Europe is the world's second most attractive destination for green investment after China - helped by the rapid deployment of renewables and heat pumps. However, Germany and France attracted almost half of the clean technology investment in 2023, with Eastern Europe lagging behind.
Európa je po Číne druhá najatraktívnejšia destinácia pre zelené investície na svete – pomohlo tomu rýchle nasadenie obnoviteľných zdrojov a tepelných čerpadiel. Skoro polovicu investícií do čistých technológií v roku 2023 však pritiahlo Nemecko s Francúzskom, východ Európy zaostáva.
Európska zelená dohoda vytvorila priaznivé prostredie pre spoločnosti, ktoré investujú do zelených technológií, konštatuje správa think tanku Strategic Perspectives. Politiky EÚ, ktoré podporujú napríklad elektrifikáciu cestnej dopravy alebo vykurovania, vytvárajú nové priemyselné príležitosti a lákajú investorov.
Zelená dohoda láka investorov
Napriek obavám, že americký zákon o znižovaní inflácie (IRA) odkloní záujem investorov, EÚ bola v roku 2023 stále globálne druhou najatraktívnejšou investičnou destináciou s objemom zelených investícií 334 miliárd amerických dolárov (306 miliárd eur), čo je o 70 miliárd eur viac ako v roku 2022.
V dôsledku toho až 30 percent ekonomického rastu v Európe súvisel so zelenou transformáciou. Prospela tiež zamestnanosti – až 1,6 milióna ľudí v EÚ pracuje v sektore obnoviteľných zdrojov. „Táto transformácia predstavuje pre Európanov aktívum ekonomickej bezpečnosti,“ tvrdia analytici v správe.
Napriek týmto dobrým správam, svetovým lídrom ostáva Čína – tá v roku 2023 pritiahla až 39 percent všetkých globálnych zelených investícií, čo predstavuje celkovo 654 miliárd amerických dolárov (USD).
V Číne sa momentálne nachádza 80 percent všetkých hodnotových reťazcov solárnych technológií, v oblasti veternej energie je to 60 percent. Do roku 2030 chce tiež štvornásobne zvýšiť výrobu batérií a stať sa aj v tejto oblasti svetovým monopolom. Čínska stratégia posilňovať svoju úlohu lídra v dodávkach strategických zelených technológií predstavuje pre Úniu veľké geoekonomické riziko, hovorí správa.
Silnie aj pozícia Spojených štátov, ktoré lákajú viac ako tretinu svetových investícií do začínajúcich podnikov v oblasti čistých technológií, zatiaľ čo Európania sa snažia podporovať a rozširovať inovácie.
Končí plán obnovy
Európska únia si svoju technologickú a materiálnu závislosť od Číny uvedomila najmä v posledných rokoch – prispel k tomu výpadok dodávok produktov počas pandémie koronavírusu, vojna na Ukrajine a následná snaha oslobodiť sa závislosti od dovozu ruských technológií. Rýchlemu nasadzovaniu obnoviteľných zdrojov a lákaniu investícií pomohli klimatické politiky, ale aj Plán obnovy pre Európu (NextGenerationEU) s ročným objemom investícií 32 miliárd eur.
Na nedostatok európskych hodnotových reťazcov zelených technológií zareagovala zákonom o čistom priemysle, ktorý však podporuje investície najmä priaznivejším regulačným prostredím, a nie novými financiami.
Analytici upozorňujú, že Európska únia si globálne druhé miesto nemusí udržať – investície v rámci postpandemickej obnovy končia v roku 2026 a členské štáty zápasia s napätými rozpočtami.
Dvojrýchlostná Európa
Posledné dva roky sa však niektoré európske krajiny chopili príležitosti: Poľsko sa stáva stredoeurópskym výrobným centrom zelených technológií, kým Španielsko a Dánsko patria medzi lídrov v oblasti veternej energie a vytvárajú tisíce pracovných miest.
Podľa think tanku je však znepokojujúce, že sa zväčšuje investičná medzera v rámci EÚ, a to medzi krajinami, ktoré majú fiškálnu kapacitu prilákať technológie s nulovými emisiami uhlíka výroby, a medzi tými, ktoré nie. Bohatšie európske krajiny sú totiž schopné dať výrobcom obnoviteľných technológií investičnú podporu a prilákať ich štátnou pomocou.
