One of the most dangerous targets of Russian disinformation are the global nuclear non-proliferation rules. They undermine trust in established norms and international frameworks. RYAN ARICK, from Atlantic Council think tank, explains what countries such as Slovakia can do to protect them.
Jedným z najnebezpečnejších cieľov ruských dezinformácií sú globálne pravidlá pre nešírenie jadrových zbraní. Podkopávajú dôveru v zaužívané normy a medzinárodné rámce. RYAN ARICK z think tanku Atlantic Council vysvetľuje, čo krajiny ako Slovensko môžu na ich ochranu robiť.
Ryan Arick je zástupcom riaditeľa Transatlantickej bezpečnostnej iniciatívy Scowcroftovho centra pre stratégiu a bezpečnosť pri Atlantickej rade Spojených štátov amerických (Atlantic Council). Názory vyjadrené v tomto článku sú jeho vlastné.
Klamstvá môžu zafungovať, či už im niekto verí, alebo nie, a to preto, lebo v spoločnosti rozsievajú pochybnosti. Rusko túto taktiku využíva vo svojich rozsiahlych dezinformačných a propagandistických kampaniach po celej Európe už roky. Kremeľ pravdu prekrúca, láme alebo rovno informácie vymýšľa, a týmto spôsobom sa pokúša napredovať v dosahovaní svojich geopolitických cieľov.
Jedným z najnebezpečnejších cieľov ruských dezinformácií boli a sú pravidlá pre nešírenie jadrových zbraní a medzinárodné rámce, ktoré štáty odrádzajú od nadobúdania alebo využívania chemických, biologických, rádiologických a jadrových zbraní (CBRN). Pre snahy o to, aby sa jadrové zbrane vo svete nešírili, sú totiž aktivity na obmedzovanie rozširovania CBRN zbraní rozhodujúce. Práve tak sa zabezpečuje regionálna stabilita, a to aj v strednej a východnej Európe.
Toto úsilie zahŕňa celý rad politických, ekonomických a bezpečnostných iniciatív. No práve zámerné šírenie dezinformácií a propagandy môže ich účinnosť vážne ohrozovať.
Rusko šíri svoje dezinformácie prostredníctvom viacerých proxy kanálov, a to vrátane štátom kontrolovaných médií a tlačových agentúr, sociálnych sietí ako Telegram, Facebook či Twitter aj vďaka provládnym hlasným trúbam. Cez ne Kremeľ pracuje na znevažovaní noriem nešírenia zbraní, narúša ich dôveryhodnosť, oslabuje zodpovednosť a overovacie opatrenia. Okrem toho využíva svoju informačnú vojnu na odvrátenie pozornosti od vlastných škodlivých aktivít či nedodržiavania programov, ktoré majú šíreniu zbraní brániť.
Dôsledky ruskej informačnej vojny sa rozširujú aj na snahy, ktoré bránia šíreniu jadrových zbraní na Slovensku. To podkopáva dôveru v zaužívané normy a rámce. V niektorých prípadoch dokonca Moskva vykresľuje legitímne diplomatické snahy zabrániť šíreniu CBRN ako agresiu, ktorej cieľom je obkľúčiť Rusko. Práve tak často bráni regionálnym partnerstvám a spolupráci.
(Ne)funkčné naratívy
Ruské dezinformačné snahy sú obzvlášť výrazné v kontexte pokračujúcej vojny na Ukrajine.
Jeden z „obľúbených“ ruských príbehov zahŕňa falošné tvrdenie, že Spojené štáty prevádzkujú svoje výskumné programy na biologické zbrane v celej Európe aj Eurázii. Tento naratív sa dokonca stal jedným z údajných dôvodov ruskej vojny na Ukrajine. Moskva totiž tvrdí, že „špeciálnu operáciu“ začala s cieľom zastaviť vývoj biologických zbraní, ktoré mali byť použité proti ruským vojakom.
Využívaním týchto tvrdení sa medzi verejnosťou snažilo podnietiť strach a podkopať kredit dôveryhodného výskumu, na ktorom pracovali vedci v laboratóriách biologickej bezpečnosti po celom svete.
