The European Commission wants equal regulation of all nicotine products, but disagreement over their relative harmfulness is dividing scientists, countries and institutions.

 

Európska komisia chce rovnocennú reguláciu všetkých nikotínových produktov, spor o ich relatívnej škodlivosti však rozdeľuje vedcov, štáty aj inštitúcie.

S blížiacim sa termínom, keď má Komisia predstaviť novú smernicu o tabakových výrobkoch, sa vyostrujú aj spory o tom, čo má byť jej hlavným vedeckým základom. Najhlasnejšou zostáva debata o tom, či majú byť regulácia a zdanenie všetkých nikotínových produktov rovnaké a ako pristupovať k škodlivosti alternatív.

Doživotný zákaz fajčiť

V apríli 2026 Spojené kráľovstvo definitívne schválilo zákon Tobacco and Vapes Act, ktorý od budúceho roka zakáže predaj tabakových výrobkov všetkým narodeným po 1. januári 2009. Veková hranica sa bude každý rok automaticky posúvať o jeden rok nahor. Týmto spôsobom chce vytvoriť prvú generáciu, ktorá nikdy nebude môcť legálne kúpiť cigarety či zahrievaný tabak.

Cieľom je postupne vyfázovať fajčenie z populácie a výrazne znížiť počet nových závislých. Zákon zároveň prináša prísnejšie pravidlá pre e-cigarety, ako je obmedzenie príchutí, úplný zákaz reklamy a sponzoringu či nový licenčný systém predajcov.

Podobným smerom, hoci pomalšie, sa pohybuje aj Európska únia. V rámci Európskeho plánu boja proti rakovine si stanovila cieľ „beztabakovej generácie“ do roku 2040, keď má užívanie tabaku klesnúť pod päť percent populácie. Hoci konkrétne legislatívne návrhy na celoeurópsky generačný zákaz podobný britskému zatiaľ na stole nie sú, o spoločných pravidlách sa diskutuje vo veľkom.

Smernica o tabakových výrobkoch platí od roku 2014 a dvanásť rokov sa jej základná architektúra nezmenila. V apríli 2026 Európska komisia zverejnila jej hodnotenie – povinný krok pred tým, než môže navrhnúť revíziu. Tá by mala prísť do konca tohto roka.

Hodnotenie prinieslo dobré správy o poklese fajčiarov najmä medzi mladými, no zároveň odhalilo problémy. Trh sa vyvíja rýchlejšie, než legislatíva stíha reagovať.

Ostrú reakciu vyvolal najmä spôsob, akým Komisia v hodnotení interpretuje vedecké dôkazy o škodlivosti nových produktov v porovnaní s klasickými cigaretami. Kritika pritom nezaznieva len od priemyslu, ale aj od vedcov a členských štátov.

Európska komisia zároveň v týchto dňoch spustila verejnú konzultáciu k pripravovanej revízii Smernice o tabakových výrobkoch. Pripomienky môžu záujemcovia predkladať do 15. júna 2026. Ide o ďalšiu fázu po aprílovom hodnotení – kým predchádzajúce konzultácie v rokoch 2022 až 2023 slúžili na vyhodnotenie súčasných pravidiel, táto je už cielene zameraná na obsah novej legislatívy, ktorú Komisia chce predložiť do konca roka 2026.

Pokles fajčenia a nové výzvy

Správa Komisie uvádza, že nové tabakové a nikotínové výrobky „sú čoraz viac propagované prostredníctvom digitálnych kanálov, najmä sociálnych médií, často prostredníctvom influencerov“ a že takýto cielený online marketing preukázateľne zvyšuje ich používanie, najmä medzi mladými ľuďmi.

Dokument tiež identifikuje legislatívne medzery: pod aktuálnu smernicu nespadajú nikotínové vrecúška ani viaceré nové typy e-cigariet a alternatívnych fajčiarskych výrobkov.

Tri sprievodné štúdie Spoločného výskumného centra (JRC), ktoré patrí pod Európsku komisiu, z roku 2026 prinášajú podrobnejšie dáta. Podľa správy o trendoch používania sa od roku 2019 výrazne zvýšil predaj e-cigariet a zahrievaných tabakových výrobkov, najmä u ľudí mladších ako 30 rokov. V niektorých krajinách, ako Bulharsko, Maďarsko a Litva, približne tretina 15-ročných v priebehu posledných 30 dní použila e-cigarety.

Komisár pre zdravie Oliver Várhelyi je preto v otázke revízie pravidiel striktný. „Nové výrobky musia byť považované za rovnako rizikové ako bežný tabak,“ vyjadril sa nedávno v debate s europoslancami.

