Yesterday, the Slovak government signed up to the document drawn up by the ministries of defence and diplomacy. Slovakia already has clear positions ahead of the NATO summit in Brussels, including a view on the "assertive behaviour of authoritarian states". After the end of NATO's largest mission in Afghanistan, it will support planning for another form of engagement in the region. More Slovak troops could also be sent to Iraq.
Slovenská vláda sa včera prihlásila k dokumentu, ktorý vypracovali rezorty obrany a diplomacie. Slovensko má pred summitom NATO v Bruseli už jasné pozície, medzi nimi aj názor na „asertívne konanie autoritárskych štátov”. Po skončení najväčšej misie NATO v Afganistane podporí plánovanie inej formy zapojenia v regióne. Viac slovenských vojakov by mohlo smerovať aj do Iraku.
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok spoločne s ministrom obrany Jaroslavom Naďom včera (9. júna) predstavili vláde informačný materiál o pozíciách a prioritách Slovenskej republiky na summite NATO. Ten v Bruseli odštartuje už v pondelok, 14. júna.
Bratislava má pred summitom jasný postoj ku všetkým ôsmim oblastiam, o ktorých budú lídri diskutovať. Podporuje zintenzívnenie politických konzultácií, modernizáciu a adaptáciu Aliancie na nové hrozby, aj lepšiu koordináciu medzi spojencami, vrátane posilneného kolektívneho záväzku. Slovensko bude podľa dokumentu venovať „osobitnú pozornosť spolupráci NATO s Európskou úniou, ktorá je jeho jedinečným partnerom“.
„Očakávania od blížiaceho sa samitu NATO sú jednoznačné: lídri by mali vyslať silný odkaz k potvrdeniu pevného transatlantického spojenectva a pripravenosti NATO brániť členské krajiny a chrániť spoločné hodnoty a záujmy,“ vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. Podľa neho potrebuje Aliancia „predovšetkým politickú jednotu, ale rovnako tak aj nevyhnutné vojenské spôsobilosti“.
Summit v Bruseli tentokrát prebehne v úzkom formáte a bez tradičných sprievodných podujatí. Dôvodom sú ešte stále pretrvávajúce protipandemické opatrenia, ktoré dokonca ovplyvnili aj veľkosti delegácií, ktoré na summit prídu.
Slovenskú delegáciu povedie prezidentka Zuzana Čaputová a členmi delegácie budú aj ministri zahraničných vecí a obrany a stály predstaviteľ SR pri NATO Peter Bátor.
Viac slovenských vojakov do Iraku
Priority v každej z oblastí formulujú slovenské rezorty obrany a zahraničných vecí jasne. Okrem oblastí ako akcieschopnosti Aliancie, či adaptácia na meniace sa bezpečnostné prostredie, má Slovensko špecifický postoj aj k tomu, ako pokračovať v konkrétnych záväzkoch a misiách.
Príkladom je končiaca misia v Afganistane, ktorá je najdlhšou a najväčšou aktivitou NATO. Zodpovednosť za operáciu ISAF (International Security Assistance Force) prevzala Aliancia v auguste 2003. Od vtedy v nej na pozíciách veliteľov jednotky pôsobilo 24 slovenských vojakov a zapojených bolo v rotáciách ďalších vyše tri tisíc dôstojníkov slovenských ozbrojených síl. V roku 2015 nahradila Aliancia misiu ISAF operáciou Resolut Support, pričom po novom už nešlo o bojovú operáciu, ale poradenstvo a podporu. Slovensko sa zaviazalo prispieť do nej postupne 66 dôstojníkmi.
Po skončení misie chce Slovensko podporiť „plánovanie inej formy angažovanosti v regióne”. Jej cieľom má byť udržanie takmer dvadsaťročného pôsobenia medzinárodných síl. Pokračovať chce aj v tréningoch a budovaní kapacít afganských ozbrojených síl.
Intenzívnejšie sa však chce zapojiť aj do výcvikovej misie v Iraku. Možnosťou je tiež „navýšenie personálneho príspevku v roku 2022“. V Bagdade pôsobí v súčasnosti päť slovenských dôstojníkov. Zabezpečujú v nej poradenstvo príslušníkom irackých obranných a bezpečnostných síl na veliteľstve misie a spolu s americkými kolegami plnia úlohy aj ako expertní odborníci a poradcovia pre špecifické oblasti.
Postoje k mocnostiam
Intenzívnejšia diskusia sa očakáva aj v súvislosti so vzťahom Aliancie k mocnostiam ako Rusko, či Čína. Hoci sa priority vlády na summite o Rusku špecificky nezmieňujú, dokument naznačuje, že Slovensko chce, aby NATO modernizovalo aj v súvislosti s „asertívnym konaním autoritárskych štátov”.
V súvislosti s Ruskom sa bude debatovať pravdepodobne aj o Ukrajine, ktorej ašpirácie na členstvo narastajú. No kým jej Aliancia pomaly otvára dvere, každý pohyb sa stretáva s ráznou odpoveďou na strane Ruska, ktorej sa mnohí spojenci v Aliancii obávajú. Pokiaľ je totiž Ukrajina vo vojne a podobne, ako v Gruzínsku na jej území pokračuje zamrznutý konflikt či separatistické aktivity, členské krajiny vnímajú väčšiu angažovanosť v regióne za problematickú.
Slovensko však Ukrajinu, ale aj Gruzínsko a „všetky krajiny, ktoré o to prejavia záujem a splnia požadované kritériá“ v snahách o vstup do NATO podporuje. „Rozširovanie NATO prispieva k zvyšovaniu bezpečnosti Aliancie“ a aj preto Slovensko „podporuje euroatlantické ašpirácie Ukrajiny a Gruzínska a zintenzívnenie ich praktickej spolupráce s NATO“, píše sa vo vládou schválenom dokumente.
Pozícia k diskusii o Číne je jasnejšia. Slovensko na summite podporí „väčšiu angažovanosť Aliancie pri reakcii na rastúci mocenský potenciál Číny a jej kroky, oslabujúce medzinárodný poriadok“.
Aliancia aj Slovensko chcú počas summitu venovať osobitnú pozornosť hybridným hrozbám, informačným operáciám a kybernetickým útokom. Bratislava dokonca tvrdí, že bude „do budovania odolnosti štátu a spoločnosti zapájať aj občiansku spoločnosť a súkromný sektor“.
