Value for Money Unit will no longer assess all of the Slovakia's strategic investments. The government wants to accelerate highways and railways construction and needs "more flexible procedures" to do so. Benefits and costs of new constructions will now be assessed by respective ministries, which may weaken their control. 

Útvar hodnoty za peniaze nebude po novom posudzovať všetky strategické investície Slovenska. Vláda chce zrýchliť výstavbu diaľnic a železníc a na to potrebuje „pružnejšie procesy“. Prínosy a náklady nových stavieb budú po novom posudzovať jednotlivé ministerstvá, čo môže oslabiť ich kontrolu. 

Vláda v stredu (26. júna) schválila nariadenie, ktorým sa vykonáva zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu dopravných projektov v rámci transeurópskej siete TEN-T. Stanovila v ňom kritéria, na základe ktorých dostane projekt status strategickej investície.

Nový zákon zabezpečuje zrýchlené postupy pre projekty, ktoré kabinet označí za strategické. Vyčítalo sa mu, že nadmieru zasiahne do vlastníckych práv a oslabí Úrad pre verejné obstarávanie či Útvar hodnoty za peniaze. To sa pravdepodobne novým zákonom potvrdí.

Oslabená kontrola?

„Potrebujeme, aby mnohé procesy boli pružnejšie. Už v minulosti som kritizoval, že Útvar hodnoty za peniaze mal desiatky ľudí, ktorí sa zaoberali rôznymi malými projektmi nad jeden milión eur,“ uviedol šéf rezortu financií Ladislav Kamenický. Náklady na samotné vypracovanie analýzy pritom podľa neho niekedy dosahovali výšku zisku, ktorý z projektu mali.

ÚHP je analytický útvar rezortu financií a zo zákona hodnotí štúdie veľkých projektov. Výsledkom jeho práce bývajú výrazné úspory alebo upozornenie, že miestny problém sa dá vyriešiť lepšie a ešte aj lacnejšie, než štát plánuje. Úlohou Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) má podľa webovej stránky ministerstva financií zvyšovať hodnotu, ktorú za svoje peniaze verejnosť dostáva.

„Podstatou hodnoty za peniaze je posúdiť, či peniaze daňovníkov budú skutočne vynaložené najlepšie, ako je možné pre dosiahnutie stanoveného cieľa,“ píše sa tam.

Po novom sa kontrola prínosov strategických investícií decentralizuje. O tom, či má projekt hodnotiť ÚHP alebo dotknuté ministerstvo, rozhodne vláda. Rezort, pod ktorý investičný projekt spadá, však musí mať analytikov či systém a analytické nástroje hodnotenia a posudzovania stratégií, verejných politík a investičných projektov.

Rezortní analytici však na rozdiel ÚHP nemusia byť nezávislí, keďže budú podriadení tomu istému ministrovi, ktorý investíciu presadzuje.

Minister financií spresnil, že zákon vrátili do pôvodného stavu a bude požadovať analýzu pri IT projektoch nad 10 miliónov eur a pri ostatných projektoch nad 40 miliónov eur.

„Pri strategických projektoch, ktoré sú nad 50 miliónov, samozrejme, chceme, aby si hlavne tie rezorty, ktoré chcú urýchliť procesy, urobili analýzu. Majú svojich analytikov, ktorí strážia to, aby efektivita vynakladania zdrojov bola optimálna. Ale, samozrejme, zákon nezakazuje, aby sa tieto analytické útvary obracali na ministerstvo financií,“ doplnil Kamenický.

Vágne definície

Zákon o strategických investíciách sa ešte vo februári tohto roku stretol s ostrou kritikou mimovládok a odborníkov, o čom sme písali tu.

Napokon prešiel v apríli parlamentom v zrýchlenom konaní.

Medzi strategickými investíciami budú vybrané diaľnice a železnice, ale aj iné projekty, o ktorých rozhodne vláda. Podmienkou je, aby boli vo verejnom záujme, neboli v rozpore s územným plánom a so zásadami ochrany prírody.

Medzi hlavné výhrady patrila samotná definícia strategických projektov, ktorá je podľa kritikov vágna. Otvárajú možnosť označiť za strategický prakticky akýkoľvek projekt bez hlbšieho skúmania a v rozpore s územnými plánmi obcí.

Prvou skupinou sú konkrétne cestné a železničné prepojenia, ktoré sú realizované investorom. Pri týchto investíciách nie je potrebné splniť žiadne iné predpoklady na to, aby sa investícia kvalifikovala na strategickú rozhodnutím vlády. Patria sem napríklad úseky diaľnic Turany – Hubová, dokončenie bratislavského obchvatu, ale aj cesty vedúce k štátnym hraniciam na Kysuciach či do Českej republiky. Na cezhraničné prepojenia sú zamerané aj železničné projekty.

Problém však nastáva pri druhej skupine investícií, ktoré podľa návrhu zákona musia byť realizované investorom vo verejnom záujme a v súlade s požiadavkami na ochranu životného prostredia.

Aby dostali status „strategické“, musia podľa rezortu spĺňať aspoň jeden z kvalifikačných predpokladov. Tie sú však veľmi nekonkrétne.

Medzi investície vo verejnom záujme je tak možné zaradiť veľmi širokú škálu projektov. Ide napríklad o tie, ktoré prispejú k plneniu úloh štátu, k jeho ochrane alebo obrane či k budovaniu jeho dobrého mena. Ďalej tie, ktoré prinesú prospech pre hospodárstvo Slovenskej republiky alebo v budúcnosti povedú k zvýšeniu ekonomických úžitkov alebo prispejú k odvráteniu dlhodobých environmentálnych škôd.

„V momente vydania osvedčenia investor dostáva od vlády v podstate divokú kartu, a to na neobmedzené obdobie. Tá mu zabezpečí formálne posudzovanie vplyvov na životné prostredie v lehote, v rámci ktorej je prakticky nemožné reagovať. Zároveň získava prístup na akékoľvek pozemky a do ktorýchkoľvek stavieb, a vlastník s tým nemôže nič urobiť,“ zdôraznila ešte vo februári Martina Paulíková zo Slatinky, ktorá pôsobí vo WWF Slovensko.

Článok bol publikovaný 26/06/2024 na EURACTIV.sk