Pohlavie, vek a národnosť, ale nie etnicita a náboženstvo

Požiadavky sú to pomerne radikálne, mnohé z nich by vyžadovali zmenu základných zmlúv Únie, k čomu treba súhlas všetkých členských štátov. Naozaj však reflektujú názory všetkých Európanov?

Z odpovedí organizátorov sa zdá, že sa snažili myslieť na všetko. Občania boli vybraní profesionálnymi agentúrami, aby reflektovali zloženie Európy podľa pohlavia, veku, sociálneho a ekonomického zázemia a národnosti.

„Niekto, kto sa rozhodne stráviť deväť dní v zahraničí v diskusii s inými občanmi, bude mať pravdepodobnejšie otvorenejšiu myseľ,“ hovorí mi Constance Bobotsi, výskumná asistentka Európskeho inštitútu pre verejnú správu, ktorý podujatie spoluorganizuje.

To môže byť jeden z dôvodov, prečo tu diskusia neprebieha podobne ako tie internetové. Ale organizátori trvajú na tom, že majú v radoch aj euroskeptikov. Aj keby to o sebe nepovedali.

„Občania sa tu nerozdeľujú na euroskeptikov a eurofilov,“ hovorí europoslanec Guy Verhofstadt (RE) ktorý vo vedení konferencie zastupuje Európsky parlament. „Všetci majú radi Európu, ale k Európskej únii sú veľmi kritickí.“

Aj pre reprezentatívnosť sa však dalo urobiť viac – organizátori napríklad neprihliadali na etnicitu ani náboženstvo účastníkov, čo mohlo byť najmä v debate o migrácii užitočné.

K reprezentatívnosti však bolo treba dodať aj informovanosť. Na webovej platforme bolo totiž druhým najpopulárnejším príspevkom pri téme migrácie volanie po tom, aby bola zastavená všetka migrácia z krajín „nie prvého sveta“ do EÚ. Ktoré krajiny tým myslia? Rátajú sem aj turistov, študentov?

„Snažíme sa urobiť opak referenda. V referende dostanete jenu otázku, na ktorú máte odpovedať áno alebo nie, ľudí to rozdeľuje. Tu sa snažíme o konštruktívny dialóg založený na spolupráci,“ hovorí Verhofstadt.

Na to, aby ľudia vychádzali z rovnakých informácií a rovnako chápali významy slov, boli zamerané najmä prvé dva víkendy. Počas tých ľudia počúvali prednášky expertov na migráciu a zahraničnú politiku.

Zhoda na podstatných veciach

Počas tretieho víkendu, ktorý sa organizoval v holandskom Maastrichte, mali za úlohu okresať množstvo oblastí a odporúčaní na tie najpodstatnejšie. Aj tu im asistovali experti a overovatelia faktov, ktorých služby mohli kedykoľvek využiť.

V praxi to vyzeralo takto: Hneď na úvod sa 161 Európanov posadilo za pandemicky rozostavané stolčeky, 23 ich kolegov sa prihlásilo z domu. Najskôr dostali farebné nálepky, ktoré mali za úlohu prilepiť na nástenky k oblastiam, ktoré im prišli dôležité.

Zvyšok času strávili v menších skupinkách, kde debatovali o odporúčaniach k oblastiam, ktoré získali najviac nálepiek. Ich úlohou bolo prísť s konkrétnymi odporúčaniami a krátkym objasnením.

Ak mal niekto námietku, skupina o nej diskutovala a osobitne zvažovala každé jedno slovo, až kým s výsledkom nebola väčšina spokojná.

Do tohto panelu boli zapojení aj štyria Slováci – traja muži a jedna žena. Ľuboš Pečálka zo Žiliny, ktorý pracoval v skupine o zahraničnej politike EÚ, si myslí, že úroveň debaty sa nedala ani porovnať s tými internetovými.

„Človek tu musí bezprostredne reagovať, nemôže sa na nič vyhovoriť, alebo sa odpojiť,“ hovorí Pečálka.

Samého ho prekvapilo, do akej miery sa dokázal zhodnúť aj s kolegami zo západnej Európy. „Na konci dňa sa ľudia na podstatných veciach zhodnú,“ myslí si Pečálka.

Podľa Júliusa Goleja z Bratislavy, ktorý sa v skupine venoval téme migrácie, by sa skúsenosť ako tá jeho zišla aj ľuďom, ktorí sa na internete prejavujú agresívne.

„Myslím si, že by sem mali prísť aj ľudia, ktorí nechcú. V takejto medzinárodnej skupine by zo seba nerobili opice,“ myslí si Golej.

V posledný deň sa potom udialo to najdôležitejšie – hlasovanie o tom, ktoré odporúčania sa dostanú do oficiálneho dokumentu.

