In the group of the Russian president's closest advisers, there is currently a struggle between the advocates of hard and soft solutions to the situation in Ukraine. However, none of them will tell Putin that he made a mistake by launching the war in Ukraine, say the experts on Russia. That is because the "electoral autocracy" regime in Russia leaves no room for internal change.

 V skupine najbližších poradcov ruského prezidenta prebieha v súčasnosti boj medzi zástancami tvrdých a zástancami jemných riešení situácie na Ukrajine. Putinovi však nikto z nich nepovie, že rozpútaním vojny na Ukrajine urobil chybu, tvrdia experti na Rusko. Režim „elektorálnej autokracie” v Rusku totiž neponecháva priestor na vnútorné zmeny.

Podľa expertov sa nikto v blízkom okruhu ruského prezidenta samotnému Putinovi nepostaví. Mocenská korporácia, ktorú vedie, totiž z netransparentných procesov zásadne ťaží.

Odporovať režimu sa už nechce ani obyvateľom. Napriek tomu, že podpora „špeciálnej operácie“ na Ukrajine medzi Rusmi mierne klesá, opozícia voči vláde čelí okamžitej represii, čoraz menej sa organizuje a nemá už ani lídra. Individuálne aktivity odvážlivcov však systémové zmeny dosiahnu len ťažko.

„Zločinecký štát musí byť odstránený. Až potom môže dôjsť k vývoju, ktorý my považujeme za prirodzený aspoň pre akú-takú demokraciu,“ uviedol Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky na podujatí Putinovo Rusko a vojna: Postavia sa Rusi autoritárskym praktikám?

Okrem neho v paneli diskutovali aj Mirek Tóda, reportér a šéf zahraničnej redakcie Denníka N, a Tereza Soušková z pražskej Asociace pro mezinárodní otázky.

Tvrdá línia Putinových najbližších je v prevahe

Podľa Grigorija Mesežnikova sa ruská politická mapa, ktorá sa od začiatku nového milénia takmer nezmenila, zásadne odlišuje od iných štátov, ktoré na svetovej scéne „niečo znamenajú“: „Politický život Ruska je veľmi jednostranný a typ režimu, ktorý tam vládne, neprináša po akýchkoľvek zmenách na politickej scéne nič relevantné,“ hovorí.

Z jeho pohľadu krajine vládne mocenská korporácia na čele s prezidentom, pričom všetky kľúčové rozhodnutia sa na nižších úrovniach prijímajú takmer jednohlasne. Akékoľvek zmeny preto „nie sú výsledkom transparentných procesov, ale odvíjajú sa od zmien v tejto úzkej mocenskej korporácii,“ dodáva Mesežnikov.

O tom, kto najbližší okruh Putinových poradcov tvorí, vie verejnosť pomerne dosť. Ide o malú skupinu mužov, ktorých ruský prezident považuje za blízkych alebo dôveryhodných pomocníkov. Tvoria ho predovšetkým kolegovia z čias, keď slúžil ako dôstojník KGB, a tí, s ktorými sa stretol ako zástupca starostu Petrohradu ešte v 90. rokoch.

Expertka na Rusko Tereza Soušková hovorí, že v súčasnosti v tomto okruhu prebieha zápas „medzi zástancami tvrdých a mäkkých riešení“. Do popredia sa podľa nej dostávajú hlavne podporovatelia tvrdej línie. Tí dokonca otvorene tvrdia, že na urýchlenie ruského víťazstva na Ukrajine majú byť použité aj jadrové zbrane. Navyše vo veľkom, hlavne slovne, útočia na politikov, ktorí podľa nich rýchlemu riešeniu bránia.

Soušková medzi nich radí Ramzana Kadyrova, vodcu Čečenska, aj jeho vojakov, Jevgenija Prigožina, oligarchu a hlavu žoldnierskej skupiny Wagnerovci, a Dimitriho Medvedeva, bývalého prezidenta a dnes podpredsedu Bezpečnostnej rady.

Ani podľa reportéra Mirka Tódu sa v okolí Vladimíra Putina nenachádzajú ľudia, „ktorí by mu povedali, že vo februári urobil útokom na Ukrajinu veľkú chybu. Ak tam takí sú, tak mu to nepovedia,“ myslí si reportér.

„V Rusku v súčasnosti neexistuje žiadna opozícia k existujúcemu režimu elektorálnej autokracie. Tí, ktorí režim kritizujú, to môžu robiť len z exilu,“ dodáva Tóda.

Spokojní Rusi?

