At least ten EU countries have already confirmed their interest in the SAFE program, which allows states to purchase military equipment on favorable terms, and several non-EU countries are also seeking access. Slovakia is still assessing its participation.

Záujem o program SAFE, ktorý umožňuje štátom výhodne nakupovať vojenské vybavenie, potvrdilo už minimálne 10 krajín EÚ a snažia sa k nemu dostať aj viaceré neeurópske štáty. Slovensko svoju účasť zatiaľ analyzuje. 

Slovensko zatiaľ chýba v zozname krajín, ktoré prejavili oficiálny záujem o účasť na programe SAFE. Podľa prieskumu portálu Euractiv už tak spravilo minimálne 10 európskych štátov, a to Poľsko, Rumunsko, Francúzsko, Česká republika, Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Írsko, Litva a Estónsko.

Ako pre portál uviedol eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius, podľa ich neoficiálnych odhadov by sa do programu mohlo zapojiť okolo 20 krajín. Nespomenul však, o ktoré štáty môže ísť, ani o koľko peňazí z fondu by mohli mať záujem.

Program SAFE (Security Action for Europe) predstavila Európska komisia na jar. Ide o špecializovaný nástroj na obranné pôžičky v hodnote 150 miliárd eur, ktorý má pomôcť financovať nákupy vojenského vybavenia pre krajiny EÚ, Nórsko a Ukrajinu.

V polovici júla poslali Kubilius spolu s eurokomisárom pre hospodárstvo Valdisom Dombrovskisom členským krajinám list, v ktorom ich vyzvali, aby úvery SAFE využili. Stanovili im aj neformálny deadline na 29. júla. Do tohto dátumu by mali potvrdiť svoj záujem a povedať, koľko peňazí z fondu chcú. Následne by sa do novembra mali rozhodnúť, čo chcú za tieto peniaze nakúpiť.

Krajiny sa k programu budú môcť pridať aj po tomto dátume. Plánovanie vopred je však kľúčové, aby sa podľa toho vedel zariadiť obranný priemysel. Čakanie na niektoré zbraňové systémy dnes trvá aj celé roky. NATO aj viaceré krajiny zároveň varujú pred možnou ruskou hrozbou, ktorá môže prísť už do piatich rokov.

Spoločné vojenské nákupy vo väčšom sú tiež efektívnejšie a umožňujú vyjednať omnoho výhodnejšie ceny. Aj preto sa do programu snaží zapojiť aj viacero neeurópskych štátov, vrátane Spojeného kráľovstva, Turecka či Švajčiarska.

Pre Slovensko by bola neúčasť chybou 

Ministerstvo obrany pre EURACTIV Slovensko uviedlo, že možnosť zapojenia sa do programu SAFE momentálne analyzuje. Tému podľa neho intenzívne konzultuje aj s ďalšími rezortmi, najmä s ministerstvom financií, aby vyhodnotili prínosy a vplyv mechanizmu na štátne financie.

Program však vníma pozitívne. „SAFE ponúka možnosti, ako podporiť naše ozbrojené sily a analyzujeme možnosti, ktoré by sme mohli prostredníctvom neho obstarať aj my v súčinnosti so zahraničnými partnermi,“ dodalo tlačové oddelenie.

Podľa expertky na obranu a opozičnej europoslankyne Lucie Yar (PS) potrebuje Slovensko svoje obranné kapacity zásadne zlepšiť čo najskôr. Práve nástroj SAFE mu na to dáva výbornú príležitosť. „Bola by chyba nevyužiť to,“ uviedla pre EURACTIV Slovensko.

To, že si Slovensko necháva vec na poslednú chvíľu, hoci záujem má, podľa nej vyplýva z dvoch faktov. Yar pôsobí ako podpredsedníčka rozpočtového výboru a spoluzastupuje europarlament vo vyjednávaniach o SAFE. A Slovensko sa podľa nej „zatiaľ neobjavilo medzi krajinami, ktoré už avizovali, že by program nevyužili“.

