German MEP Christian Ehler gained control over the €400 billion EU fund through an unusual decision by the European Parliament’s industry committee. This has sparked resistance in Parliament and increases pressure on smaller states, including Slovakia, to influence the rules for distributing the money in time, writes Irena Jenčová.

Nemecký europoslanec Christian Ehler získal neštandardným rozhodnutím priemyselného výboru europarlamentu kontrolu nad 400-miliardovým fondom EÚ. V parlamente to vyvolalo odpor a zvyšuje to tlak na menšie štáty vrátane Slovenska, aby včas ovplyvnili pravidlá delenia peňazí, píše Irena Jenčová.

V Dekarbobriefe Vám každý mesiac prinášame prehľad politických trendov v priemysle v Európskej únii aj na Slovensku. Na odber Decarbobriefu sa môžete prihlásiť TU.

V Európskom parlamente sa odohral krok, ktorý môže výrazne ovplyvniť smerovanie európskej priemyselnej politiky na celé desaťročie. Nemecký europoslanec Christian Ehler (EPP), jeden z najskúsenejších členov výboru ITRE, získal prakticky plnú kontrolu nad kľúčovými spismi, ktoré určia, ako sa rozdelí približne 409 miliárd eur v ďalšom európskom rozpočte.

Tichý presun

Stalo sa to cez interné prerozdelenie zodpovedností, ktoré časť poslancov označila za netransparentné a neštandardné. Kritici upozorňujú na obchádzanie bežného procesu, v ktorom sa spravodajcovia a tieňoví spravodajcovia vyberajú širšou politickou dohodou.

Tentoraz sa všetko rozhodlo v úzkom kruhu — a výsledkom je, že jeden poslanec bude mať mimoriadne veľký vplyv na podobu európskej priemyselnej politiky. Koordinátori troch politických skupín (EPP, S&D a Renew) týmto krokom de facto dali Ehlerovi kľúčové slovo pri tom, ako sa nastaví nový Európsky fond konkurencieschopnosti (ECF) aj výskumné programy EÚ. Ide o rozhodujúci moment, keďže fond má byť hlavným nástrojom na posilnenie európskeho priemyslu v čase rastúcej globálnej konkurencie.

ECF má nahradiť rozdrobený systém štrnástich programov a vytvoriť z nich jeden strategický nástroj. Únia od neho očakáva, že konečne prepojí silný výskum s priemyselnou výrobou a pritiahne investície do technológií, ktoré rozhodnú o budúcej konkurencieschopnosti – od energetiky po obranu. Práve preto je dôležité, kto bude určovať jeho pravidlá. A Ehler, ktorý sa v ITRE pohybuje už dve desaťročia a dobre pozná bruselské mechanizmy, bude stáť v centre tejto debaty.

Ehlerova pozícia však nie je náhodná. Dve desaťročia budoval vplyv v ITRE, pozná detailne mechanizmus financovania výskumu a priemyslu a disponuje sieťou kontaktov v priemyselných aj výskumných kruhoch. Pre jeho kritikov je to koncentrácia moci, ktorá môže obísť širší politický konsenzus; pre jeho podporovateľov zasa záruka, že kľúčové spisy bude viesť človek, ktorý rozumie detailom.

Rokovania o fonde nedávno odhalili zásadný spor medzi členskými štátmi. Silnejšie ekonomiky presadzujú prístup orientovaný na výkon: peniaze by podľa nich mali smerovať tam, kde vznikajú najlepšie projekty. Menšie a menej rozvinuté krajiny, medzi nimi Slovensko, upozorňujú, že bez určitej geografickej vyváženosti môže fond ešte viac prehĺbiť regionálne rozdiely. V praxi ide o dilemu medzi podporou najvýkonnejších centier a snahou o inkluzívny rozvoj v celej Únii.

Kde je v tejto debate Slovensko?

Slovensko vstupuje do tejto debaty z náročnej pozície. Dlhodobá orientácia na cenové kritériá spôsobila, že naše inštitúcie a podniky budú musieť rýchlo posilniť schopnosť pripravovať projekty hodnotené podľa inovatívnosti či technologickej náročnosti. Ak fond vznikne ako čisto „excelentnostný“ nástroj, bude rozhodovať kvalita projektov, nie ich pôvod – čo je model, na ktorý sú západoeurópske centrá pripravené oveľa lepšie.

Posilnená pozícia nemeckého europoslanca je preto viac než internou reorganizáciou v Európskom parlamente. Je to signál, že EÚ vstupuje do fázy, v ktorej bude priemyselná politika tvrdšie prioritizovaná, a v ktorej sa kvalita prípravy, rýchlosť a schopnosť argumentovať stanú rozhodujúcimi faktormi úspechu. Pre Slovensko to znamená jediné: ak chce z nového fondu profitovať, čaká ho najťažšia vyjednávacia a úloha posledné roky.

Nemecko je náš najväčší obchodný partner: Slovensko tam posiela okolo 20 percent celkového vývozu. Automobilový sektor, úzko prepojený s Nemeckom, tvorí vyše 13 percent slovenského HDP.

Do celej situácie navyše vstupuje fakt, že nemecko-slovenské vzťahy sa na jar tohto roka narušili po incidente, keď bratislavská organizácia Smeru označila kancelára Friedricha Merza za „Führera“.

Premiér Robert Fico to vtedy odmietol jasne odsúdiť, čo podľa vyjadrení nemeckého europoslanca Daniela Freunda pôsobilo ako „veľká urážka“, ktorú sa v Nemecku vníma mimoriadne citlivo.

Hoci sa incident udial v máji, zostáva súčasťou širšej atmosféry, v ktorej Berlín veľmi ostro reaguje na akékoľvek náznaky spochybňovania jednoty EÚ či zľahčovania historických tém. A keďže Nemecko je kľúčovým hráčom pri rokovaniach o fonde ECF, nejde o ideálne východisko pre krajinu, ktorá v Bruseli potrebuje presadiť svoje záujmy.

Ďalšie správy:

Čína brzdí emisie v energetike, no explózia donášok zvyšuje spotrebu plastov aj ropy

Zákaz ruského plynu od 2028: Slovensko môže prísť o jeho tranzit pre vysoké poplatky

Slovenský priemysel v paralýze: Keď je uhlík príliš lacný, investície stoja

Spojené kráľovstvo sa zľaklo európskych ciel, chce nové spoločenstvo pre oceľ

Brusel chce po vzore Japonska oslabiť čínsky monopol na kritické suroviny

Priemysel píše Ursule, Ursula píše lídrom. Zelení dostanú úľavy, ťažký priemysel nie

Brusel varuje: Bez jasného plánu transformácie priemyslu hrozí Slovensku strata pracovných miest

 Článok bol publikovaný 24.11.2025 na Euractiv.sk