Moving the approval of the climate target from the ministerial level to the leaders’ level means that the decision would require unanimous consent from all member states. Countries skeptical of the target, including the V4 nations, are likely to use this to block it.
Presun schvaľovania klimatického cieľa z ministerskej úrovne na úroveň lídrov znamená, že rozhodnutie by si vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. To krajiny skeptické k cieľu, vrátane krajín V4, pravdepodobne využijú na jeho blokádu.
V Bruseli sa v súčasnosti konajú intenzívne rokovania týkajúce sa stanovenia klimatického cieľa EÚ na rok 2040.
Dánsko, ako predsednícka krajina EÚ, chcelo dosiahnuť dohodu do konca septembra. Cieľom bolo prezentovať ekologické ambície EÚ – najprv na Valnom zhromaždení OSN tento mesiac a potom v novembri na klimatickom summite COP30 v Brazílii. Plánovalo tak tlačiť na veľkých znečisťovateľov, ako je Čína či Spojené štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie.
Dánsky prístup mal aj podporu Európskej komisie, ktorá v júli navrhla cieľ do roku 2040. Keď sa však v pondelok začali diskusie medzi krajinami, ich stratégia sa takmer okamžite začala rozpadať.
Tri dni po začiatku rokovaní najmenej sedem krajín vrátane Slovenska a Maďarska požaduje, aby Kodaň zrušila hlasovanie ministrov naplánované na 18. septembra a rozhodnutie preniesla na národných lídrov, teda na úroveň Európskej rady.
Tento krok by mohol oslabiť vplyv Dánska na dohodu, keďže rozhodnutia na úrovni lídrov vyžadujú jednomyseľnosť, na rozdiel od hlasovania ministrov. Premiéri členských štátov totiž môžu využiť právo veta, čo im umožní ovplyvniť alebo zablokovať cieľ, ktorý považujú za ekonomicky neudržateľný a príliš ambiciózny.
Keďže je Európska únia historicky jedným z najväčších emitentov skleníkových plynov, stanovenie ambiciózneho cieľa na rok 2040 by posilnilo jej pozíciu lídra v globálnych klimatických rokovaniach, najmä v kontexte oslabenia záväzkov iných veľkých hráčov, ako sú Spojené štáty a Čína.
Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česko argumentujú, že hlasovanie ministrov je príliš rýchle a neposkytuje dostatočný priestor na ochranu ekonomických záujmov.
Cieľ odmietol jeho spravodajca
Slovenský minister životného prostredia Tomáš Taraba už dávnejšie označil návrh za „ideologický“ a upozornil na možné ekonomické dopady, zvýšené náklady na energiu a obmedzenia priemyslu.
S cieľom nesúhlasí ani maďarská, ani poľská vláda. Poľská ministerka pre klímu a životné prostredie, Paulina Hennig-Kloska, označila cieľ za „nerealistický a neprijateľný“. Podľa jej slov Poľsko nemôže podporiť tento cieľ, pretože neexistuje podrobná hodnotiaca štúdia dopadov a krajina ešte nevie, aké náklady bude tento cieľ predstavovať.
Český europoslanec Ondřej Knotek (ANO, Patrioti), ktorý je spravodajcom pre túto legislatívu, včera (4. septembra) vo výbore pre životné prostredie EP (ENVI) navrhol zamietnutie cieľa 90 percentného zníženia emisií do roku 2040, argumentujúc, že ide o nereálny a ekonomicky rizikový plán. „Európska komisia chce tlačiť Európu do záväzkov, ktoré nikto iný na svete nemá. Odnesú to naši občania a priemysel, zatiaľ čo globálnu klímu to nezachráni.
Knotkov návrh podporili časť Európskych konzervatívcov a reformistov, zatiaľ čo frakcie sociálnych demokratov (S&D), liberálov Renew Europe a Zelených ho kritizovali ako bez alternatívy a ekonomicky nebezpečný.
Prečo nestačia ciele 2030 a 2050?
Podľa think-tanku Bruegel ciele na roky 2030 a 2050 samy o sebe nestačia, aby Európa dosiahla do polovice storočia nulové emisie. Riziko spočíva v tom, že ak sa budú krajiny spoliehať len na tieto vzdialené ciele, môžu odkladať nevyhnutné opatrenia na poslednú chvíľu, čo môže viesť k neprimeraným nákladom a technickým výzvam.
Stanovenie cieľa na rok 2040 poskytuje konkrétny medzník, ktorý umožňuje sledovať pokrok a prispôsobovať politiky v reálnom čase. Tento prístup znižuje riziko nečinnosti a zabezpečuje, že prechod na klimatickú neutralitu bude plynulý a efektívny.
Ambiciózny klimatický cieľ by stimuloval investície do obnoviteľných zdrojov energie, čo by prispelo k zníženiu závislosti EÚ od fosílnych palív a zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Okrem toho by podporil inováciu v priemysle a vytváranie nových pracovných miest v zelených technológiách, čím by posilnil konkurencieschopnosť EÚ na globálnom trhu.
Environmentálne organizácie tiež pripomínajú, že Európa čelí čoraz častejším a intenzívnejším extrémnym poveternostným javom, ako sú vlny horúčav, povodne a požiare. Tieto udalosti majú vážne dôsledky pre verejné zdravie, poľnohospodárstvo a infraštruktúru. Stanovenie ambiciózneho cieľa na rok 2040 by znamenalo proaktívny prístup k zmierňovaniu týchto dopadov a ochrane európskych občanov pred budúcimi rizikami.
Článok bol publikovaný 5.9.2025 na Euractiv.sk
