The Russian media campaign has made a panic about the outbreak of fighting out of the dispute over number plates. Indeed, mainstream Serbian media also regularly repeat Russian narratives, writes the director of the Balkan Free Media Initiative.

Zo sporu o poznávacích značkách vyrobila ruská mediálna kampaň paniku o vypuknutých bojoch. Aj mainstreamové srbské médiá totiž pravidelne opakujú ruské naratívy, píše riaditeľka Iniciatívy pre slobodné médiá na Balkáne.

Antoinette Nikolova je riaditeľkou Iniciatívy pre slobodné médiá na Balkáne.

Vo štvrtok (18. augusta) sa v Bruseli očakávajú rozhovory vedúcich predstaviteľov Srbska a Kosova v súvislosti s vyostrením napätia medzi krajinami. Je kľúčové, aby na vrchu agendy bolo zneužívanie médií a sociálnych sietí.

Spor o pravidlá týkajúce sa poznávacích značiek totiž 1. augusta prerástol do veľkej krízy až po tom, ako sa na internetových stránkach a účtoch sociálnych médií napojených na Rusko objavili dezinformácie. Tie tvrdili, že v Kosove vypukli boje, že do krajiny vstúpili srbské sily a že ich Rusko podporí. Kým sa ukázalo, že tieto tvrdenia nie sú v žiadnom prípade pravdivé, stihla vzniknúť panika.

Pre tentokrát sa našťastie podarilo konfliktu zabrániť. Experti však tvrdia, že útok bol ruskou agresívnou operáciou, ktorej cieľom bolo vyprovokovať ďalšiu európsku vojnu a odvrátiť pozornosť od Ukrajiny. Nie je dôvod myslieť si, že sa o to nepokúsia znova.

V Kosove má takáto hrozba osobitnú váhu. V roku 2004 boli totiž Srbi neprávom obvinení z utopenia troch etnických albánskych detí. Nasledovala mediálna búrka, ktorá viedla k vypuknutiu etnického násilia, pri ktorom zahynulo 19 ľudí a stovky ďalších bolo zranených. Podľa OBSE mohli mať udalosti bez „bezohľadného a senzačného spravodajstva“ iný priebeh.

Srbsko a Kosovo sa z tejto tragédie nepoučili. Rozdeľujúca a agresívna mediálna rétorika je bežná na oboch stranách a často pochádza od ich politických lídrov. V prípade srbského prezidenta Aleksandara Vučiča sa totiž štvrtkové stretnutie, ktoré by malo byť príležitosťou na uvoľnenie napätia, už zneužíva ako mediálna príležitosť.

Srbský prezident pre štátnu televíziu RTS povedal, že od rozhovorov nič neočakáva a že každý, kto si myslí, že je možné s kosovským premiérom Albinom Kurtim udržať mier, sa mýli.

Príznačné je aj to, že Vučič sa vôbec nevyjadril k údajnému hybridnému útoku Ruska. A to napriek tomu, že obsahoval falošné vyjadrenia pripisované jemu samému.

To by nemalo byť prekvapením. Vučič dlhodobo využíva srbské médiá na šírenie polarizujúcej rétoriky v súvislosti s Kosovom a inými otázkami a predsedá výraznému úpadku informačného prostredia v Srbsku. Inštitút V-Dem uviedol, že počas jeho mandátu sa Srbsko zmenilo z volebnej demokracie na volebnú autokraciu, práve pre „pokračujúce útoky na súdnictvo a obmedzovanie médií a občianskej spoločnosti”.

Tieto obmedzenia umožnili rozkvet ruských dezinformácií aj v mainstreamových médiách. Vzhľadom na historické aj nedávne udalosti v Kosove to teraz treba považovať za vážny bezpečnostný problém pre región.

V štátom podporovaných srbských médiách prevládajú proruské naratívy. Deň po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu priniesol najpopulárnejší srbský bulvárny denník Informer na svojej titulnej strane správu: „Ukrajina útočí na Rusko!”

Tento šokujúci príklad je len špičkou ľadovca. Nedávna štúdia, ktorú uskutočnila Iniciatíva pre slobodné médiá na Balkáne, ukázala, že ruské dezinformácie sa pravidelne opakujú v mainstreamových srbských médiách a následne sa vo veľkom šíria na sociálnych médiách.

Zatiaľ čo veľká časť Európy už zakázala ruskú štátnu propagandistickú stanicu Russia Today, stanica v júli oznámila, že v Srbsku otvorí nové pobočky.

Problém sa ešte zhoršuje tým, že dôveryhodné a nestranné spravodajské stanice čelia neustálemu tlaku zo strany vlády a pokusom vytlačiť ich z trhu. Aktivisti za slobodu médií tento mesiac kritizovali srbský mediálny regulačný orgán po tom, ako udelil všetky štyri dostupné národné televízne licencie provládnym médiám.

Špekuluje sa, že piatu a poslednú licenciu by mohla dostať maďarská stanica TV2, ktorá má úzke väzby na Viktora Orbána. Licencie pre celoštátne televízie sa pritom udeľujú iba raz za desať rokov.

Tieto boje za slobodu médií sa môžu zdať ako technické alebo bezvýznamné. Prispievajú však k masívnemu zhoršeniu informačného prostredia, ktoré robí z Kosova ideálny cieľ pre Rusko a iné škodlivé subjekty.

V súčasnom kontexte je pravdepodobnejšie, že štvrtkové stretnutie sa využije skôr ako mediálna príležitosť na opätovné zdôraznenie rozdielov než na prelom v rokovaniach. Nesmie sa dovoliť, aby to pokračovalo. Na ochranu Kosova musí EÚ urobiť viac než len zorganizovať rozhovory. Musí podniknúť aktívne kroky na zlepšenie slobody médií na Balkáne.

Preklad vznikol v spolupráci s

Článok bol publikovaný 17/08/2022 na EURACTIV.sk