Out of 180 countries in the world, Slovakia ranked 27th, an improvement from last year's 35th place. Pavol Szalai of Reporters Without Borders sees the reversal of the acquittal of Marián Kočner, the drafting of media laws, and fewer verbal attacks from government officials.
Zo 180 krajín sveta sa Slovensko umiestnilo na 27. mieste, čo je zlepšenie od minuloročného 35. miesta. Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc za tým vidí zrušenie oslobodzujúceho rozsudku pre Mariána Kočnera, prípravu mediálnych zákonov aj menej slovných útokov od predstaviteľov vlády.
Úroveň slobody médií na Slovensku je na tom lepšie než minulý rok. Ukázal to nový index slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc. Kým minulý rok sa Slovensko so skóre 76,98 umiestnilo na 35. mieste z 180 krajín sveta, v roku 2022 získalo 78,38 bodov a umiestnilo sa na 27. mieste.
„Zlepšenie postavenia Slovenska v rebríčku možno vysvetliť pokrokom v boji za spravodlivosť za vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Najvyšší súd v roku 2021 zrušil rozsudok oslobodzujúci Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú a dal tak nádej na dosiahnutie spravodlivosti,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Pavol Szalai, vedúci oddelenia pre EÚ a Balkán z Reportérov bez hraníc.
Výrazné zlepšenie zaregistrovalo aj susedné Česko, ktoré po výmene vlády poskočilo z 40. miesta na 20. priečku. Naopak, na poslednom mieste z krajín EÚ skončilo Grécko, ktoré po vražde novinára spadlo o 38 priečok.
Pomalý pokrok v parlamente
Skóre 78,37 pre Slovensko zabezpečilo označenie situácie „uspokojivá“, na získanie označenia „dobrá“ by muselo mať zhruba o desať bodov viac. Do tejto kategórie sa z EÚ dostalo iba šesť krajín – Dánsko, Švédsko, Estónsko, Fínsko, Írsko a Portugalsko.
Rebríčkom organizácia hodnotí, do akej miery majú novinári v krajine v praxi možnosť tvoriť správy „nezávisle od politických, ekonomických, právnych a sociálnych zásahov a bez ohrozenia ich fyzickej a duševnej bezpečnosti“.
Szalai upozorňuje, že porovnávanie medzi rokmi treba brať s rezervou, pretože medzi rokmi zmenili spôsob výpočtu. Reportéri bez hraníc tento rok berú viac do úvahy digitalizáciu médií a slobodu slova na internete. Tá je podľa Szalaia v Európske väčšia ako v iných častiach sveta, preto sa regiónu v rebríčku darí viac.
Reportéri bez hraníc rebríček zostavili na základe dotazníka s 123 otázkami, ktorý rozoslali novinárom, akademikom a obhajcom ľudských práv v krajinách.
„Pokrok vlády v presadzovaní nových opatrení na ochranu slobody tlače a práva na informácie je pomalý, niektoré legislatívne zmeny sa však už dostali do parlamentu,“ hovorí Szalai. Konkrétne vyzdvihuje prípravu lepšej ochrany novinárskych zdrojov, transparentnosti vlastníctva a financovania médií a zníženie trestov za ohováranie.
„A napokon, hoci slovne útoky na novinárov pokračovali aj v roku 2021, prichádzali najmä z opozície, pričom vládni predstavitelia na novinárov útočili menej ako v roku 2020.”
Slovensku tiež pomohlo relatívne zhoršenie niektorých krajín, ktoré boli minulý rok na predných pozíciách, napríklad Rakúska alebo Holandska.
České zlepšenie po odchode Babiša
Polepšiť si v rebríčku slobody médií sa tentokrát podarilo aj susednému Česku, a to dokonca o 20 priečok. Kým v roku 2021 bola krajina na 40. mieste, o rok neskôr už bola 20. najlepšia na svete.
