The biggest obstacle to choosing an envoy may not be Putin or Zelenskyy, but the Europeans' inability to agree among themselves.

 

---

 

Vladimir Putin nedávno rozvíril diplomatické vody, keď navrhol bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera ako ideálneho zástupcu Európy pre rokovania o „nových bezpečnostných dohodách“ s Ruskom. Podľa šéfa Kremľa mali práve tieto debaty otvoriť dvere aj k ukončeniu vojny na Ukrajine.

Návrh sa dlho neohrial, keďže vyvolal značnú vlnu nevôle v Nemecku aj v Európe. Schröder je známy svojím blízkym vzťahom s Putinom a považuje sa za hlavného strojcu nemeckej závislosti od ruských energií.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas poznamenala, že sa nečuduje, že ho šéf Kremľa presadzuje: „Sedel by totiž na oboch stranách rokovacieho stola,“ povedala o Schröderovi.

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha zažartoval, že Putin by ako ďalšieho mohol nominovať jedného z proruských hercov Stevena Seagala alebo Gérarda Depardieua.

Hoci teda téma európskeho vyslanca nabrala mierne absurdné rozmery, zároveň pripomenula pálčivý problém, na ktorý poukazujú viacerí. Napriek tomu, že sa vojna na Ukrajine bezprostredne týka Európy, tak v rokovaniach o mieri naďalej nemá svojho zástupcu.

Ide o dlhodobý problém, ktorý sa zvykne rámcovať aj údajným výrokom Henryho Kissingera zo 70. rokov. Ten sa v narážke na neschopnosť Únie konať rýchlo a jednotne mal opýtať: „Komu mám zavolať, ak chcem volať s Európou?“

Podľa bruselských médií sa preto EÚ znova vážne zaoberá otázkou, či by mala nominovať svojho vlastného vyjednávača pre Rusko a Ukrajinu – a ak áno, kto by to mohol byť.

K výzvam na jeho vymenovanie sa v nedeľu pridal aj prezident Volodymyr Zelenskyj po rozhovore s predsedom Európskej rady Antóniom Costom.

„Obaja sa zhodujeme, že Európa musí byť súčasťou rokovaní. Je dôležité, aby mala v tomto procese silný hlas aj zastúpenie. Preto bude potrebné určiť, kto ju bude pri rokovaniach reprezentovať,“ napísal Zelenskyj.

Ako poznamenáva portál POLITICO, podľa všetkého existuje na oboch stranách konfliktu zhoda, že za EÚ by mal vystupovať jednotlivec, a nie celá delegácia. Vo svojom newslettri Brussels Playbook predostrel niekoľko možných kandidátov na túto rolu.

S Rusmi nemôže jednať niekto, kto si ich „dáva na raňajky“

Ako prvá voľba sa podľa neho ponúka šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas. Bývalá estónska premiérka sa dlho bránila priamym rokovaniam s Ruskom. Ešte minulý mesiac vyhlásila, že Únia by samú seba nemala „ponižovať“ tým, že by sa dožadovala priamych rozhovorov s Ruskom.

Argumentovala, že Kremeľ sa evidentne nechce zapojiť do žiadneho konštruktívneho dialógu. „Mali by sme Rusov dostať do situácie, v ktorej by prešli od predstierania, že rokujú, k skutočnému rokovaniu,“ uviedla.

Dnes sa však javí, že začína byť možnosti vymenovania vyslanca otvorená a že by bola ochotná sa úlohy aj sama chopiť. „Myslím si, že by som dokázala prekuknúť pasce nastražené Rusmi,“ povedala novinárom minulý týždeň.

Kallas je známa ako silná podporovateľka Ukrajiny a jedna z najhlasnejších kritikov Ruska. Paradoxne, jej rázne postoje voči Moskve vyvolávali neistotu už počas jej vypočúvania za šéfku európskej diplomacie v roku 2024.

