The Polish government intends to introduce mandatory intensive training to prepare civilians to be a fully integrated part of the army in the event of war. The result should be a half-million strong Polish army.

Poľská vláda má v úmysle zaviesť povinné intenzívne školenia, ktoré majú civilov pripraviť na to, aby v prípade vypuknutia vojny boli plnohodnotnou súčasťou armády. Ich výsledkom má byť polmiliónová poľská armáda.

Poľský premiér Donald Tusk v piatok vystúpil v Sejme s prejavom o bezpečnosti krajiny. V rámci neho deklaroval, že poľská vláda plánuje zavedenie povinných vojenských školení pre všetkých dospelých mužov v krajine. Podľa Tuska presný návrh predstavia do konca roka.

Iniciatíva je súčasťou snahy, aby stav poľskej armády spolu s rezervami dosahoval 500 000 vojakov. „My dnes hovoríme o potrebe toho, aby Poľsko malo spolu s rezervami polmiliónovú armádu,“ povedal Tusk. K tomu majú pomôcť „aj rezervy, ale aj intenzívne školenia, ktoré v prípade konfliktu umožnia urobiť z tých, ktorí nejdú do vojska, plnoprávnych a plnohodnotných vojakov.“

Školenia by mali byť povinné iba pre mužov, pre ženy by mali byť dobrovoľné. Tento fakt kritizovala aj Anna Maria Żukowska, predsedníčka poslaneckého klubu Ľavice (S&D), teda jednej zo strán vládnej koalície, podľa ktorej by školenia mali byť povinné aj pre ženy. Sám Tusk to okomentoval slovami, že by bolo dobré, keby sa do školení zapojili aj ženy, „avšak vojna je naďalej do veľkej miery doménou mužov“.

Inšpirácia švajčiarskym modelom

Presná forma, akú by vojenské školenia mali mať, zatiaľ nie je známa. Tusk zdôraznil, že nepôjde o obnovenie brannej povinnosti, pretože „keby sme navrhovali návrat k základnej vojenskej službe, tak by sme to povedali.“ Podľa premiéra je v hre viacero alternatívnych modelov, medzi nimi aj švajčiarsky model.

Vo Švajčiarsku existuje branná povinnosť pre všetkých mužov vo veku 18 až 30 rokov, ženy sa môžu hlásiť dobrovoľne. Základné školenie, v rámci ktorého sa vyučujú techniky boja a obsluha zbraní, zvyčajne trvá 18 týždňov. Následne absolventi základného školenia ďalších deväť rokov zostávajú členmi švajčiarskej armády a v tomto období absolvujú ďalších šesť trojtýždňových kurzov. Brannej povinnosti sa možno vyhnúť s ohľadom na zdravotný stav, prácu či štúdium. Mužom, ktorí do dosiahnutia veku 25 rokov neabsolvujú základné školenie, však vzniká povinnosť platby špeciálnej dane za oslobodenie z vojenskej služby.

Podľa slov viceministra obrany Cezaryho Tomczyka (KO/EPP) je „švajčiarsky model zaujímavým východiskom, musíme však mať poľský model“. Ten má podľa neho spočívať v tom, že „chceme povzbudzovať ľudí, aby sa školili“. Napomôcť by tomu mali rôzne úľavy a benefity spojené s absolvovaním školenia. Školenia však podľa Tomczyka musia ostať dobrovoľné a dostupné „pre každého ochotného a každú ochotnú“.

Odstúpenie od Ottawského a Dublinského dohovoru

Zavedenie povinných školení nebolo jedinou iniciatívou, ktorú Tusk v piatok v Sejme ohlásil. Hovoril tiež o potrebe poľského odstúpenia od Ottawského dohovoru a potenciálne aj od Dublinského dohovoru. „Hovorím tu o protipechotných mínach a kazetovej munícii,“ dodal Tusk, podľa ktorého tieto kroky nie sú príjemné, avšak sú „nevyhnutné na zvýšenie poľského obranného potenciálu“.

Ottawský dohovor, ktorý Poľsko podpísalo v roku 1997 a ratifikovalo v roku 2012, zakazuje signatárskym štátom používanie, výrobu či vlastnenie mín. Predpokladá sa, že v prípade poľského odstúpenia od dohovoru by poľsko-ruská a poľsko-bieloruská hranica mohli zostať zamínované.