„Vo výraznom skoku určite hrá úlohu fakt, že Andrej Babiš, ktorý ovláda viaceré médiá vrátane dvoch hlavných mienkotvorných denníkov, po parlamentných voľbách na jeseň 2021 už nie je premiérom a jeho strana nie je ani v koalícii,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Marína Urbániková, odborníčka na slobodu médií z Masarykovej univerzity v Brne.
Zmena vlády podľa nej tiež znamená, že po voľbách klesol politický tlak na české verejnoprávne médiá.
Urbániková však upozorňuje, že štrukturálne problémy mediálnej slobody zostali v Česku nezmenené. Podobná situácia ako za premiéra Babiša by sa teda podľa nej mohla zopakovať, zmeniť by to mohla novela zákona o strete záujmov, ktorá je momentálne v parlamente.
„Aj výber členov a členiek mediálnych rád, ktoré zohrávajú významnú úlohu v riadení médií verejnej služby, dlhodobo nie je funkčný a nezaručuje ich politickú nezávislosť,“ hovorí Urbániková s tým, že aj v tejto oblasti chystá vláda zmeny.
Zlepšenie slobody tlače má nová česká vláda aj ako jednu zo svojich priorít na predsedníctvo Rady EÚ, ktoré krajinu čaká v druhej polovici tohto roka.
Na rozdiel od Slovenska v Česku tiež chýba povinnosť zverejňovať konečných vlastníkov médií. Rovnako ako na Slovensku tiež Česi neregulujú štátne nákupy reklamy a podľa Urbaníkovej tak „opakovane vznikajú otázky, či konkrétne nákupy nezvýhodňujú určité vybrané médiá, napríklad tie vlastnené politikmi, na úkor iných.“
Európske iniciatívy už majú efekt
Rebríčku už tradične kraľujú severské krajiny – Nórsko, Švédsko a Dánsko –, ktoré organizácia dáva ostatným krajinám za vzor. Na štvrtom mieste sa však prekvapivo umiestnilo Estónsko, ktoré bolo minulý rok až pätnáste. A do top desiatky sa tento rok dostala aj Litva, ktorá bola minulý rok až na 23. mieste.
Naopak, výrazné zhoršenie v slobode médií zaznamenalo tento rok Grécko. Z celosvetového 70. miesta sa prepadlo až na 108. priečku. Jedným z dôvodov je vražda gréckeho novinára Giorgiosa Karaivaza. Grécka vláda tiež podľa organizácie využila pandémiu na prijatie „drakonických“ novinárskych zákonov. Pre vraždu novinára Petra R. De Vriesa sa až na 28. priečku prepadlo Holandsko, obmedzujúca legislatíva zase zhoršovala pozíciu aj v Slovinsku, Poľsku a Maďarsku.
Z európskych aktivít hodnotia Reportéri bez hraníc pozitívne, že Európska komisia zažalovala Maďarsko za neposkytnutie rádiovej licencie pre Klubrádio. Naopak, za problematické považuje zablokovanie ruských dezinformačných médií bez „vhodného právneho rámca“, čo podľa nich „môže byť zámienkou na odvetné opatrenia proti európskym médiám.“
„Potrebujeme záväznú, systémovú a harmonizujúcu legislatívu,“ hovorí Szalai s tým, že prijatie odporúčania Európskej komisie pre bezpečnosť novinárov v roku 2021 sa už v niektorých prípadoch pozitívne prejavila aj v rebríčku. Za pokrok tiež považuje predstavenie návrhu na ochranu novinárov proti šikanóznym žalobám v roku 2022.
„Teraz je dôležité, aby EÚ dôsledne monitorovala plnenie týchto odporúčaní a záväzných legislatív členskými štátmi,“ hovorí Szalai. Reportéri bez hraníc ju na to budú pravidelne upozorňovať. Tiež budú bojovať za to, aby bol „záväzný a ambiciózny“ aj Európsky akt o slobode médií, ktorý má Európska komisia predstaviť na jeseň. Ten by mal podľa organizácie prispieť k väčšej nezávislosti verejnoprávnych médií, lepšiemu financovaniu verejných aj súkromných médií a ochrane pred dezinformáciami.
Článok vznikol v spolupráci s
