Discussions are underway within the Ukraine Defense Contact Group, which has been established within NATO, on the possibility of resuming the production of artillery ammunition in Slovakia. The ammunition is mainly used by the Soviet-era army systems, which still have a huge advantage in the war in Ukraine. In Slovakia, factories in Snina and Dubnica nad Váhom have the necessary capacities.

V rámci Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny, ktorá vznikla v NATO, prebiehajú diskusie o tom, že by sa na Slovensku mohla obnoviť výroba delostreleckej munície. Strelivo využívajú najmä armádne systémy sovietskej éry, ktoré majú vo vojne na Ukrajine stále obrovskú prevahu. Na Slovensku majú kapacity závody v Snine a Dubnici nad Váhom.

S informáciou o tom, že sa v Severoatlantickej aliancii hovorí o obnovení výroby munície využívanej najmä v sovietskej technike, prišiel ešte koncom novembra denník New York Times. Ten spomínal okrem Slovenska aj Česko a Bulharsko. Rovnako však autori uvádzali, že obnovená výroba by sa mala zamerať najmä na delostreleckú muníciu kalibru 152 a 122 milimetrov, ktoré využívajú prevažne húfnice sovietskej éry. Výrobu by podľa zdrojov denníka mala zafinancovať Severoatlantická aliancia.

O slovenských možnostiach a kapacitách hovoril na návšteve v Kyjeve (8. decembra) následne aj slovenský minister zahraničných vecí. „V súčasnosti hovoríme o tom, ako spustiť naše výrobné zariadenia. Kedysi sme v nich vyrábali náboje veľkých kalibrov (122 a 152 mm), na ktoré máme kapacity – čiastočne štátne, čiastočne súkromné. Potrebujeme ale tieto zariadenia spustiť aj na výrobu 155 mm nábojov pre húfnice a to je naša prvá priorita,“ uviedol Rastislav Káčer.

To, že „rokovania so zameraním na muníciu kalibru 152 a 122 mm prebiehajú so spojencami v rámci tzv. Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny,“ potvrdilo redakcii portálu EURACTIV Slovensko aj Ministerstvo obrany. Podľa hovorkyne Martiny Kovaľ Kakaščíkovej sú však v súčasnosti rozhovory s partnermi v NATO „vo fáze analýzy dostupnosti kapacít obranných priemyslov jednotlivých krajín“.

„Ďalšie kroky teda budú známe až po ich dôkladnom vyhodnotení, ktoré prebieha v súčinnosti so subjektami domáceho obranného priemyslu,“ dodala Kovaľ Kakaščíková.

V Čechách už portál Echo 24 informoval, že krajina by do výroby pre Ukrajinu mohla zapojiť svoje zbrojárske holdingy STV Group a Czechoslovak Group (CSG), ktoré delostrelecké granáty a ďalšiu muníciu vyrábajú aj na Slovensku prostredníctvom dcérskej MSM Group.

O rozšírení výroby munície do húfnic sa v prípade Slovenska hovorilo v roku 2022 najmä v súvislosti so závodmi v Dubnici nad Váhom a Snine. Práve dubnický strojársky podnik ZVS Holding, ktorý zastrešuje materská MSM Group, totiž vo svojej sninskej prevádzke plánoval výrazne navýšiť výrobu munície pre ťažké pozemné zbrane „zo súčasných 19-tisíc kusov na 100-tisíc kusov ročne“.

Kým v Snine by sa podľa investičných zámerov vyrábali oceľové telá striel, finálna munícia by dostala podobu až v materskom, dubnickom podniku.

„Sme otvorení každej diskusii so spojencami s potenciálom podporiť domáci obranný priemysel, priniesť do našich regiónov nové pracovné príležitosti a v neposlednom rade pomôcť ukrajinským partnerom v boji proti agresorovi,” uviedol slovenský rezort obrany.

Či však Aliancia zainvestuje práve do výroby v ZVS Holdingu, stále nie je jasné.

Deň na Ukrajine ako mesiac v Afganistane

V kontextoch konfliktov, ktoré NATO pozná, sa podľa expertov deň na Ukrajine rovná v počte vystrelených rakiet a spotrebovanej munície aj mesiacu v Afganistane. Podľa odhadov Ukrajinci vystrelia až 40-tisíc delostreleckých granátov, pričom na porovnanie vyrábajú Spojené štáty americké „len“ 15-tisíc kusov mesačne.

V Európe zastrešuje takmer tretinu produkcie delostreleckej munície kalibru 155 mm práve česká CSG. Tá má v súčasnosti produkčnú kapacitu 80- až 100-tisíc delostreleckých nábojov ročne, pričom sa podľa informácií pripravuje na jej rozšírenie na 150-tisíc.

Nutnosť dopĺňať zásoby si uvedomuje aj Ukrajina. Začiatkom novembra ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov uviedol, že podniky ukrajinskej spoločnosti obranného priemyslu Ukroboronprom obnovili výrobu nábojov kalibru 122 mm a 152 mm, ako aj výrobu mín kalibru 120 mm.

Delostrelecký kaliber 122 a 152 mm využívajú najmä húfnice sovietskej výroby ako D-20 či D-30. Dlhší 155 mm kaliber je štandardizovanou muníciou v Aliancii a používa sa najmä v britských či amerických ťahaných, respektíve samohybných húfniciach ako M777, M55 či M109. Rovnaký kaliber využívajú aj turecké Panter-y či francúzske CAESAR-y.

Článok bol publikovaný 29/12/2022 na EURACTIV.sk