Vedci a výskumníci odporúčajú opatrnosť

Správa JRC o finančných dopadoch vypočítala náklady fajčenia na zdravotnícke systémy EÚ na 80,7 miliardy eur ročne – z toho najväčší podiel (33,4 percenta priamych nákladov) tvorí chronická obštrukčná choroba pľúc, nasleduje diabetes (21,7 percenta) a ischemická choroba srdca (8,8 percenta).

Tá istá správa však zároveň výslovne obmedzila analýzu na tradičné tabakové výrobky, pretože „v súčasnosti neexistujú údaje, ktoré by umožnili odhadnúť náklady na zdravotníctvo spojené s používaním nových a vznikajúcich tabakových a nikotínových výrobkov; chýbajú spoľahlivé dôkazy o ich dlhodobých účinkoch na zdravie“.

Tretia správa JRC, vydaná paralelne, zhrnula dostupné vedecké dôkazy o zdravotných dopadoch e-cigariet, zahrievaných tabakových produktov (HTP) a nikotínových vrecúšok. Jej závery sú umiernenejšie než politická rétorika Komisie – a čo je kľúčové, medzi jednotlivými produktmi jasne rozlišujú.

Pri e-cigaretách JRC na základe syntézy 25 správ národných zdravotníckych orgánov konštatuje, že vedú k nižšiemu vystaveniu karcinogénom zodpovedným za zdravotné riziká fajčenia.

„Existuje však dostatok dôkazov o tom, že elektronické cigarety nie sú neškodné… a môžu mať určitý vplyv na vznik nádorov a priebeh tehotenstva. (...) Pri elektronických systémoch na dodávanie nikotínu (ENDS) môže byť množstvo prijatého nikotínu porovnateľné s bežnými horľavými cigaretami a majú potenciál vyvolať závislosť,“ upozorňuje správa.

Situácia je komplikovaná aj v prípade zahrievaných tabakových výrobkov (HTP). Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú zatiaľ dôkazy v otázke, či sú fajčiari, ktorí úplne prejdú z bežných cigariet na HTP, vystavení menšiemu riziku ochorení, nejednoznačné. Niektoré biomarkery kardiovaskulárnych ochorení sa však po prechode z cigariet na HTP nezlepšili a v niektorých prípadoch dokonca vzrástli.

Na Komisiu však apeluje aj skupina viac ako 110 vedcov, ktorá zaslala otvorený list predsedníčke Komisie Ursule von der Leyen a komisárovi Várhelyimu.

„Cigarety sú obzvlášť smrteľné preto, že spaľujú tabak. Práve toxické produkty spaľovania – nie nikotín samotný – spôsobujú drvivú väčšinu rakoviny, kardiovaskulárnych ochorení, ochorení pľúc a predčasných úmrtí súvisiacich s fajčením,“ píšu s tým, že Komisia túto skutočnosť v navrhovanej revízii ignoruje, hoci Európsky parlament v rezolúcii z roku 2022 výslovne požiadal Komisiu o komparatívne hodnotenie nových produktov voči iným tabakovým výrobkom.

Ochrana mládeže alebo možnosti pre dospelých?

Sporným bodom je aj ochrana mladých. Komisia aj WHO zhodne poukazujú na to, že nárast používania e-cigariet a nikotínových vrecúšok medzi mladými ľuďmi je reálny problém. JRC správa o zdravotných dôsledkoch uvádza, že existujú dôkazy, že používanie e-cigariet zvyšuje pravdepodobnosť prechodu mladých ľudí na konvenčné cigarety.

Ohrozenie mládeže naznačujú aj slovenské dáta: pri kontrolách Slovenskej obchodnej inšpekcie v roku 2025 sa maloletým podarilo kúpiť nikotínový výrobok pri každom štvrtom pokuse, pričom e-shopy zlyhávali takmer v každom treťom prípade.

Vedci v liste Komisii však argumentujú, že obavy o mládež nemožno použiť ako náhradu za vedeckú presnosť. Dôkazy z krajín ako Spojené štáty, Nový Zéland alebo Spojené kráľovstvo podľa nich ukazujú, že fajčenie u mládeže naďalej klesá, „a to aj tam, kde sú bezdymové nikotínové výrobky dostupné pod prísnou reguláciou a jej vymáhaním“.

Regulačná výzva podľa nich spočíva v tom, ako zabrániť prístupu mládeže k výrobkom bez toho, aby sa dospelým fajčiarom odoprel prístup k menej rizikovým alternatívam.