O jeho vôli zapojiť sa podľa nej svedčí aj to, že Robert Fico (Smer-SD) ešte koncom apríla požiadaleurokomisiu o aktivovanie národnej únikovej doložky, a to práve v súvislosti s navyšovaním obranných výdavkov a možnou pôžičkou cez SAFE.

Aktivovanie doložky umožňuje štátu zvýšiť svoje vojenské výdavky bez toho, aby porušil rozpočtové pravidlá EÚ. Komisia túto výnimku Slovensku medzičasom už aj schválila.

Premiér Fico o ňu v tichosti požiadal približne v čase, keď verejne tvrdil, že o navýšení obranných výdavkov by mali rozhodovať občania v referende. Podľa prieskumu AKO pre JOJ24 bolo totiž až 69 percent voličov Smeru proti ich zvyšovaniu. Od tejto rétoriky však neskôr ustúpil. V júni napokon súhlasil aj s novým záväzkom NATO dávať do obrany päť percent HDP.

Do čoho investovať? Slovensko zatiaľ prehliada kľúčový trend modernej vojny

Ak sa Slovensko do nákupov cez SAFE zapojí, podľa ministerstva obrany by k jeho prioritám mohli patriť spôsobilosti mechanizovanej brigády, podporné systémy, protivzdušná a protiraketová obrana, výstroj vojakov či pechotné zbrane.

Program podľa rezortu zároveň vytvára priestor na podporu slovenského obranného priemyslu, napríklad v oblasti munície alebo delostreleckých systémov.

Hoci sa Yar s viacerými z týchto možností stotožňuje, upozorňuje na to, že Slovensko musí konečne reflektovať aj nové trendy v bezpečnosti. Tými sú predovšetkým bezpilotné lietadlá.

„Až okolo 70 percent útokov na Ukrajine dnes prebieha dronmi. No náš rezort obrany zatiaľ len veľmi opatrene skúma tieto technológie, na ktoré nemáme ani výcvik, ani vhodnú legislatívu na využitie, ani infraštruktúru, nieto ešte samotnú technológiu,“ vysvetľuje.

Zároveň však poukazuje na to, že nie každá európska krajina musí oplývať všetkými schopnosťami. Výhoda kolektívnej obrany totiž pozostáva aj z toho, že si svoje úlohy môžu deliť.

Krajiny, ktoré susedia s Ruskom, ako Fínsko, Poľsko, či Pobaltské štáty, by podľa nej mali cieliť na silnejšiu pozemnú armádu, tanky alebo delostrelectvo. Nemecko by zase mohlo posilňovať svoje vzdušné sily a Francúzsko zase napredovať pri tvorbe nukleárneho dáždnika.

Ako Yar dodáva, pri možnom zapojení Slovenska do SAFE bude kľúčové prízvukovať aj na čo najväčšiu transparentnosť.

„Keďže ide o miliardy, ktoré našej krajine na jednej strane pomôžu v oblasti obrany, no na strane druhej objektívne zvýšia jej dlh, SAFE musíme využiť na tie najzásadnejšie veci, ktoré sa nám oplatí zdieľať s partnermi z EÚ,“ uzavrela europoslankyňa.

Vládni predstavitelia momentálne tvrdia, že Slovensko nebude najbližšie dva roky navyšovať zbrojné výdavky. Akékoľvek navýšenie má byť použité len na projekty duálneho určenia, ako napríklad nemocnice. To však SAFE nepodporuje.

Lucia Yar je bývalá zastupujúca šéfredaktorka portálu EURACTIV Slovensko a bývalá minoritná spolumajiteľka spoločnosti I-Europa, s.r.o, vydavateľa portálu. Pred vstupom do politiky bezodkladne odišla z tímu EURACTIV Slovensko a vzdala sa svojho podielu v spoločnosti.