„Naozaj má byť šéfom európskej diplomacie niekto, kto si rád dáva Rusov na raňajky?“ pýtal sa nemenovaný európsky predstaviteľ po ohlásení jej kandidatúry. Kallas vtedy reagovala s humorom tým, že si odfotila svoje raňajky: obyčajné cereálie.

Pochybnosti o jej prijateľnosti pre Rusko však pretrvávajú dodnes. Podľa troch diplomatov EÚ, s ktorými hovorilo POLITICO, by ju Kremeľ zrejme neprijal. „Bohužiaľ, sama sa z tejto úlohy vylúčila,“ povedal jeden z nich.

Dohovorí Putinovi bývalá kancelárka?

Špekuluje sa aj o ďalších menách, medzi ktorými je aj bývalá nemecká kancelárka Angela Merkel. Merkel odišla z pozície neoficiálnej líderky EÚ po 16 rokoch v decembri 2021.

Podľa niektorých analytikov práve jej odchod spolu s chaotickým stiahnutím USA a NATO z Afganistanu vtedy prispeli k dojmu, že je Západ značne oslabený. To mohlo následne posmeliť Rusko pri plánovaní invázie na Ukrajinu (2022).

Kancelárka bola známa tým, že s Putinom dokázala udržiavať „pragmatický mier“. Jednoducho povedané: vedela, ako naňho. K ich zložitému, no do istej miery osobnému vzťahu prispievali aj prieniky v ich minulosti.

Putin pôsobil ako dôstojník KGB vo východnom Nemecku, zatiaľ čo Merkel v NDR priamo vyrastala. Obaja veľmi dobre ovládali kultúrny kontext aj materinský jazyk toho druhého.

To často využívali aj pri spoločných rokovaniach, v ktorých občas prechádzali do ruštiny či nemčiny aj bez tlmočníkov. V diplomatických kruhoch sa znalosť partnerovho jazyka považuje za veľkú výhodu, keďže to umožňuje ľahšie budovať mosty.

Angela Merkel za svojho pôsobenia priamo rokovala s Volodymyrom Zelenským aj s Putinom o dodržiavaní dnes už stroskotaných Minských dohôd.

Za zmienku stojí, že na seba v kontexte ďalšieho jednania s Ruskom sama upozornila. V pondelok pre verejnoprávnu televíziu WDR uviedla, že ju mrzí, že „Európa dostatočne nevyužíva svoj diplomatický potenciál“. „Nestačí, aby udržiaval kontakt s Ruskom Trump,“ dodala.

Mnohí Európania však podľa portálu POLITICO veria, že jej minulé neúspešné pokusy o sprostredkovanie mieru sú dostatočným dôvodom na to, aby ju z užšieho výberu vyradili.

Často je kritizovaná za viaceré svoje politiky voči Moskve. Patrí k nim najmä podpora projektu Nord Stream 2 aj po ruskej anexii Krymu v roku 2014, ako aj jej neochota prisľúbiť Ukrajine a Gruzínsku vyhliadku na členstvo v NATO v roku 2008.

Rusko následne napadlo Gruzínsko v auguste toho istého roka a Ukrajinu o šesť rokov neskôr, čo viedlo k okupácii Krymu a vypuknutiu vojny na Donbase.

Nad svojou politikou voči Rusku, ktorá napokon viedla k celoplošnej invázii na Ukrajinu v roku 2022, Angela Merkel dosiaľ neprejavila žiadnu ľútosť.

Pátranie od severu na juh, no stále bez jasnej voľby

Ďalším menom, ktoré spomína bruselský portál, je fínsky prezident Alexander Stubb. Ten sa podľa neho už osvedčil v pozícii mediátora a dodnes je chválený aj za svoju „golfovú diplomaciu“ vo vzťahu k Trumpovi. O prevzatie úlohy sprostredkovateľa súčasne aj prejavil záujem.

Portál však dodáva, že Stubb by potreboval širokú podporu EÚ. Za možnú nevýhodu vníma aj koniec fínskej neutrality jeho nedávnym vstupom do NATO (2023). Helsinki tak reagovali na ruskú agresiu voči Ukrajine a fínsko-ruská hranica sa tak stala najdlhšou hranicou NATO s Ruskom.