Väčšiu kritiku vyvolala Tuskova deklarácia o odstúpení od Dublinského dohovoru. Ako totiž pripomenul napríklad europoslanec Michał Dworczyk (PiS/ECR), Dublinský dohovor, ktorý zakazuje využívanie kazetovej munície, Poľsko nikdy nepodpísalo. „Odstúpenie od Dublinského dohovoru, ktorý Poľsko nepodpísalo, je najlepším zhrnutím dnešného prejavu D. Tuska. Desivý rozsah ignorancie a nekompetentnosti v oblasti, ktorá je kľúčová pre bezpečnosť Poľska. Človek sa bojí, s čím ešte môžu prísť,“ napísal Dworczyk na sieti X.

Ako však upozorňuje publicista a expert na postsovietsky priestor Marek Budzisz, napriek tomu, že Poľsko Dublinský dohovor nepodpísalo, dlhé roky kazetovú muníciu neprodukuje. Tuskovu deklaráciu tak podľa neho treba čítať ako „revíziu tejto politiky, čiže oznámenie o začatí výroby“.

Francúzsky jadrový dáždnik

Tusk tiež informoval o tom, že prebiehajú intenzívne rokovania medzi Poľskom a Francúzskom o rozšírení pôsobnosti francúzskeho jadrového dáždnika na územie Poľska. Podľa Tuska sa Poľsko nemôže obmedziť na produkciu a nákup konvenčných zbraní a musí sa usilovať o čo najmodernejšie schopnosti v oblasti jadrových zbraní a nekonvenčnej výzbroje.

Ideu francúzskeho jadrového dáždnika v rozhovore pre francúzsku televíziu LCI pozitívne okomentoval aj poľský prezident Andrzej Duda. Podľa prezidenta „každý vzorec spojeneckej spolupráce, ktorý zvyšuje poľskú bezpečnosť, je pre Poľsko prínosný“.

Rokovania o francúzskom jadrovom dáždniku sa odohrávajú v atmosfére zväčšujúcej sa neistoty ohľadne postoja Spojených štátov k vojne na Ukrajine a k NATO. Táto otázka je obzvlášť citlivá v Poľsku, ktoré je dlhodobo jedným z najväčších amerických spojencov v Európe a na ktorého území sa v súčasnosti nachádza okolo 10 000 amerických vojakov.

Premiér Tusk vo svojom prejave zdôraznil, že Poľsko naďalej považuje spoluprácu s USA a čo najbližšie vzťahy s NATO za nespochybniteľné. Dodal však, že v súčasnosti môžeme pozorovať hlbokú zmenu americkej politiky voči Ukrajine a s ohľadom na to Poľsko musí uvažovať o tom, čo prispieva k jeho bezpečnosti.

V súvislosti s tým vyzdvihol potrebu užšej spolupráce európskych krajín. „Dnes 500 miliónov Európanov prosí 300 miliónov Američanov o ochranu pred 140 miliónmi Rusov, ktorí už tri roky nedokážu poraziť 40 miliónov Ukrajincov,“ uviedol Tusk. Podľa jeho slov bude Rusko voči jednotnej Európe bezmocné.

„Buď ticho, malý muž“

Medzitým sa cez víkend objavil doteraz asi najviditeľnejší spor medzi novou americkou administratívou a poľskou vládou. Miliardár a blízky spojenec Donalda Trumpa Elon Musk v príspevku na sieti X napísal, že jeho systém Starlink je „chrbtovou kosťou ukrajinskej armády“ a v prípade, že by ho vypol, „celá jej frontová línia by skolabovala“.

Na jeho slová reagoval poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski, ktorý uviedol, že Starlink pre Ukrajinu hradí poľské ministerstvo digitalizácie, ktoré zaň ročne platí zhruba 50 miliónov dolárov. Podľa Sikorského „ak ponecháme bokom etiku toho, že sa niekto vyhráža obetiam agresie, ak sa ukáže, že SpaceX je nespoľahlivým poskytovateľom, budeme nútení hľadať iných dodávateľov“.

Sikorského príspevok Muska podráždil. „Buď ticho, malý muž. Platíte nepatrný zlomok nákladov. A za Starlink neexistuje nijaká náhrada,“ napísal Musk na X.

Poľského ministra zahraničných vecí skritizoval aj jeho americký náprotivok Marco Rubio. Podľa Rubia si Sikorski vymýšľa, nakoľko „nikto sa Ukrajine vypnutím Starlinku nevyhráža“. Sikorski by sa podľa neho mal Muskovi poďakovať, pretože „bez Starlinku by Ukrajina vojnu dávno prehrala a Rusi by boli na hraniciach s Poľskom“. Poľsko pritom s Ruskom zdieľa 232 kilometrov dlhú hranicu.

Článok bol publikovaný 11/3/2025 na EURACTIV.sk