Podľa nezávislej agentúry Levada, na ktorej prieskumy upozornil Mesežnikov, stúpa medzi ruským obyvateľstvom znepokojenie z vývoja situácie na Ukrajine len pomaly. Kým v apríli bolo znepokojených 80 percent, v septembri to bolo 88 percent Rusov.

Približne rovnakým tempom však klesá podpora pre takzvanú „špeciálnu operáciu“ na Ukrajine. V marci ju podporovalo približne 80 percent Rusov, v septembri 72 percent, pričom viditeľný pokles agentúra eviduje najmä medzi mladším obyvateľstvom. Za úspešnú ju na jar považovalo 68 percent, v septembri 53 percent obyvateľov. Len 22 percent Rusov podľa prieskumov vníma, že ich domovina boje na Ukrajine prehráva.

Hoci Mesežnikov upozorňuje, že agentúra Levada patrí medzi nezávislé inštitúcie, k podobným prieskumom v Rusku je treba pristupovať opatrne. Dôvodom je, že samotní obyvatelia telefonátom od prieskumných agentúr nedôverujú a môžu mať obavy z toho, či sa ich úprimná odpoveď raz neobráti proti nim. Z jeho pohľadu si preto odpovede dokonca vyžadujú „kus občianskej odvahy“. Napriek týmto predpokladom v prieskumoch až 69 percent obyvateľov tvrdí, že sa v Rusku cíti slobodne.

„Nekoherencia v názoroch je tristná. Minimálne totiž ide o toleranciu existujúceho stavu, a teda nepriamu podporu,“ prízvukuje Mesežnikov.

Očakávalo sa, že zásadnejším podnetom pre obyvateľov na to, aby v politike Ruska požadovali zmeny, by mohla rozpútať udalosť, ktorá by „televíznu vojnu na Ukrajine“ preniesla omnoho bližšie k nim. Západ očakával, že by zlom mohlo priniesť vyhlásenie mobilizácie v Rusku.

Tereza Soušková však vysvetľuje, že zásadným bolo v tomto kontexte označenie mobilizácie za „čiastočnú“: „Toto dôležité slovo znamená, že hoci vláda mobilizáciu vyhlasuje, vás sa nebude týkať,“ vysvetľuje expertka. Navyše, keďže sa mobilizácia zamerala najmä na „nedôležité regióny“, teda nie na veľké mestá, na etnicky odlišné (neslovanské) obyvateľstvo a tých, ktorí nemajú vzťahy s mocou, podľa Souškovej sa napokon dotkla tých, ktorí majú minimálny vplyv na mocenské špičky. Aj preto k masívnej reakcii nedošlo.

Zásadnú zmenu, tentokrát v pozitívnom smere, podľa Mirka Tódu nespôsobilo ani vyhlásenie anexie štyroch ukrajinských regiónov. O anexii sa podľa neho hovorilo v Rusku už od jari, pričom vznikal tlak na Kremeľ tento krok podstúpiť a priniesť tak „nový naratív pre ruskú televíziu,“ hovorí reportér.

Tóda si myslí, že na zásadnú zmenu prístupu obyvateľstva k vojne na Ukrajine „stačí len jedna vec: aby v ruskej televízii zaznela pravda.“

Čierna labuť v Kremli

Podľa expertov je odvaha čeliť režimu medzi obyvateľstvom stále pomerne veľká. Mirek Tóda pripomína, že od februára policajné zložky zatkli už viac ako 20 tisíc Rusov a Rusiek, ktoré sa snažili svoju nespokojnosť vyjadriť najrôznejšími spôsobmi. Podľa neho to naznačuje, že individuálne osoby sa v Rusku stále aktivizujú napriek tomu, že čelia okamžitej represii, nie sú organizovaní a nemajú žiadneho lídra. Dodáva ale, že „aj keby vyšlo do ulíc desaťkrát viac ľudí ako doteraz, Putinov režim takéto protesty ustojí.“

„Viac ako protesty či sankcie by Putina mohla ohroziť séria prehier na Ukrajine. Čo však môže režim položiť, je len akási čierna labuť, o ktorej zatiaľ vôbec nevieme,“ hovorí skúsený reportér.

Podľa Grigorija Mesežnikova by takáto labuť „musela priletieť priamo do Kremľa“: „Zmena nastane, len ak sa niečo odohrá okolo Vladimíra Putina,“ vysvetľuje sociológ. Dodáva však, že ruský režim charakterizujú také hybridné prvky, ktoré mu umožňujú vydržať ešte veľmi dlho.

„Perspektívy preto nie sú sľubné,“ uzatvára Mesežnikov.

Článok bol publikovaný 14/11/2022 na EURACTIV.sk

Článok vznikol v spolupráci s