The international human rights organization ILGA-Europe criticizes government interventions against the civil sector and the halt of funding for LGBTI organizations. In their rainbow rights ranking, Slovakia fell two places year-on-year.


 

Medzinárodná ľudskoprávna organizácia ILGA-Europe kritizuje vládne zásahy proti občianskemu sektoru a stopku financovaniu LGBTI organizácií. V ich rebríčku dúhových práv sa Slovensko medziročne prepadlo o dve priečky. 

Ochrana dúhových práv na Slovensku medziročne poklesla. Minulý rok bolo Slovensko na 31. priečke v rebríčku ľudskoprávnej organizácie ILGA-Europe, dnes je na 33. Z krajín EÚ je tento rok na 20 mieste, je teda ôsme najhoršie.

„Slovensko sa v tohtoročnej Dúhovej mape prepadlo o dve miesta, čo odráža stupňujúci sa zásah vlády proti občianskemu sektoru,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko organizácia, ktorá každoročne monitoruje ochranu práv LGBTI komunity v Európe.

„Nová legislatíva vážne oslabuje slobodu zhromažďovania a združovania, pričom miestne orgány majú teraz právomoc zakázať zhromaždenia z nejasných dôvodov. LGBTI organizácie čelia čoraz väčšiemu politickému nepriateľstvu vrátane zmrazenia financovania a nedostatočnej ochrany podujatí, ako je Bratislava Pride, napriek dôveryhodným hrozbám,“ popisuje dôvody poklesu v rebríčku organizácia.

[infogram id=“1py2ke5kzm035xt3wp955gdd93sywjk0vv0?live“]

Stopka financiám pre LGBTI+ organizácie

Dúhová mapa organizácie ILGA-Europe hodnotí 49 európskych krajín podľa ich právnych a politických postupov pre LGBTI ľudí na škále 0 do 100 percent. Vysoké skóre značí vysokú úroveň práv. Slovensko tento rok nedosiahlo ani 30 percent.

Je jednou z 18 krajín, ktoré nijako právne neuznávajú vzťahy ľudí rovnakého pohlavia. Nič na tom nezmenili ani apely po teroristickom útoku na bar Tepláreň, pri ktorom zomreli dvaja mladí členovia LGBTI komunity.

Tento rok sa slovenské skóre zhoršilo jednak kvôli „lex atentát“, ktorý aj podľa slovenského ombudsmana vytvára riziko, že bude zneužívaný. Vytvoril totiž nové možnosti zákazu protestov a zhromaždení – napríklad v prípade protichodných podujatí či v prípade možného porušenia práva na súkromie.

Po nástupe novej vlády Roberta Fica tiež dúhové organizácie prišli o finančnú podporu z verejných zdrojov. Dotácie nedostali projekty Drama Queer, Dúhový Pride či Filmový festival inakosti a to aj napriek pozitívnemu hodnoteniu odborných komisii.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) už skôr avizovala, že projekty pre LGBTI+ ľudí nedostanú „ani cent“. Strana SNS sa zastavením financovania chválila aj na billboardoch.

Na budúci týždeň bude parlament rokovať o druhom čítaní v prípade novely ústavy, ktorá by zakotvila existenciu iba dvoch pohlaví a zakáže adopcie detí pármi rovnakého pohlavia.

V „základných kultúrno-etických otázkach“ si navyše chce Slovensko zachovať zvrchovanosť. Robert Fico tým chce postaviť „ústavnú hrádzu proti progresivizmu“.

Historický prepad v Maďarsku

Veľký prepad v rebríčku zaznamenalo Maďarsko, ktoré medziročne prepadlo o sedem priečok, najmä kvôli úplnému zákazu dúhových pochodov. Pád zaznamenalo aj Spojené kráľovstvo, v ktorom súdy rozhodli, že ženský rod môže byť definovaný iba biologickým pohlavím.

„Veľké nadpisy o Veľkej Británii a Maďarsku priťahujú pozornosť, ale demokracia sa potichu podbúrava v celej Európe. Stredo- a krajne-pravicoví aktéri v EÚ sa zameriavajú na financovanie mimovládnych organizácií s cieľom oslabiť organizácie, ktoré bránia práva, zatiaľ čo na vnútroštátnej úrovni sme svedkami zavádzania zákonov, ktoré neriešia žiadnu skutočnú spoločenskú potrebu, ale sú určené výlučne na marginalizáciu,“ hovorí Katrin Hugendubel, advokačná riaditeľka ILGA-Europe.

Európska komisia už Maďarsko zažalovala za skorší zákon, ktorý obmedzuje zobrazovanie dúhovej komunity v médiách. Zákon zakazujúci dúhové pochody zatiaľ preskúmava. Ten by okrem základných hodnôt EÚ mohol naraziť aj na Akt o umelej inteligencii, keďže vláda chce účastníkov monitorovať zakázaným softvérom na rozpoznávanie tvári.

Za vážne porušenia spoločných európskych hodnôt, medzi ktoré patrí aj rešpekt k menšinám a nediskriminácia, môžu členské štáty takejto krajine odobrať hlasovanie práva v Rade EÚ.

Na to je však potrebný súhlas všetkých ostatných krajín a Robert Fico už vyhlásil, že by v žiadnom prípade takýto návrh nepodporil.

Článok vznikol v spolupráci s

Článok bol publikovaný 14/5/2025 na EURACTIV.sk