The Slovak lawyer called on her 42,000 followers to criticise the March shutdown of disinformation websites in a European consultation. As many as 88 percent of the citizen contributions are ultimately from them. However, the EU Court of Justice has already upheld the legality of the EU-wide blocking as well.

Slovenská právnička vyzvala svojich 42 tisíc sledovateľov, aby v európskej konzultácii kritizovali marcové vypínanie dezinformačných webov. Až 88 percent občianskych príspevkov je nakoniec od nich. Súdny dvor EÚ však už potvrdil zákonnosť aj celoeurópskeho blokovania.

Európska komisia v septembri predstaví návrh Európskeho aktu o slobode médií. Detaily ešte nie sú známe, rámcovo by však mohol zjednotiť pravidlá pre fungovanie verejnoprávnych médií, regulačných úradov či transparentnosti vlastníkov.

Do marca tiež prebiehala konzultácia, pri ktorej sa Európska komisia pýtala verejnosti, čo si o jej plánoch myslí. Svoje požiadavky vyjadrili firmy, neziskové organizácie, ale aj občania. A to najmä tí zo Slovenska. Až 88 percent všetkých príspevkov od občanov z EÚ totiž bolo slovenských, čo eurokomisia identifikovala ako kampaň slovenskej blogerky Judity Laššákovej.

Tá v príspevku na Facebooku z 27. februára vyzvala svojich 42 tisíc sledovateľov, aby dotazník vyplnili. A takmer sedemsto z nich tak aj urobilo. Konzultáciu tak zaplnili vyhlásenia, že sloboda médií na Slovensku neexistuje a vláda cenzuruje kritické názory. Dôvodom bolo marcové vypínanie dezinformačných webov po ruskej invázii na Ukrajinu.

Mantinely pre mediálny trh

Európska komisia pripravuje legislatívu ako odpoveď na zhoršujúci sa stav slobody médií v EÚ. Vo svojich správach o právnom štáte popisuje, ako maďarská vláda využíva štátnu reklamu na podporu iba provládnych médií a nezávislým médiám odoberá vysielacie licencie. Snahy o zasahovanie do slobody vidí Komisia aj v Poľsku, kde sa vláda pokúsila prijať zákon, ktorý by zakazoval vlastníctvo médií firmám mimo Európskeho hospodárskeho priestoru.

Pravidlá pre mediálny trh sú totiž dnes do veľkej miery kompetenciou členských štátov. Novou legislatívou by Komisia chcela určiť mantinely, ktoré by mali pri ich tvorbe dodržiavať. EÚ má totiž silné kompetencie v otázkach hospodárskej súťaže, ktorú môže roztrieštenosť mediálnych trhov v EÚ narúšať.

Ako pri všetkých svojich návrhoch, aj pri tomto Komisia vyzvala verejnosť, aby sa k jej plánom vyjadrila. A z 917 všetkých príspevkov bolo až 687 zo Slovenska.

„Na Facebooku bola identifikovaná kampaň blogerky Judity Laššákovej, ktorá vyzvala svoje publikum, aby reagovalo na verejnú konzultáciu,“ konštatuje Európska komisia v hodnotení výsledkov konzultácie.

Laššáková k vyplneniu dotazníka vyzvala v troch rôznych videách, v ktorých označila zákon za „boľševický“. Svojim sledovateľom poskytla aj viac ako polhodinový návod, v ktorom krok po kroku ukazuje, ako dotazník vypĺňa.

Príspevky kritizovali cenzúru

Príspevky boli podľa Komisie podobné a týkali sa prijatia zákona z 26. februára. Ten dával Národnému bezpečnostnému úradu právomoc zablokovať webové stránky, nešpecifikoval však kritériá, na základe ktorých tak môže urobiť. Zákon bol prijatý v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine a prostredníctvom neho boli vypnuté weby Hlavné správy alebo Infovojna.

