The governments of Robert Fico increased freedom until 2016, but his third and fourth governments have been responsible for sharp declines. This time, Slovakia fell nine places year-on-year, reaching its worst position in 15 years.

Vlády Roberta Fica do roku 2016 slobodu zvyšovali, tretia a štvrtá Ficova vláda však už majú na svedomí strmé pády. Tentokrát sa Slovensko medziročne prepadlo o deväť priečok a dostalo sa na najhoršiu pozíciu za 15 rokov.

Slovensko sa v rebríčku slobody médií medziročne prepadlo o deväť miest. Ide o veľmi strmý pád, ktorý v Európe takmer nemá obdobu. V rámci EÚ ho prekonalo už len Bulharsko, ktoré sa prepadlo o 11 priečok a Chorvátsko s Cyprom, ktoré šli dolu o 12.

„Ešte pred štyrmi rokmi bolo Slovensko v rebríčku vyššie než Česká republika. Teraz je medzi nimi rozdiel 28 miest,“ upozorňuje Pavol Szalai, vedúci kancelárie Reportérov bez hraníc pre EÚ a Balkán.

Veľký medziročný skok majú na svedomí najmä legislatívne zmeny týkajúce sa verejnoprávneho média RTVS,  ale aj vyhrážky a žaloby premiéra Roberta Fica.

[infogram id=“1pdz6ewgv7k555bmz9l2j9n919ckzw0vv2z?live“]

Nie je Fico ako Fico

Pozícia Slovenska v rebríčku sa výrazne zhoršila aj medzi rokmi 2023 a 2024. Po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica sa Slovensko prepadlo zo 17. priečky na 29. Tento rok pád pokračoval až na 38. miesto.

Slovensku tiež iba tesne ušlo označenie za „problematickú krajinu“. S celkovým skóre 71.93 sa zhoršenej kategórii vyhlo iba o dva body.

Graf ukazuje, že pozícia v rebríčku sa výrazne mení v závislosti od toho, kto krajinu vedie. Počas druhej vlády Roberta Fica Slovensko v rebríčku stabilne vystúpilo až na celkovo 12. pozíciu.

Od roku 2017 sa však Slovensko prepadávalo až na 35 pozíciu, najmä po vražde novinára Jána Kuciaka. Do prvej dvadsiatky sa potom vrátilo počas vlády Eduarda Hegera.

Od nástupu štvrtej Ficovej vlády sa však pozícia znovu prepadáva. Dnes je na tom Slovensko so slobodu médií najhoršie za 15 rokov.

Čo si všíma rebríček

„Nový index odráža premenu politických hrozieb vlády Roberta Fica na systematické zneužívanie právneho rámca: pokusom o politické ovládnutie verejnoprávneho vysielateľa cez zákon o STVR či oslabením zákona o slobodnom prístupe k informáciám,“ popisuje Szalai.

Ten je o to dôležitejší, že ho novinári musia čoraz častejšie využívať aj na bežné otázky, keďže s nimi tlačové oddelenia v mnohých prípadoch nekomunikujú. Od marca 2025 vláda predĺžila lehotu na jeho vybavenie z ôsmich pracovných dní na dvanásť, čo pre novinárov znamená, že informácie budú menej aktuálne.

Reportéri si však všímajú aj fakt, že premiér Fico podal šikanóznu žalobu na šéfredaktora Aktuality.sk Petra Bárdyho, alebo že sa jeho poradcom stal advokát Mariana Kočnera.

Za reálnu tiež považujú vládnu hrozbu politického ovládnutia nezávislého mediálneho regulátora, ktorý udeľuje licencie médiám. Fico sa touto možnosťou vyhrážal reportérovi TV Markíza.

„Nezávislá žurnalistika čelí aj ekonomickým výzvam: oligarchické skupiny ovládajúce významnú časť médií, neférové a netransparentné rozdeľovanie štátnej reklamy, či prideľovanie verejných financií vládou webom šíriacim ruskú propagandu, ktorá v Slovensku prekvitá,“ hovorí Szalai.

Čo sa zmení v auguste

Od augusta má v EÚ začať platiť Akt o slobode médií. Prvýkrát sa do legislatívy EÚ dostalo pravidlo, že politici nemajú ovplyvňovať prácu novinárov.

V kontexte Slovenska je tiež dôležité, že zákon definuje nezávislosť verejnoprávnych médií. Ak eurokomisia vyhodnotí, že zmena z RTVS a STVR ovplyvnila jej nezávislosť, mohla by voči Slovensku začať konanie. To môže mať až súdnu dohru, ktorá je spojená s pokutami.

Slovensko však nie je jediným kandidátom na zásah zo strany eurokomisie. V rebríčku sa umiestnilo na 19. pozícii v rámci európskej dvadsaťsedmičky.

Horšie ako Slovensko je na tom Taliansko pod vládou krajne pravicovej Giorgie Meloni, ale aj Maďarsko, v ktorom kroky Viktora Orbána inšpirovali viacero ustanovení európske zákona – napríklad pravidlo, že štátna reklama musí byť médiám udeľovaná na základne objektívnych kritérií. Orbánova vláda totiž takto podporovala iba nekritické médiá.

Úplne najhoršie z EÚ je na tom Grécko, ktoré iba tesne neskončilo v druhej najhoršej kategórii, najmä kvôli škandálu s odpočúvaním novinárov tajnou službou.

Článok vznikol v spolupráci s

Článok bol publikovaný 2/5/2025 na EURACTIV.sk