými bilaterálnymi zmluvami s Ruskom, dnes sa určujú na voľnom svetovom trhu, kde Európa o každú loď priamo súťaží s Áziou, takže akýkoľvek geopolitický konflikt vo svete okamžite prenáša cenový šok na európske burzy.

Podobný názor zdieľajú aj analytici Bruegel a IEA, ktorí upozorňujú na nové riziká, ktoré Európe prináša prílišné spoliehanie sa na americký LNG. Podľa aktuálnej analýzy inštitútu Bruegel totiž prechod na skvapalnený plyn vystavuje Európu priamemu vplyvu globálnych kríz. Akýkoľvek konflikt kdekoľvek na svete tak okamžite zasiahne európskych spotrebiteľov.

Slovenská realita

Slovensko sa momentálne nachádza uprostred dvoch úplne protichodných procesov.

Na jednej strane premiér Robert Fico ostro odmieta európsky plán na definitívny koniec ruského plynu od roku 2027, označuje ho za ekonomickú samovraždu a slovenská vláda sa snaží maximalizovať nákup lacnejšieho ruského plynu, kým je to legislatívne možné.

Na druhej strane však realita a diplomatický tlak Washingtonu posúvajú krajinu presne tým smerom, pred ktorým nezávislí experti varujú.

Slovensko na samite Trojmoria v Dubrovníku pristúpilo k implementácii amerického projektu s názvom „Trump Peace Pipelines“ (Trumpove mierové plynovody).

Bratislava sa v ňom zaviazala k takzvanej regulačnej kompatibilite, čo v praxi znamená sľub upraviť národnú legislatívu a odbúravať regulácie, ktoré by mohli brániť dovozu amerického plynu. Slovenská potrubná sieť sa tak stáva kľúčovou magistrálou pre distribúciu amerického skvapalneného plynu medzi terminálmi v Poľsku a Chorvátsku smerom na Maďarsko a Balkán, čím krajina fakticky vymieňa ruskú závislosť za americkú.

Falošná poistka

Štátna plynárenská spoločnosť SPP verejnosť opakovane uisťuje, že dodávky plynu pre slovenské domácnosti a priemysel sú zabezpečené prostredníctvom diverzifikovaných trás cez Nemecko a Taliansko a vďaka zmluvám na skvapalnený plyn.

Vláda v apríli 2026 navyše plynárom nariadila, aby naplnili podzemné zásobníky plynu rekordnou strategickou úrovňou 17,5 TWh.

Toto rozhodnutie predstavuje jednu z najväčších povinných strategických zásob v posledných rokoch a vláda je pripravená kompenzovať SPP prípadné finančné straty. Vedenie podniku otvorene priznáva, že hoci objemy plynu zabezpečiť vie, ceny na trhu nedokáže ovplyvniť:

„Dodávky plynu pre slovenských odberateľov dokážeme plne garantovať vďaka alternatívnym trasám a plným zásobníkom. Vývoj cien na svetových trhoch a geopolitické šoky však SPP nedokáže nijako ovplyvniť,“ konštatuje manažment štátneho podniku.

Slovenská vláda a SPP sa spoliehajú na to, že plné zásobníky a nové zmluvy zaručujú bezpečnosť. Štúdie Ecologic Institute a Clingendael a Oxford Institute však varujú, že ide o ilúziu. Zásobníky síce ochránia krajinu pred fyzickým zamrznutím v zime, ale neochránia slovenský priemysel pred vysokými účtami a stratou konkurencieschopnosti, ak plyn na svetových burzách kvôli kríze opäť zdražie.

Masívne investície do rozširovania plynovodov pod taktovkou USA navyše môžu štát vyjsť draho, ak sa z nich o pár rokov v dôsledku dekarbonizácie stane nevyužitá plynárenská infraštruktúra a predražené stavby, takzvané uviaznuté aktíva (stranded assets).

Elektrifikácia zníži závislosť

Skutočné, dlhodobé riešenie energetickej bezpečnosti pre Európu aj Slovensko neleží v ďalšom budovaní plynových zásobníkov a diverzifikácii dodávok, ale v radikálnom znižovaní spotreby plynu prostredníctvom elektrifikácie a domácich čistých zdrojov.

Presne tento dvojitý prístup, okamžitá úľava spojená so štrukturálnou transformáciou, je jadrom aprílového balíka AccelerateEU a pripravovaného Akčného plánu pre elektrifikáciu (EU Electrification Action Plan), ktorý Európska komisia predstaví v lete 2026.

Štúdia oxfordských vedcov aj ďalšie analýzy inštitútov OIES, Bruegel a Medzinárodnej energetickej agentúry sa zhodujú, že samotná diverzifikácia dodávateľov plynu nás z pasce nedostane. Podľa Jana Rosenowa Európa síce našla nových predajcov, no alternatívy nerozvíjala dostatočne rýchlo, pričom skutočnou cestou k väčšej odolnosti je systémová elektrifikácia.

Kľúčovými piliermi tohto prechodu sú masívne nasadzovanie tepelných čerpadiel v budovách, prechod fabrík na elektrický pohon a efektívne využívanie priemyselného odpadového tepla. Rozhodujúcu úlohu zohrá aj rýchly rozvoj domácich obnoviteľných zdrojov.

Príklady z krajín ako Španielsko alebo Pakistan ukazujú, že zrýchlené budovanie slnečnej a veternej energie pomáha tlmiť dopady celosvetových palivových kríz. Ide totiž o domáce zdroje, ktoré sú úplne nezávislé od bezpečnosti námorných trás v Hormuzskom prielive.

 

Článok bol zverejnený 26.5.2026:https://eubrief.sme.sk/energetika/c/novi-dodavatelia-lng-ochrania-europanov-pred-zimou-nie-vsak-pred-vysokymi-cenami

 

Čítajte viac: https://eubrief.sme.sk/energetika/c/novi-dodavatelia-lng-ochrania-europanov-pred-zimou-nie-vsak-pred-vysokymi-cenami