Konferencia verzus dohoda s USA

Všadeprítomná je však „otázka za milión“: či z odporúčaní niečo aj vzíde. Verhofstadt pôsobí sebavedomo.

„Aj predtým sme mali spôsoby ako zistiť, čo ľudia chcú. Máme eurobarometer, máme výsledky volieb. Ale prvýkrát sú občania zapojení aj do rozhodovania. To vytvorí tlak, ktorý politici nebudú môcť odignorovať,“ hovorí europoslanec.

V debate o konferencii je cítiť aj nervozitu z populizmu – že názory občanov budú mať väčšiu váhu ako demokraticky zvolení politici. Aj pri najlepšom však výsledkom konferencie môže byť iba iniciatíva, ktorá bude musieť prejsť klasickým rozhodovacím procesom.

A na akúkoľvek väčšiu zmenu, napríklad zmenu základných zmlúv, bude potrebný súhlas všetkých členských štátov. A je otázne, do akej miery sa národní politici naozaj cítia byť pod tlakom konferencie.

„Otvorene treba povedať, že Konferencia o budúcnosti Európy nevzbudzuje na Slovensku takú veľkú pozornosť ako napríklad diskusie ostatných dní o Dohode o obrannej spolupráci Slovenska so Spojenými štátmi americkými,“ povedal minister zahraničných vecí Ivan Korčok pri jej strednodobom hodnotení. Podobný problém však podľa neho majú aj v iných členských štátoch.

Práve to môže byť kameňom úrazu snáh o informovanejšie diskusie s občanmi. Vychytaním múch klasického procesu – chýbajúcej informovanosti, sústredenosti na emócie a na dobu tesne pred voľbami – sa z debaty odstráni polarizácia a konflikt, teda veci, ktoré pútajú pozornosť politikov.

Od viacerých účastníkov počuť, že si svoje obzory po týchto troch víkendoch rozšírili. Niektorí vzali svoju úlohu v pracovných skupinách tak vážne, že sa vo voľnom čase oboznamovali s európskymi politikami. V debatách tiež asistovali všadeprítomní odborníci, ktorí mali po ruke aktuálne dáta.

„Priznám sa, že na úrovni EÚ som politiku nesledoval. Človek na to nemá čas, je dosť vecí na sledovanie doma,“ hovorí Golej.

Účastníci teda na začiatku tohto procesu boli priemernými Európanmi, v momente tvorby odporúčaní však už vychádzali zo skúseností a informácií, ktoré ich od priemerných voličov oddialili.

„Ak by sme mali občanov sklamať, tak sme radšej túto konferenciu nemali ani robiť,“ hovorí podpredsedníčka Európskej komisie Dubravka Šuica, ktorá vo vedení konferencie túto inštitúciu zastupuje, jednu zo svojich obľúbených viet o realizácií výsledkov.

Lenže koľko bude takýchto sklamaných občanov? Aj Golej s Pečálkom uznávajú, že pravdepodobne budú mať priestor na odsledovanie uplatnenia iba tých niekoľkých odporúčaní, na ktorých osobne pracovali. Odporúčaní zo všetkých štyroch panelov však bude takmer dvesto.

Zrodenie nového typu demokracie

Rešpekt k takýmto typom verejných debát by sa mohol zvýšiť, keby sa diali častejšie, boli viditeľnejšie, a to aj na národnej úrovni.

„Je to šablóna do budúcnosti, neviem si predstaviť demokratický proces bez priameho zapojenia občanov do rozhodovania. Sme pri zrode nového typu demokracie, kde idú participatívne a reprezentatívne prvky ruka v ruke,“ hovorí Verhofstadt.

Aj Golej s ním súhlasí.

„Je to fantastický nástroj. Politici by nemali komunikovať len pred voľbami, výjazdami za svojimi voličmi, kde sledujú a ovplyvňujú iba nálady a nie skutočnú diskusiu,“ hovorí Golej. „Aj keď budú nápady utopistické, ľudí treba aspoň vypočuť.“

Aj Slovensko sa snažilo zorganizovať vlastnú verziu občianskych panelov, boli však výrazne okresané – trvali iba jeden deň a tiež prebiehali online. Napriek tomu by jeho závery, ktoré by mali byť zverejnené v marci, mohli mať zaujímavejšie výsledky, než debaty na internete.

Bobotsi pripomína, že aj Európska únia sa snaží pri každej legislatíve konzultovať s občanmi cez online nástroj. Chýba mu však viditeľnosť, a preto nie je vnímaný až tak vážne.

„Mali by sme sa snažiť mať informovanejších občanov. Mali by mať dostupné fakty, informácie a expertízu. Iba tak bude debata civilizovanejšia,“ myslí si Bobotsi.


Článok bol publikovaný 14/2/2022 na EURACTIV.sk