Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer. [TASR/Jaroslav Novák]

According to the head of Slovak diplomacy, the victory of Ukraine will guarantee real and long-term peace in Europe. "More military support for Ukraine, more liberated territories and people and more effective sanctions mean better prospects for peace diplomacy in the future," writes RASTISLAV KÁČER.


Víťazstvo Ukrajiny podľa šéfa slovenskej diplomacie zaručí skutočný a dlhodobý mier v Európe. „Viac vojenskej podpory pre Ukrajinu, viac oslobodených území a ľudí a efektívnejšie sankcie znamenajú aj lepšie vyhliadky pre mierovú diplomaciu do budúcnosti,“ píše RASTISLAV KÁČER.

Rastislav Káčer je od septembra 2022 Ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. 

Hoci to bol tragicky ťažký rok pre našich susedov, bol tiež plný nádeje. Ukrajinu napadla vojenská mocnosť, ktorá, aspoň v teórii, mala mať jasnú prevahu. Trojdňová vojna však trvá už deviaty mesiac. Spočiatku dobyté územia deň čo deň Ukrajinci oslobodzujú a „špeciálna vojenská operácia“ vyhnala zo svojej vlasti aj stovky tisíc jej potenciálnych „operatérov“. Pri všetkej politickej korektnosti, Rusko vojnu nevyhráva. Ukrajina áno.

Moskva zapojila do operácie svoj ďalekosiahly ekosystém propagandy. Našu jednotu chcela prelomiť tak, že vykreslí obeť ako vinníka a nás ako spolupáchateľov. Avšak 143 krajín poskytlo Rusku viac než len potrebnú spätnú väzbu, a to priamo na Valnom zhromaždení OSN. Rusku sa podarilo izolovať od zvyšku sveta, a tým sa pripojiť k exkluzívnemu klubu krajín, ktorej členmi je aj Severná Kórea a Sýria. Rusko bolo vylúčené alebo donútené vystúpiť z medzinárodných organizácií, zastupiteľstiev aj orgánov. Rusko tak nevyhráva ani v mysliach, ani v srdciach ľudí. Ukrajina áno.

Kremeľ sa navyše prepočítal, keď stavil na neschopnosť Západu jednať kolektívne. Osem balíkov európskych sankcií, podobne dlhý zoznam národných sankcií od Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva, Kanady a ďalších krajín; strata ruských pozícií v rámci európskej energetiky, za čo je tiež zodpovedné samotné Rusko; rozhodnutie Fínska a Švédska vstúpiť do NATO; bezprecedentná humanitárna, politická a vojenská podpora Ukrajine – nič také zásadné rozhodne plánovači v Kremli nečakali. Sú to Ukrajina a jej partneri, ktorí to s odhodlaním a hrdosťou ustáli.

Hrozba je však stále prítomná. Rusko sa pokúsi využiť prichádzajúcu zimu, aby zaistilo dobyté teritóriá a pripravilo prípadnú jarnú ofenzívu, ale najmä, aby neustálym zabíjaním a terorizovaním civilného obyvateľstva zlomilo morálku Ukrajincov. Rovnako sa bude zmesou propagandy, energetického vydierania a zastrašovania snažiť podkopať aj našu ochotu pomáhať Ukrajine.

Čo je najväčším rizikom? Návrat k politike Ruska, ktorá bude opäť založená na ilúzii, teda presne k takej politike, aká nás dostala tam, kde sme teraz. Aj preto sa musíme dobre pozrieť na fakty: Rusko má podvratné koloniálne a imperialistické snahy, ktoré sa v nadchádzajúcich rokoch nezmenia, obzvlášť nie naším pričinením. Čo však môžeme a musíme urobiť, je rozumieť tejto konštante, musíme obmedziť schopnosť Ruska platiť a financovať svoju dobyvačnú vojnu, jeho možnosť podkopávať Ukrajinu a útočiť na územia NATO.

Počas nadchádzajúcej zimy bude našou úlohou pomôcť Ukrajine prežiť a brániť sa, zároveň zaistiť, aby Rusko porozumelo, že svoj boj už prehralo. Na rozdiel od falošných volaní po okamžitom diplomatickom riešení, ktoré by zahŕňalo neslýchané ústupky čiastočne okupovanej Ukrajiny, či vytvorenie základov pre zamrznutý konflikt a následne ďalšiu vojnu by nás víťazstvo Ukrajiny priviedlo bližšie k dlhodobému mieru. Viac vojenskej podpory pre Ukrajinu, viac oslobodených území a ľudí a efektívnejšie sankcie znamenajú lepšie vyhliadky aj pre mierovú diplomaciu v dohľadnej budúcnosti.

Hocakú presilu by mali zbrane zo Západu na bojiskách, neznamenali by nič bez odvážnych mužov a žien Ukrajiny, ktorí bojujú za holú existenciu a budúcnosť svojej krajiny. Je nevyhnutné pochopiť, že integrácia do EÚ a NATO je kľúčovou súčasťou tejto idey. Ukrajina už teraz vo významnej miere zaisťuje európsku bezpečnosť, pretože zoči-voči revizionistickej mocnosti bráni slobodu a demokraciu. To najmenej, čo môžeme urobiť, je viesť zaslúžený dialóg o budúcnosti, za ktorú ukrajinský národ bojuje.

Severoatlantická aliancia musí byť schopná odstrašiť, ale aj ochrániť spojenecké územia. Väčšie rozpočty na obranu, investície do modernizácie a zvýšená prítomnosť spojencov vo Východnom krídle Aliancie sú správnou odpoveďou na ruskú agresiu. Mnoho sa nám už podarilo a je na čom stavať ďalej.

Poučením z roku 2022 je, že zlo musí naraziť na silu, nie na slabosť. Dúfam, že si túto lekciu zapamätáme aj do roku 2023.

 

Názor bol publikovaný 21/11/2022 na EURACTIV.sk