„Tento zákon vyvolal obavy slovenských občanov zo zneužitia tejto legislatívy na cenzúru informácií poskytovaných niektorými médiami, a to najmä tými, ktorých názory nie sú v súlade s vládou,“ hodnotí obsah príspevkov Komisia.

Výsledky dotazníka, vo veľkom ovplyvnené touto kampaňou, hovoria, že sloboda tlače nie je dostatočne chránená. Za hlavný problém respondenti označili nedostatočnú transparentnosť vlastníkov médií a kolísavú úroveň štátneho dohľadu nad mediálnym trhom.

Viac ako dve tretiny respondentov tiež uviedlo, že nemajú dostatočný prístup k rôznorodej ponuke médií. V podobnej miere si tiež všimli štátne zásahy do redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií. Až tri štvrtiny respondentov povedalo, že udeľovanie štátnej reklamy nie je dostatočne transparentné.

Weby už znovu fungujú

Platnosť slovenského blokovania webov medzitým stihla vypršať. Aj keď poslanci úradu predĺžili právomoc až do konca septembra, nepredĺžili platnosť pôvodných rozhodnutí. Zablokované weby sú teda znovu dostupné.

Fungovanie slovenského zákona kritizoval napríklad aj Martin Husovec, vysokoškolský pedagóg z Právnickej fakulty na London School of Economics and Political Science. Úrad totiž sám rozhodoval o tom, čo je závažná dezinformácia a svoje odôvodnenie ani nezverejňoval. Husovec odporúčal, aby sa zákon zmenil tak, aby o vypnutí stránky rozhodoval súd.

Do budúcna by blokovanie webov mala riadiť novela zákona, o ktorej dnes prebiehajú rokovania. Samotný úrad v nej tiež navrhuje blokovanie iba na základe rozhodnutia súdu a zverejňovanie rozhodnutí.

Kampaň slovenskej blogerky však nebola cielená len na procesné záležitosti zákona. Mnoho príspevkov vyjadrovalo nesúhlas s „akoukoľvek cenzúrou informácií“. Samotná EÚ však v marci pristúpila k zablokovaniu ruských štátnych médií Russia Today a Sputnik. Platnosť tohto rozhodnutia v júli potvrdil aj Súdny dvor EÚ.

Návrh príde v septembri

Či komisia v Európskom akte o slobode médií navrhne aj nové pravidlá na vypínanie dezinformačných webov, uvidíme už o niekoľko týždňov. Eurokomisárka Věra Jourová priblížila, že návrh predstaví už 13. septembra.

Európske pravidlá pre vypínanie webov by privítala aj organizácia Reportéri bez hraníc. Tá ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine predstavila vlastný návrh, ako by sa Európa mohla brániť pred zahraničnou propagandou.

Podľa nich by sa mali na všetky audiovizuálne médiá vysielajúce v Európe uplatňovať rovnaké pravidlá bez ohľadu na to, z akého štátu pochádzajú. Tie by mali podľa organizácie spĺňať parametre „novinárskej plurality, pravdivosti, nezávislosti a rešpektu voči ľudskej dôstojnosti“.

Médiá, ktoré by tieto parametre nespĺňali, by nemali mať dovolené fungovať. Táto moc by mala byť v rukách národných regulačných úradov a mala by byť prísne regulovaná, na základe spoločných európskych pravidiel.

Organizácia tiež odporúča mechanizmus reciprocity, ktorý by mohol znemožniť fungovanie zahraničným médiám, ktorých domovská krajina podobne obmedzuje tie európske.

Návrh je však zameraný najmä na zahraničnú propagandu a audiovizuálne médiá. Pri probléme dezinformačných webov organizácia odporúča skôr indikátory dôveryhodnosti, ktoré by čitateľov aj inzerentov informovali o dodržiavaní novinárskych zásad.

Článok bol publikovaný 23/08/2022 na EURACTIV.sk