Dokazujú to aj čísla. Nemecko a Francúzsko získali 45 percent všetkých európskych zelených investícií medzi rokmi 2029 až 2023. Investície do čistých technológií v Nemecku vzrástli medzi rokmi 2022 a 2023 o 13,75 miliardy eur, vo Francúzsku to bol dokonca nárast o 15,5 miliardy. Poľsko sa stalo v rámci strednej Európy lídrom, prilákalo, podobne ako Taliansko v tomto období, len o 2,75 miliardy eur viac.
Ako ukazuje graf, najhoršie na tom v roku 2023 boli štáty na juhu a východe Európy. Po prerátaní na eurá bol v roku 2023 celkový objem dodatočných zelených investícií v Česku 2 miliardy, kým v Maďarsku to bolo len 1,5 miliardy eur.
Podľa čísel Bloomberg NEF bolo v lákaní čistých technológií najmenej úspešné Slovensko. Minulý rok pritiahlo len 0,12 miliardy eur nových zelených investícií, čo je menej ako Slovinsko s 0,21 miliardami eur.
Čínsky monopol na čisté technológie
Do Číny smerovalo 39 percent všetkých investícií do zelených technológií, čo v roku 2023 predstavovalo 654 miliárd amerických dolárov. Jej výhodou je, že tieto technológie nielen vyrába a stavia obnoviteľné zdroje, ale kontroluje aj celý dodávateľský reťazec, od ťažby cez rafináciu až po výrobu konečných produktov. Čínski výrobcovia profitujú z vysokých štátnych dotácií a významných úspor z rozsahu, keďže fungujú na obrovskom domácom trhu. To sú všetko faktory, ktoré robia čínske ekologické produkty globálne konkurencieschopnými.
Čína tiež produkuje veľké prebytky a zaplavuje globálne trhy lacnými technológiami, čo stavia európskych konkurentov do problematickej pozície. Napríklad batéria vyrobená v Číne je o 32 percent lacnejšia ako batéria vyrobená v Európe. Podobne je to napríklad aj so solárnymi panelmi – tie európske sú drahšie až o 65 percent. Táto stratégia pomohla Číne vybudovať si dominantnú úlohu v oblasti zelených technológií, ale pomáha jej to aj ekonomicky rásť – sektor obnoviteľných zdrojov zamestnáva viac ako 5,5 milióna ľudí napriek hospodárskym otrasom.
Spojené štáty: zelené aj fosílne investície
Európa okrem Číny čelí v pretekoch o globálneho technologického lídra aj Spojeným štátom. Protiinflačný zákon (IRA) za dva roky zvýšil investície do zelených technológií o 80 miliárd USD, pričom v roku 2023 dosiahol 289 miliárd USD a k augustu 2024 vytvorí viac ako 334 000 pracovných miest.
Je to veľký investičný plán, ktorý priťahuje kapitál súkromných investorov na vybudovanie solídnej priemyselnej základne. Efektívne daňové stimuly odvádzajú niektoré spoločnosti z iných trhov, aj z toho európskeho, a investície vzrástli nielen vo výrobe, ale aj v podpore domácností. Tie sú dotáciami motivované kúpiť si elektroauto, tepelné čerpadlo či fotovoltiku. Analytici však konštatujú, že v Spojených štátoch sú najväčším konkurentom zelených technológií investície krajiny do fosílnych palív – na každý 1,4 dolár investovaný do obnoviteľných zdrojov pripadá jeden dolár smerujúci do dodávateľských reťazcov fosílnych palív, čo celkovo potenciál čistých investícií znižuje.
Čo bude ďalej
Staronová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen si výzvy spojené s čistými technológiami uvedomuje. Vo svojom programe na ďalších päť rokov zdôraznila, že pritiahnuť zelené investície do Európy bude kľúčové na zachovanie globálnej konkurencieschopnosti bloku.
Do sto dní od svojho júnového znovuzvolenia chce preto predložiť novú dohodu o čistom priemysle. Tá má smerovať investície do infraštruktúry a priemyslu, najmä do energeticky náročných odvetví. Pomôže vytvoriť vedúce trhy vo všetkých oblastiach, od čistej ocele po čisté technológie, a urýchli to plánovanie aj povoľovanie. „Musíme byť rýchlejší a jednoduchší,“ zdôraznila.