Švédsky model bráni snus

Komisárova pozícia o rovnakom zdanení vyvolala ostrú reakciu aj na pôde Európskeho parlamentu. Švédska europoslankyňa Jessica Polfjärd (EPP) upozornila, že snus (vrecúška s mletým tabakom, ktoré sa vkladajú pod ďasno) je kultúrne dôležitou súčasťou Švédska a kľúčovým nástrojom v ich efektívnom boji proti fajčeniu, keďže jeho škodlivé účinky sú výrazne nižšie. Krajina preto apeluje na zohľadnenie týchto špecifík aj pri výslednej spoločnej legislatíve.

Podľa prvej správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o nikotínových vrecúškach, ktorú WHO zverejnila 15. mája 2026, úspech Švédska v potláčaní fajčenia spočíva v širokom súbore opatrení kontroly tabaku vrátane daní, obmedzenia reklamy a služieb na pomoc s odvykaním. Avšak švédsky príklad je podľa WHO zneužívaný na „propagáciu nikotínovej závislosti“.

Správa JRC konštatuje, že Švédsko vykazuje najnižší podiel nákladov fajčenia voči celkovým výdavkom na zdravotníctvo spomedzi všetkých krajín EÚ – 0,8 percenta oproti priemeru 2,5 percenta – a je krajinou s najnižšou mierou fajčenia v EÚ a dlhodobou tradíciou bezdymových produktov.

Pri nikotínových vrecúškach potvrdzuje, že v porovnaní s tabakovými produktmi „obsahujú menej toxických látok, a preto vystavujú používateľov menšiemu množstvu škodlivých a potenciálne škodlivých zložiek“ – avšak pri absencii dlhodobých dát odporúča zachovať zvýšenú opatrnosť a nevyvodzovať nepodložené súvislosti.

Kritici jednotného prístupu Komisie upozorňujú aj na riziká nelegálneho trhu. Analytici INESS prepočítali, že navrhovaná minimálna sadzba EÚ na nikotínové vrecúška by predstavovala na Slovensku od roku 2027 až sedemkrát vyššiu sumu ako aktuálna švédska daň.

„Vysoké zdanenie historicky nestlmilo dopyt po nikotíne, ale zvýšilo nelegálny obchod,“ upozorňuje analytik INESS Radovan Ďurana.

Podobný názor zastáva aj Slovenské združenie značkových výrobcov (SZZV). Vo svojom oficiálnom stanovisku varuje, že neprimeraná regulácia môže urýchliť presun spotrebiteľov k nelegálnym a neregulovaným trhom.

„Hodnotiaca správa nedostatočne analyzuje, ako môžu reštriktívne opatrenia zhoršiť už aj tak značný rozsah nezákonných trhov,“ uvádza SZZV.

Argument používajú aj tabakové spoločnosti

Verejnú debatu o nastavení regulácie predaja a zdaňovania tabaku však komplikuje aj fakt, že práve argumenty o nižšej škodlivosti často používajú tabakové spoločnosti, na čo upozorňujú aj samotné európske inštitúcie.

Začiatkom roka Komisia vyjadrila podozrenie z koordinovaného zasahovania do verejnej konzultácie k dani z tabaku, keď v posledných hodinách verejnej konzultácie k dani z tabaku prišli tisíce anonymných pripomienok. Súčasťou boli aj falošné stanoviská expertov, ktoré presadzovali pozíciu tabakového priemyslu a vystupovali proti sprísneniu regulácie, informoval portál Politico.

Europoslanci tiež nedávno žiadali Komisiu o vyšetrenie kontaktov a stretnutí úradníkov s tabakovým priemyslom.

Správna otázka, otvorená odpoveď

Celá debata o revízii smernice TPD sa v konečnom dôsledku sústreďuje na princíp proporcionality. Zatiaľ čo zástancovia prísnej regulácie varujú pred novou vlnou nikotínovej závislosti u mládeže, kritici upozorňujú na riziko spomalenia odvykania od cigariet a rozmachu čierneho trhu.

Hoci komisár Várhelyi v máji 2026 jasne naznačil, že pre Komisiu prioritou zostáva ochrana zdravia a to napokon bude aj rozhodujúci faktor, v praxi výsledok ovplyvnia hlavne jednotlivé členské štáty. Aby bola úspešná, prvá revízia po dvanástich rokoch preto musí vytvoriť dostatočne pružný rámec, ktorý dokáže reagovať na dynamický trh a evolúciu nových výrobkov.

Článok bol publikovaný 18.5. 2026 na eubrief.sk - https://eubrief.sme.sk/spolocnost/c/vedecky-spor-v-bruseli-odhaluje-slabiny-novej-tabakovej-politiky