A recent NATO poll asked how people perceive the principles of collective defence, increasing funding, or cooperation with the EU, Russia or China. According to the survey, Slovakia is still one of the countries whose population is least favourable to transatlantic cooperation. Therefore, according to the expert, the competent should focus more attention on young people.
Nedávny prieskum NATO sa zaujímal o to, ako vnímajú obyvatelia princípy kolektívnej obrany, zvyšovanie financovania, či spoluprácu s EÚ, Ruskom alebo Čínou. Slovensko podľa neho stále patrí medzi krajiny, ktorých obyvateľstvo je transatlantickej spolupráci najmenej naklonené. Podľa expertky by preto mali kompetentní sústrediť viac pozornosti na mladých.
Prieskum, ktorý si dala Severoatlantická aliancia vypracovať medzi občanmi z 30 členských štátov Aliancie potvrdzuje, že Slováci patria v NATO medzi najskeptickejšie národy, čo sa rozširovania spolupráce týka. Napriek tomu podpora transatlantických vzťahov medzi obyvateľmi tridsiatky krajín rastie.
Podľa slovenskej bezpečnostnej expertky Kataríny Kertýsovej musia vláda a rezorty na Slovensku naďalej zlepšovať komunikáciu o Aliancii a našej úlohe v nej smerom k širšej verejnosti. Sústrediť by sa mala sa najmä „na mladých, ktorí vnímajú skôr hrozby nevojnového charakteru, a k Severoatlantickej aliancii sa stavajú skepticky“.
Transatlantické vzťahy, teda spoluprácu medzi Severnou Amerikou a Európou, naďalej považuje za dôležitú až 83 percent respondentov z krajín Aliancie. V porovnaní so štúdiou z novembra 2020 ide o nárast o štyri percentuálne body. Len štyri percentá opýtaných si myslia, že vzťah dôležitý nie je. Až 45 percent opýtaných je presvedčených, že táto spolupráca je pre ich krajinu jednoznačne výhodná a len desať percent tvrdí, že je to naopak.
Najpozitívnejšie spoluprácu vnímajú v Spojených štátoch (89 percent opýtaných), Portugalsku (88 percent) a Rumunsku. Viac ako 80 percent respondentov je priaznivo naklonených transatlantickým vzťahom aj v Litve, Španielsku, Nórsku, Poľsku, Kanade, Taliansku, Spojenom kráľovstve, Grécku, Maďarsku, Chorvátsku a Estónsku. Na opačnom konci, s najvyššími negatívnymi konotáciami voči transatlantickej spolupráci, je hneď po Čiernej Hore Slovensko. Podľa prieskumu považuje spoluprácu za pozitívnu 53 percent, za negatívnu až 17 percent Slovákov.
Viac ako 55 percent všetkých respondentov tvrdí, že EÚ a NATO by mali spolupracovať viac, len šesť percent tvrdí, že by spolupráca mala byť menšia.
Najnegatívnejšie z krajín NATO vnímajú Slováci aj možnosť rozširovania spolupráce medzi Severnou Amerikou a Európou. Viac ako pätina Slovákov hovorí, že dva kontinenty by mali spolupracovať menej, čo si v priemere myslí len šesť percent opýtaných obyvateľov naprieč Alianciou.
Slovensko je v podpore aktivít NATO skôr na chvoste rebríčka krajín vo viacerých kategóriách. Až 21 percent Slovákov si myslí, že členstvo v NATO vplýva na bezpečnosť krajiny negatívne, čo je spolu s Tureckom naviac zo všetkých krajín. Priemerom v NATO je desať percent, pričom za bezpečnejšiu vďaka členstvu v NATO považuje svoju krajinu priemerne 45 percent obyvateľov. Na Slovensku je to 41 percent, čo je piata najhoršia podpora v Aliancii.
Referendum by najhoršie dopadlo na Slovensku
Podľa prieskumu záleží obyvateľom krajín NATO aj na princípoch kolektívnej obrany. Až 66 percent obyvateľov by bolo za to, aby ich krajina pomohla spojeneckému štátu v prípade, ak by bolo napadnuté. Len deväť percent by s takýmto postupom nesúhlasilo.
Najviac sú takémuto postupu naklonení v Poľsku, potom v Holandsku a Nórsku. Najmenej na Islande, v Čiernej Hore a Bulharsku. Slovensko je piate od konca, za podporu by bolo 47 percent respondentov, zásadne proti až štvrtina opýtaných.
