According to State Secretary Radoslav Kutaš, the proposed rules are the "ideal situation". The member states will vote by qualified majority, hence the Italian elections, where the far right won, may be a factor. The argument can be made that the Union has no competence in the field of media.

Podľa štátneho tajomníka Radoslava Kutaša sú navrhnuté pravidlá „ideálny stav“. Členské štáty budú hlasovať kvalifikovanou väčšinou, zavážiť teda môžu talianske voľby, kde vyhrala krajná pravica. Argumentom môže byť, že Únia nemá kompetencie v oblasti médií.

Návrh Európskeho aktu o slobode médií má podporu slovenského ministerstva kultúry. „Osobne sa teším z každého ustanovenia. Je to ideálny stav,“ povedal štátny tajomník rezortu Radoslav Kutaš na diskusii Adapt Institute. Dodal, že na ministerstve medzi návrhmi nenašli nič, čo by bolo pre nich „vyslovene neprijateľné“. Očakáva však, že po konzultáciách s členskými štátmi sa kvalita návrhu zhorší.

Ľuboš Kukliš, predseda Európskej platformy regulačných orgánov, ktorá združuje európskych mediálnych regulátorov, očakáva problém najmä pri otázke kompetencií.

„Regulácia médií na európskej úrovni je veľmi kontroverzný krok. Doteraz k ničomu takému nedošlo,“ povedal Kukliš s tým, že Európska komisia navrhuje nový akt cez ustanovenia o jednotnom trhu, kde kompetencie má. Kukliš teda očakáva najväčšie debaty v otázke, či takýto akt vôbec môže v EÚ existovať.

Prísnymi strážcami dodržiavania európskych kompetencií je aj frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov, ktorej šéfka Giorgia Meloni nedávno vyhrala v talianskych voľbách. Ako tretia najväčšia krajina v EÚ môže výrazne dopomôcť k vytvoreniu blokujúcej menšiny.

Európska ochrana zdroja

Návrhom Európskeho aktu o slobode médií chce eurokomisia garantovať základné novinárske slobody. Najmä, že do ich práce nemajú zasahovať politici. Do konkrétností priveľmi nezachádza, prikazuje však médiám napríklad zverejňovať informácie o svojich vlastníkoch.

Kutaš hovorí, že slovenský rezort kultúry od začiatku vítal myšlienku záväzných európskych pravidiel. „Pre mediálny trh je nevhodné, keď sú podmienky stanovené diametrálne odlišne štát od štátu,“ hovoril Kutaš. Ako príklad uvádza zahraničných vyslaných redaktorov, ktorí by podľa neho mali mať rovnakú úroveň ochrany zdroja v zahraničí aj na domácej pôde.

Komisia síce nemá explicitné kompetencie v oblasti mediálnej legislatívy, má však dohľad nad jednotným vnútorným trhom. Argumentuje, že médium fungujúce pod prísnymi národnými pravidlami by malo na európskom trhu nevýhodu oproti médiu zo štátu s laxnejším prístupom.

Hlasovať budú kvalifikovane

Akt sa bude na európskej úrovni prijímať klasickou procedúrou, v rámci ktorej hlasujú členské štáty takzvanou kvalifikovanou väčšinou. Na odmietnutie Európskeho aktu o slobode médií sa teda budú musieť nájsť aspoň štyri členské krajiny, ktoré majú dohromady viac ako 35 percent obyvateľov Únie.

Problém s novou legislatívou by napríklad mohlo mať Maďarsko. Akt totiž obsahuje aj povinnosť rozdeľovať štátnu reklamu transparentne, na základe objektívnych kritérií, a zverejňovať takéto zákazky. To sa zdá byť namierené voči vláde Viktora Orbána, ktorú novinárske združenia už roky kritizujú za to, že štátnou reklamou podporuje iba spriaznené médiá.

„Kutaš hovorí, že ani s takouto novinkou jeho rezort problém nemá. Slovensku by sa zišli transparentnejšie pravidlá ako postupovať, minimálne metodika,” povedal.

Proti bude pravdepodobne aj Poľsko, ktoré sa minulý rok snažilo pretlačiť zákon obmedzujúci vlastníctvo médií ne-európskymi firmami. Nový akt však hovorí, že vlády by nemali prijímať také zákony, ktoré môžu ohroziť stav slobody tlače v krajine. Poľský návrh bol kritizovaný za to, že by o licenciu pripravil televíziu, ktorá bola voči vláde kritická.

Paragrafy hovoriace o nutnosti zabezpečovať dostatočné financovanie pre verejné médiá sa zase zdajú byť namierené voči Slovinsku, kde vláda Janeza Janšu dlhodobo blokovala rozpočet pre tamojšiu tlačovú agentúru. Janšu však už nahradil nový premiér, ktorý kandidoval aj s prísľubom rešpektu k médiám.

Kartami však môžu zamiešať nedávne voľby v Taliansku, ktoré vyhrala krajne pravicová strana Bratia Talianska na čele s Giorgiou Meloni. Taliansko by so svojimi 13,4 percentami obyvateľstva EÚ mohlo prípadnej blokujúcej menšine výrazne pomôcť prekročiť 35-percentnú hranicu. A Meloni sa ako šéfka Európskej strany konzervatívcov a reformistov zasadzuje za úzky výklad kompetencií EÚ a sústredenie sa najmä na hospodárske záležitosti.

Novinárske organizácie sú za

Návrh má však pomerne jednoznačnú podporu európskych novinárskych organizácií. Reportéri bez hraníc, Medzinárodný tlačový inštitút, Transparency International a mnohé ďalšie organizácie v spoločnom stanovisku akt privítali.

„Akt identifikuje mnohé kľúčové problémy, ktoré musí EÚ a členské štáty urgentne riešiť na zabezpečenie slobody tlače,“ píšu organizácie.

Žiadajú však, aby boli európske pravidlá ešte konkrétnejšie, napríklad v otázke nezávislosti mediálnych regulátorov, ktorí v členských štátoch napríklad rozhodujú o pokutách alebo rozdávajú licencie. „Samotný súbor pravidiel je pomerne vágny a je tam málo konkrétnych ustanovení,“ myslí si Kukliš.

Ak akt prejde cez Európsky parlament aj členské štáty, väčšina z jeho ustanovení začne byť platná už pol roka po finálnom schválení. O tom, či členské štáty jeho ustanovenia a zásady slobody slova porušujú, budú následne rozhodovať národné súdy. Európska komisia tiež bude môcť krajinu zažalovať na Súdnom dvore EÚ, hovorí však, že toto právo sa chystá využívať iba v „najzávažnejších prípadoch“.

Článok bol publikovaný 04/10/2022 na EURACTIV.sk