Štvoricu možných kandidátov uzatvára bývalý taliansky premiér a exprezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Medzi európskymi štátmi má rešpekt a podľa portálu nie je vnímaný ani ako príliš tvrdý voči Kremľu, ani ako jeho sympatizant.

Hlavným problémom však zostáva, že nevyslal verejne žiaden signál, že by sa o úlohu takéhoto vyslanca vôbec uchádzal.

Ľudia oboznámení s postojmi Kyjeva tvrdia, že vyslanec by mal mať silnú podporu EÚ, no nemal by pochádzať priamo z bloku 27-čky, keďže Putin jej hlboko nedôveruje, píše POLITICO.

To by podľa neho mohlo smerovať k osobnostiam, ako je nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide, alebo dokonca indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Jaishankar, ktorý udržiava vzťahy s oboma stranami.

Myšlienka, že by mal Európu zastupovať „Neeurópan“, je však minimálne kontroverzná.

„Ženu za stolom Rusko neprijme“

Kaja Kallas tiež mierne rozvírila vody, keď v nedeľu na tlačovej konferencii kritizovala dnešný prevažne „mužský charakter“ mierových rokovaní.

Dodala, že prímeria, ktoré z týchto rokovaní často vznikajú, neriešia „hlbšie príčiny“ konfliktov a ponúkajú len dočasné odpovede. K lepším výsledkom by podľa nej prispelo väčšie zastúpenie žien.

„Existujú aj štúdie, ktoré ukazujú, že keď sú ženy súčasťou rokovaní, tieto mierové snahy sú trvácnejšie,“ doplnila Kallas.

Ako v tejto súvislosti pripomenul portál Euronews, Kallasine slová podporujú rôzne štúdie aj medzinárodné inštitúcie vrátane Bezpečnostnej rady OSN.

Bezpečnostná a obranná analytička Iana Maisuradze z think tanku European Policy Centre napríklad tvrdí, že ženy prinášajú iné perspektívy k riešeniu konfliktu.

„Ženy sa zameriavajú na témy, ktorým mužmi dominované tímy nevenujú pozornosť, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, práva obetí, sociálne zmierenie či komunita – teda veci, ktoré ľudí skutočne spájajú,“ hovorí Maisuradze.

Podľa údajov Rady pre zahraničné vzťahy napriek tomu ženy v roku 2022 tvorili len 16 percent vyjednávačov v mierových procesoch v rámci OSN. Nevyzerá, že by sa táto štatistika zlepšila práve v prípade vojny na Ukrajine.

Diplomatické zdroje z Kyjeva portálu Euronews uviedli, že Rusko by „nikdy“ neprijalo ženu ako hlavnú vyjednávačku.

To potvrdil aj diplomatický zdroj v Bruseli, ktorý dodal, že „nie je šanca“, aby sa žena zvažovala ako súčasť rokovaní. Iný zdroj v belgickej metropole však pre portál povedal, že „rovnosť je dôležitý faktor“.

Aké sú vyhliadky?

Kaja Kallas uviedla, že ministri zahraničných vecí by o téme európskeho vyslanca mohli rokovať ešte tento mesiac.

Európski lídri sa v najbližších týždňoch stretnú na Cypre, aby diskutovali o podobe prípadných budúcich rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a EÚ ešte pred júnovým zasadnutím Európskej rady.

Je však vysoko nepravdepodobné, že by bol nejaký budúci vyjednávač vymenovaný skôr, ako pred samotným summitom.

„Najväčšou prekážkou pri výbere vyjednávača tak nemusí byť Putin ani Zelenskyj, ale neschopnosť Európanov dohodnúť sa medzi sebou,“ uzatvára POLITICO.

 

Článok vznikol v spolupráci s Heinrich Boll Stiftung Prague.

Článok bol publikovaný 4.6. 2026 na eubrief.sk