Warsaw is preparing to amend its law on military deployments abroad so that its armed forces can shoot down Russian objects — such as drones — over Ukraine and Belarus without prior approval from NATO or the EU.

Varšava sa pripravuje zmeniť svoj zákon o vojenskom nasadení v zahraničí tak, aby jej ozbrojené sily mohli zostreľovať ruské objekty, napríklad drony, nad Ukrajinou a Bieloruskom aj bez predchádzajúceho súhlasu NATO či EÚ. 

Návrh, ktorý ministerstvo obrany predložilo v júni, by sa mal schvaľovať v zrýchlenom konaní, informuje portál Euractiv na základe poľského denníka Gazeta Wyborcza.

Poľský zákon o vojenskom nasadení v zahraničí pôvodne umožňoval prezidentovi na žiadosť vlády povoliť zásahy v prípadoch, ako je ozbrojený konflikt, mierové misie, boj proti terorizmu alebo evakuácie. No v roku 2022 ho vláda PiS zmenila tak, aby bol nutný aj súhlas NATO, EÚ a cudzieho štátu, nad ktorého územím by poľské jednotky zasahovali.

Poľská komisia na vyšetrovanie ruského vplyvu, ktorú v roku 2024 zriadila Tuskova vláda, túto úpravu skritizovala s tým, že pripravila Varšavu o možnosť samostatne reagovať na drony prilietajúce z Ukrajiny alebo Bieloruska.

Tuskova koalícia teraz plánuje tieto obmedzenia zrušiť podľa princípu „najprv strieľaj, pýtaj sa potom“, čím by armáde poskytla väčšiu flexibilitu pri reakcii na hrozby. Návrh novely, ktorý ministerstvo obrany predložilo v júni, by mali podľa poľského denníka prerokovať zrýchlene.

„Diskutujeme o stratégii, ako využiť naše vzdušné sily a protivzdušnú obranu nad Ukrajinou a Bieloruskom na zostreľovanie ruských lietadiel, dronov a rakiet, ktoré ešte neprekročili poľskú hranicu. V súčasnosti stále platí predpis, ktorý našim orgánom bráni rozhodovať o tom samostatne. Túto situáciu musíme rýchlo zmeniť, pokiaľ niekto nechce, aby naša obrana nebola menej účinná, ako môže byť,“ uviedol pre Gazetu Wyborczu expert, ktorý sa podieľal na príprave správy o ruskom vplyve.

Správu dostal premiér a kľúčoví vládni predstavitelia ešte v apríli 2025.

Ruské prelety ako čoraz častejší jav

Poľsko začiatkom septembra zostrelilo časť ruských dronov, ktoré vstúpili do jeho vzdušného priestoru. Išlo o prvý prípad, keď členský štát NATO zaútočil na ruské prostriedky od začiatku invázie na Ukrajinu.

Prítomnosť ruských dronov a lietadiel nad aliančným nebom sa však odvtedy stala čoraz častejšou záležitosťou.

NATO v reakcii na prienik ruských dronov a lietadiel do Poľska, Estónska, Rumunska, a zatiaľ nevieme, či nie aj do Dánska a Nórska, reagovalo posilnením ochrany svojho východného krídla cez operáciu Východná hliadka (Eastern Sentry). Generálny tajomník Mark Rutte uistil, že NATO urobí všetko, čo je potrebné na obranu jeho členov.

EÚ zase začala na svojej východnej hranici pracovať na novom projekte takzvanej dronovej steny. Tá má na báze technológií odskúšaných v bojoch na Ukrajine poskytnúť účinnú obranu proti takým prienikom, aké sme zažili v uplynulých týždňoch. Zástupcovia stredo- a východoeurópskych krajín – už aj vrátane Slovenska – o nej budú diskutovať zajtra (26. septembra).

Komisár pre obranu Andrius Kubilius tento týždeň uviedol, že detekčný systém proti dronom, ktorý Únii momentálne chýba, je možné vybudovať už do roka. Na kompletnú „stenu“, ktorá bude schopná sledovať a ničiť ciele, si však počkáme dlhšie.

Analytik: Rusko Európu šikanuje

Experti sa zhodujú, že čoraz početnejšie provokácie predstavujú vedomé úsilie Ruska otestovať obranyschopnosť Západu a jeho reakcie.

Podľa českého analytika Pavla Havlíčka z AMO zatiaľ Kremeľ na svoje provokácie nedostal žiadnu adekvátnu reakciu, mimo tej diplomatickej. V reakcii pre EURACTIV Slovensko pritom zdôraznil, že Rusko pri svojej šikanujúcej mentalite „nepočúva na nič iné“.

Dostatočne rezolútny odkaz mu podľa neho odkázal len poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Ten na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN varoval Rusko, že ak ďalší jeho dron alebo lietadlo vstúpi do poľského priestoru bez povolenia, tak ich zostrelia. „Prosím, nechoďte sem potom vyplakávať. Dostali ste varovanie,“ dodal Sikorski smerom k ruskej delegácii.

„Presne takýto prístup považujem za adekvátny a jediný možný tvárou v tvár ruskej agresii a stupňujúcemu sa násiliu na jednotlivých štátoch európskeho spoločenstva, a najmä východného krídla Aliancie,“ uviedol Havlíček.

Rada pre ľudí, ktorí cítia strach

Na otázku, čo by odkázal občanom, ktorí môžu pre súčasné dianie cítiť obavy, Havlíček reagoval, že „Rusko je dnes v situácii, keď si nás môže dovoliť iba testovať, nie priamo vojensky ohroziť“.

„Rusko má svoje vojenské sily do veľkej miery viazané na Ukrajine, ktorá nás každý deň chráni, aby sme mohli v pokoji spať,“ hovorí. „Na druhej strane nie je vylúčené, že sa Rusko v blízkej dobe pokúsi nahlodať našu obranyschopnosť a jednotu. Tá bude v nasledujúcich týždňoch, mesiacoch a rokoch úplne kľúčová.“

Ľudia by sa preto podľa neho mali snažiť v prvom rade postarať o bezpečnosť seba, svojej komunity a krajiny, no zároveň apelovať na politikov, aby k tomu dostatočne prispeli – a to ako v prípade Česka, tak aj Slovenska.