According to electricity producers, NGOs, as well as the CEO of Slovenske elektrárne Branislav Strýček, the higher payment for connection to the grid "will kill any new project in solar or wind energy". According to ÚRSO, the producers have sufficient incentive to develop green sources.
Vyššia platba za pripojenie do siete podľa výrobcov elektriny, mimovládok, ale aj generálneho riaditeľa Slovenských elektrární Branislava Strýčka „zabije akýkoľvek nový projekt v solárnej či veternej energetike“. Podľa ÚRSO majú výrobcovia dostatočný stimul zelené zdroje rozvíjať.
Zelené mimovládky Priatelia Zeme-CEPA, Klimatická koalícia a Greenpeace včera v liste adresovanom vláde, šéfovi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefovi Holjenčíkovi a Európskej komisii kritizovali nové zdanenia zelenej elektriny s tým, že vyšší poplatok zabrzdí rozvoj zelených zdrojov.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) chce totiž vyhláškou v skrátenom pripomienkovom konaní zvýšiť poplatok za pripojenie do siete pre všetkých výrobcov elektriny o 233 percent. To podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) dostane do finančných ťažkostí existujúce vodné, fotovoltické, veterné, ale aj bioplynové elektrárne.
Zelené organizácie v liste pripomínajú, že Slovensko je vo výrobe elektriny z vetra a slnka na chvoste Únie. Krok ÚRSO môže podľa nich ohroziť záväzky krajiny významne a systematicky zvyšovať podiel OZE, ku ktorým sme sa zaviazali. Tie sú zakotvené v legislatíve a tvoria tiež súčasť Plánu obnovy a odolnosti.
„V prvom kvartáli roku 2025 máme mať inštalovaných 300 megawattov (MW) veternej energie. Nesplnenie tohto míľnika ohrozí nielen súvisiacu, ale aj ďalšie platby, takže by Slovensko mohlo prísť až o 2,8 miliardy eur,“ varujú.
Ku kritikom sa pridal aj Branislav Strýček, šéf Slovenských elektrární, ktoré sú najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. Firma plánuje výstavbu nových zelených zdrojov vrátane veľkej fotovoltickej elektrárne.
„Teraz je v pripomienkovom konaní vyhláška regulátora, ktorá úplne zabíja akékoľvek nové obnoviteľné zdroje, pretože takzvaný G-komponent sa ide zvýšiť z 15 percent na 50 percent. To zabije akýkoľvek nový projekt v solárnej či veternej energetike,“ vystríhal.
Výška poplatku, ktorý v okolitých krajinách neexistuje, demotivuje tiež potenciálnych investorov stavať nové zelené zdroje. Zelená elektrina je tiež kľúčovým faktorom pre zahraničných investorov pri výbere lokality. Ak jej Slovensko nebude mať dosť, investori si radšej vyberú okolité krajiny, varuje SAPI.
G-komponent je na Slovensku už roky predmetom sporu medzi výrobcami elektriny a distribučnými spoločnosťami. Opakovane sa dostal aj pred Ústavný súd SR. Výšku poplatku menil úrad naposledy v roku 2021, kedy ho znížil z 30 percent na 15 percent z hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity pre zariadenie na výrobu elektriny. Teraz úrad navrhuje jeho zvýšenie na 50 percent.
Regulátor: Je to „iba“ 50 percent
Na otázku EURACTIV Slovensko, aká bola motivácia regulátora zvýšiť poplatok za pripojenie do siete, úrad odpovedal, že „v súlade s európskou legislatívou má každý užívateľ sústavy povinnosť podieľať sa na úhrade všetkých nákladov, ktoré sústave spôsobuje“. Výrobcov navrhuje zaťažiť „iba na úrovni 50 percent oproti odberateľom“.
„Máme za to, že to bude znamenať stále dostatočný stimul na rozvoj obnoviteľných zdrojov,“ tvrdí regulátor. Poplatky majú podľa tlačového oddelenia úradu formálne inkasovať distribučné spoločnosti. „Úrad dohliadne na to, aby boli využité na zníženie taríf pre ostatných odberateľov,“ napísal vo vyjadrení pre EURACTIV Slovensko hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
Podľa Strýčka vyzerala situácia na fotovoltickom trhu v uplynulých rokoch nádejne vďaka nárastu cien elektriny. Situáciu v uplynulom období skomplikoval cenový pokles. „Teraz solárne projekty nevychádzajú ani pri 45-percentnej podpore z eurofondov,“ dodáva.
Riziko straty európskych peňazí aj investícií
Mimovládky tvrdia, že zvýšenie poplatku predstavuje ďalšiu bariéru rozvoja obnoviteľných zdrojov energie popri už existujúcich bariérach, ktoré súvisia s kapacitou siete a nepredvídateľnými a zdĺhavými povoľovacími procesmi.
„Tento návrh bude mať za následok, že nevzniknú nové projekty OZE, mestá a obce nebudú môcť nakupovať cenovo dostupnú zelenú elektrinu z týchto zariadení a Slovensko sa tým vystavuje ďalšiemu riziku prepadnutia európskych financií,“ píšu v liste.
Asociácia výrobcov SAPI už skôr upozornila, že v dôsledku zvýšenia poplatku za G-komponent by musel developer predávať zelenú elektrinu napríklad z fotovoltických elektrární až o 30 až 35 eur za megawatthodinu (MWh) drahšie. To by pri dnešnej trhovej cene na úrovni cca 80 eur/MWh znamenalo, že by od neho elektrinu nikto nekúpil.
Ak potrebujeme peniaze, zoberme ich fosílnym palivám
Krok ÚRSO, ktorý podľa kritikov ešte viac zabrzdí obnoviteľné zdroje, prichádza v čase, keď máme podľa Európskej komisie „výrazne zvýšiť ambíciu podielu obnoviteľných zdrojov energie aspoň na 35 percent ako príspevok k záväznému cieľu Únie v oblasti obnoviteľnej energie na rok 2030“. Slovenská vláda navyše v decembri minulého roka podpísala Európsku chartu veternej energie a zaviazala sa v nej, že ju bude aktívne podporovať.
Zelené organizácie v liste požadujú, aby vláda nezdaňovala obnoviteľné zdroje vyšším poplatkom, naopak, navrhujú ho znížiť zo súčasných 15 na 10 percent. Ak Slovensko potrebuje peniaze, radšej by malo stopnúť dotácie na fosílne palivá. Tie podľa nich odhadov predstavujú približne 200 miliónov eur ročne.
Odvolávajú sa na Inštitút hospodárskych analýz pri ministerstve hospodárstva, ktorý identifikoval v rokoch 2011 až 2022 až 30 opatrení, ktoré spĺňajú definíciu dotácie na fosílne palivá v zmysle metodiky OSN.
„Výška týchto dotácií dosiahla medzi rokmi 2011 až 2021 priemerne 307,82 milióna eur ročne, z toho 54,5 percenta predstavovala priama podpora a 40,2 percenta daňové úľavy. Odhadujeme, že po utlmení výroby elektriny z domáceho uhlia je táto suma o približne tretinu nižšia,“ upozorňujú v liste.