Ak by sa v ich krajine konalo referendum o vystúpení zo Severoatlantickej aliancie, podporilo by ho 14 percent opýtaných obyvateľov z členských krajín. Proti by bolo až 86 obyvateľov. Aj tu by najmenej opýtaných Slovákov zakrúžkovalo možnosť nie (len 61 percent), pričom za vystúpenie by bolo až 39 percent opýtaných, čo je najviac v Aliancii. Za zotrvanie v NATO by bolo najviac Albáncov, Litovcov a Poliakov.
Prieskum sa zaujímal aj o pohľad obyvateľov na financovanie Aliancie. V priemere až 29 percent občanov si myslí, že by ich krajina mala na obranu míňať viac a 41 percent hovorí, že by mala míňať rovnako. Necelá pätina tvrdí, že by boli za znižovanie obranných výdavkov.
Aj pri tejto otázke boli Slováci voči NATO najskeptickejší. Až tretina si totiž myslí, že na obranu by sa malo míňať menej peňazí ako doteraz, čo je spoločne s Lotyšskom najväčšia skupina odporcov v Aliancii.
Poslednou oblasťou prieskumu bol pohľad na svetové mocnosti, konkrétne Čínu a Rusko. Aliancia po summite v Bruseli, ktorý sa konal 14. júna, označuje spoločne Rusko za „hrozbu“ a Čínu za „výzvu“.
Až 41 percent obyvateľov krajín Aliancie vníma Čínu skôr nepriaznivo. Približne rovnaký počet je negatívne naklonený aj voči Rusku. Pozitívne vníma Čínu 19 percent opýtaných a Rusko približne 18 percent opýtaných.
V tomto prípade autori štúdie nezverejnili výsledky za jednotlivé krajiny. Aj tu však skoršie štúdie naznačujú, že Slovensko patrí v Aliancii medzi krajiny, ktoré majú voči Moskve najpozitívnejší vzťah.
Expertka: Venujme sa mladým
Dôvodov pre nízku podporu Slovákov je viacero. Experti sa však zhodujú, že ju ovplyvňuje socioekonomická situácia, vzdelanie, ale aj vek respondentov.
„Mladšia generácia, narodená po Studenej vojne, je skeptická a do veľkej miery spochybňuje samotný zmysel existencie tejto 72-ročnej aliancie,“ hovorí Katarína Kertýsová, analytička z londýnskej organizácie European Leadership Network. Pripomína, že mladí bez priamej skúsenosti s vojenským konfliktom vnímajú najmä „hrozby nevojnového charakteru ako dezinformácie, negatívny dopad nových technológii, či zmena klímy a dôsledky pandémie, ktoré nepatria medzi tradičné úlohy ozbrojených síl“.
U staršej generácie Slovákov prišlo NATO o vysokú podporu najmä po náletoch Aliancie na bývalú Juhosláviu v roku 1999. Občania podľa expertky ťažko spomínajú aj na rok 1968, kedy vojská Varšavskej zmluvy začali okupovať Československo, pričom západ na pomoc neprišiel.
V snahe zlepšiť vnímanie Aliancie na Slovensku považuje expertka za kľúčovú strategickú komunikáciu. „Na jednej strane potrebujeme naďalej zlepšovať komunikáciu zo strany vlády a ministerstiev smerom k širšiemu obyvateľstvu o Aliancii a našej úlohe v nej. Zároveň musíme sústrediť viac pozornosti na mladých, ktorí sa k Severoatlantickej aliancii stavajú skepticky,“ vysvetľuje Katarína Kertýsová, ktorá bola ako jediná Slovenska zapojená do skupiny Mladí lídri NATO 2030. Vybraní 14 mladí profesionáli z krajín Aliancie pracovali najmä na odporúčaniach pre generálneho tajomníka NATO v súvislosti s prípravami novej stratégie NATO 2030.
Expertka pripomína efektívnosť podujatí, zameraných na mládež, či audiovizuálne kampane, ako podcasty, ale aj kampane na sociálnych sieťach. Priestor by podľa nej mali mladí dostať aj na podujatiach o bezpečnosti a obrane, „nielen ako účastníci, ale aj ako prezentujúci“.
„Samotné NATO sa snaží začleniť do svojich procesov názory mladých: od stretnutí so študentami, cez organizáciu prvého mládežníckeho Summitu a hackathonu NATO, až po letné školy a program pre mladých profesionálov,“ dodáva odborníčka.
Výsledky prieskumu v 30 členských krajinách predstavila Divízia verejnej diplomacie NATO tesne pred posledným summitom NATO v Bruseli. Ide zároveň o prieskum, ktorý Aliancia organizuje každý rok. Ten posledný prebiehal v apríli a máji a v každej krajine (okrem Albánska, Čiernej Hory a Severného Macedónska) zapojil približne tisíc respondentov prostredníctvom online dotazníka.