Rusko tiež dáva priestor šíreniu falošných scenárov, vďaka čomu stupňuje svoju agresiu. Napríklad o tom, že sa na východe Ukrajiny vyvíjajú jadrové zbrane. To sa týka aj Záporožskej jadrovej elektrárne, kde Rusko využilo informačnú vojnu na to, aby Ukrajinu a ďalšie krajiny obvinilo z podnecovania útoku a sabotáže zariadení – to všetko bez dôkazov.
Aby podkopala úsilie o nešírenie zbraní hromadného ničenia, Moskva sa na Slovensku často obracia na alternatívne médiá, okrajové webové stránky a vymyslené aktivity na sociálnych sieťach. Jeden z ruských naratívov napríklad obsahoval tvrdenie, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nariadil útok na jadrovú elektráreň na Ukrajine. Ďalší tvrdil, že ruské jednotky objavili dôkazy o tom, že Ukrajina zhromaždila tajný arzenál biologických zbraní, pokračovala v ich vývoji a dokonca cvičila myši na rozpútanie biologickej vojny. Tretie tvrdenie presviedčalo, že Ukrajina použila proti vlastným občanom fosforovú muníciu a špinavé bomby.
Okrem toho sa Rusko zameralo aj na dohodu o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi, pričom tvrdilo, že Spojené štáty na území Slovenska umiestnia jadrové zbrane. Viaceré obvinenia zašli ešte ďalej a tvrdili, že Spojené štáty plánujú inváziu na Slovensko.
Aj tieto absurdné tvrdenia sa snažia zahmlievať pravdu a spochybňovať účinnosti medzinárodnej spolupráce. Rusko tento typ aktivít využíva na to, aby zakrylo svoj podiel viny na podpore šírenia CBRN zbraní a poprelo akúkoľvek zodpovednosť za svoje vlastné činy.
Čo s tým?
Čo teda môže Slovensko a jeho spojenci urobiť pre ochranu pravidiel a noriem, ktoré bránia šíreniu jadrových zbraní, a tak bojovať proti ruskej informačnej vojne?
Jednou z možností je investovať do iniciatív preventívneho vysvetľovania (takzvaný pre-bunking) a programov na overovanie faktov, aby sme takýmto kampaniam čelili overiteľnými informáciami.
Posilňovanie programov mediálnej gramotnosti je ďalším spôsobom boja proti týmto typom tvrdení. Podpora zdravého informačného priestoru však musí zahŕňať aj zvýšenú podporu nezávislej investigatívnej žurnalistiky a dôraz na presadzovanie udržateľnosti spravodajstva.
Tretí prístup zahŕňa zlepšenie infraštruktúry kybernetickej bezpečnosti na ochranu pred kybervojnou a v informačnej oblasti aj ochranu proti potenciálnym útokom, a to aj z Ruska.
Tieto riešenia ale nebudú fungovať samostatne. Je potrebné silnejšie zapojenie viacerých zainteresovaných strán, ale aj väčšia medzinárodná spolupráca, čo ponúka ďalšiu príležitosť na budovanie silnejších spojenectiev. Vďaka nim sa môžu reakcie na hrozby informačnej vojny lepšie koordinovať.
Na Slovensku sa do reakcií na propagáciu dôveryhodných informácií prostredníctvom partnerstiev so značkami a inzerentmi zapája najmä súkromný sektor. No aj vládne inštitúcie môžu vyvinúť snahy na maximalizáciu transparentnosti a zabezpečenie prístupu k informáciám, čo pomôže vybudovať väčšiu dôveru vo verejné orgány a politické procesy.
Informačná vojna je pre regionálnu stabilitu a globálnu bezpečnosť obrovskou výzvou. Rusko prostredníctvom svojich koordinovaných sietí pokračuje v šírení dezinformácií a propagandy, pričom jeho cieľom je podkopať dôveru, skresľovať fakty a manipulovať so zavádzajúcimi naratívmi.
Pre demokracie je preto nevyhnutné, aby uznali závažnosť tohto problému a zaviedli účinné protiopatrenia. A to všetko tak, aby zachovali integritu snáh za nešírenie jadrových zbraní. Transatlantická aliancia musí rovnako uprednostňovať kolektívne úsilie a venovať neochvejnú pozornosť ochrane demokratickej odolnosti pred hrozbou informačnej vojny a naďalej podporovať mier a bezpečnosť vo východnej Európe.
