Slovakia has not yet succeeded in research and development programmes, for which the European Commission has appropriated almost one and a half billion euros. Slovak companies or organizations are not in the database of partners for potential cooperation, either. Defense department believes a better communication style between the department and defense industry will change for the better.
V programoch na výskum a vývoj v obrannom priemysle, pre ktoré eurokomisia vyčlenila takmer 1,5 miliardy eur, zatiaľ Slovensko neuspelo. V databáze partnerov pre potenciálnu spoluprácu slovenské firmy a organizácie tiež nefigurujú. Rezort obrany verí, že lepšia komunikácia medzi ním a obranným priemyslom tento stav zmení.
V lete udelila Komisia spolu 205 miliónov eur ďalším 16 projektom v oblasti výskumu a vývoja v obrannom priemysle. Dva pilotné programy, ktoré projekty s rozpočtom takmer 1,5 miliardy eur financujú, mali európske firmy a organizácie pripraviť na omnoho väčšie možnosti. Tie bude od budúceho roka predstavovať Európsky obranný fond s potenciálnym sedem miliardovým rozpočtom.
Slovensko ostalo jedinou krajinou, ktorá v žiadnom z projektov od roku 2017, kedy vznikol prvý program, nefiguruje. Poslednú šancu má obranný priemysel do 1. decembra. V budúcom roku už totiž pilotné programy vystrieda väčší, ale pravdepodobne aj náročnejší Európsky obranný fond (EDF).
Príprava na väčšie sústo
Keďže ide o pomerne novú doménu v európskej politike, výskumné obranné projekty boli doteraz v rámci Únie financované dvomi programami, a to prostredníctvom Prípravnej akcie pre obranný výskum (PADR) a Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP). Kým PADR pokrýval najmä fázu výskumu obranných produktov, EDIDP podporuje spoločné projekty, súvisiace s vývojom, a to od návrhu až po prototypy. Hlavnými princípmi sú súťaž a spolupráca priemyselných konzorcií.
Prostredníctvom PADR, ktorý fungoval od roku 2017 do roku 2019, financuje Únia tri nové projekty, zamerané na nové technológie v oblasti rušivých vplyvov. Práve tieto technológie budú mať prioritu aj v budúcom Európskom obrannom fonde, ktorý chce na inovácie tohto druhy vyčleniť až osem percent svojich zdrojov. Medzi ďalšími podporenými výskumami PADR je napríklad projekt Umelej inteligencie na detekciu výbušných zariadení (AIDED), či vývoj projektilov s dlhým doletom na báze elektromagnetickej energie (PILUM).
EDIDP funguje od minulého roka, pričom naň EÚ vyčlenila 900 miliónov eur. Pre projekty z tohto programu platí, že musia byť v prvom rade v súlade s kľúčovými prioritami v oblasti rozvoja obranných schopností, na ktorých sa členské štáty dohodli na európskej úrovni, a to prostredníctvom plánu rozvoja schopností. Posledná výzva EDIDP bola otvorená v apríli a potrvá do 1. decembra.
V rade posledných projektov, ktoré eurokomisia podporila v kontexte rozvoja európskych obranných kapacít, išlo napríklad o vývoj drónov a súvisiacej technológie, technológie pre vesmírny výskum ako šifrované prijímače alebo systém veľkých dát pre satelitný dohľad, bezpilotné pozemné vozidlá (UGV), či platformy na zvyšovanie situačného povedomia o kybernetickej bezpečnosti.
O financovanie v poslednej výzve požiadalo viac ako 440 entít, združených okolo 40 projektov. Úspešné projekty dajú príležitosť spolupráci pre 223 partnerov z takmer celej Európy, pričom 37 percent z nich predstavuje malé a stredné podniky. Deväť zo 16 naposledy podporených projektov sú zároveň projektami PESCO.
Nová výzva EDIDP pre európske projekty, do ktorých sa môžu zapojiť aj slovenskí žiadatelia, je otvorená do 1. decembra. Keďže podmienkou je spolupráca naprieč krajinami, Európska komisia zároveň ponúka k dispozícii databázu organizácii, ktoré v súčasnosti hľadajú do projektov partnerov. Ani v nej sa však zatiaľ slovenské firmy, či organizácie nenachádzajú.
Slovenský rezort obrany chce lepšie prepojenie s priemyslom
Nové vedenie slovenského rezortu obrany si uvedomuje, že vplyv na výber projektov, ktoré v programoch uspeli alebo v budúcnosti uspejú, nemá. Podľa hovorkyne rezortu Martiny Kovaľ Kakaščíkovej však môžu „optimalizovať prostredie pre zapojenie svojho národného priemyslu“.
Za neúspechom slovenských vývojárov vidí ministerstvo obrany slabú pripravenosť podnikov participovať v konzorciách, ich aktuálny stav finančných kapacít, ale aj celkovú schopnosť riešiť nové a inovatívne technologické výzvy. Priznáva však aj nedostatky na strane rezortu, a to v nedostatočnej komunikácii medzi ministerstvom a obranným priemyslom, ako aj slabú podpou podobných aktivít za predchádzajúceho vedenia.
„Súčasné vedenie rezortu podniklo v tejto oblasti viaceré kroky s cieľom naštartovať spoluprácu so zástupcami domáceho obranného priemyslu,“ uviedla pre EURACTIV.sk Kovaľ Kakaščíková. Stav chce rezort meniť najmä zlepšením informovanosti a vzájomnej komunikácie s predstaviteľmi priemyselných združení a asociácií. V najbližšom období plánuje spoločne identifikovať možné projekty spolupráce, „v rámci ktorých by sme mohli odborne, administratívne, ale aj pokiaľ možno finančne podporiť účasť našich spoločností v medzinárodných konzorciách,“ vysvetľuje hovorkyňa.
Vylepšovať by sa mala aj koordinácia medzi zainteresovanými rezortami, ako ministerstvo hospodárstva, ministerstvo zahraničných vecí, či ministerstvo školstva, vedy a výskumu. „Našim cieľom je vytvoriť efektívny systém zdieľania informácií so zapojením všetkých zainteresovaných subjektov, posilnený adresnou podporou a pomocou zo strany štátu,“ dodala Kovaľ Kakaščíková.
