Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc upozorňuje, že hrozba väzenia môže v novinároch vyvolávať autocenzúru. [Unsplash]

Defamation suits and criminal complaints are sometimes intended to deter journalists from exposing important affairs. The European Commission is preparing binding rules only for cross-border legal proceedings. For the domestic ones, it has merely issued a recommendation, from which the Slovak ministry has adopted only a reduction in penalties.


Žaloby a trestné oznámenia o ohováraní majú niekedy za účel odradiť novinárov od odhaľovania dôležitých káuz. Európska komisia chystá záväzné pravidlá iba pre cezhraničné súdne konania. Pre vnútroštátne vydala iba odporúčanie, z ktorého si slovenský rezort vzal iba zníženie trestov.

V angličtine sú známe ako SLAPP žaloby, čo je skratkou pre strategické žaloby proti účasti verejnosti. Skratka však evokuje aj anglický výraz pre facku, čo symbolizuje aj účel takýchto súdnych konaní – odradiť novinárov alebo aktivistov pred písaním o vplyvných osobách, zo strachu pred súdnou dohrou.

Európska komisia v apríli zverejnila dlho očakávanú legislatívu, ktorá má takémuto konaniu zabrániť. Ľudia, ktorí budú mať pocit, že ich médiá neférovo očiernili a prípadne im z toho vznikla aj ujma, sa stále budú môcť dožadovať nápravy a trestu. V očividne neoprávnených prípadoch by však sudcovia napríklad mali mať možnosť takéto návrhy rýchlo zmietnuť zo stola.

Takéto pravidlá však budú záväzné iba pri cezhraničných konaniach. Ak je šikanózna žaloba domáca, Komisia vydala iba odporúčanie.

„Pokiaľ ide o odporúčanie Európskej komisie, ako z názvu vyplýva – ide iba o odporúčanie. Pri implementácii odporúčaní členské štáty zvyknú zohľadňovať aj reálne vnútroštátne potreby,“ odkazuje pre EURACTIV Slovensko rezort spravodlivosti.

Ministerstvo sa pod vedením nového ministra Viliama Karasa chystá prebrať iba jedno z odporúčaní, a to zníženie trestov pri trestnom čine ohovárania. Pavol Szalai, vedúci oddelenia pre EÚ a Balkán v organizácii Reportéri bez hraníc, to považuje za chvályhodné, zdôrazňuje však potrebu prebrania celého odporúčania.

„Chabé právne odôvodnenie vysiela zlý politický signál o záujme vlády novinárov chrániť a povzbudzuje k používaniu SLAPP, pretože ich autormi sú často politici,“ myslí si Szalai.

Primerané je odškodné, nie väzenie

Ministerstvo argumentuje tým, že od novinárov neregistrujú sťažnosti na civilnoprávne šikanózne žaloby, iba na trestné oznámia ohľadom ohovárania.

„To by sa malo aktuálnou novelou zásadne zmeniť v prospech novinárov,“ odkazuje rezort. V rámci novely, ktorá je momentálne v predĺženom medzirezortnom pripomienkovom konaní, chce znížiť tresty za ohováranie. Dnes pri ňom môže hroziť až osem rokov väzenia, po novom by mal hroziť maximálne jeden rok, a to iba vo vážnych prípadoch.

Podľa Szalaia by však mali byť tresty väzením odstránené úplne.

„Tresty väzením už zo svojej legislatívy odstránili aj niektoré balkánske štáty, nehovoriac o krajinách na čele Svetového rebríčka slobody tlače,“ hovorí Szalai. Brániť sa proti ohováraniu je podľa neho úplne legitímne, primeraným riešením je však podľa neho finančné odškodné v civilnom konaní, nie väzenie pre novinára.

Odstrašovať môžu ešte pred podaním

Rezort tiež pripomína, že na ochranu novinárov do trestného zákona pridal osobitný motív zločinu spáchaného pre zamestnanie obete. To má pomôcť nielen novinárom, ale napríklad aj zdravotníkom alebo záchranárom.

„Spáchanie trestného činu z uvedeného osobitného motívu bude mať v prípade schválenia tejto zmeny za následok prísnejší postih páchateľov za trestné činy spáchané aj voči novinárom,“ hovorí ministerstvo.

V prípade šikanóznych žalôb a trestných konaní však ďalšie časti odporúčania prebrať neplánujú. Szalai pripomína, že odporúčanie obsahuje viacero dôležitých častí.

Konkrétne ide o možnosť skorého zamietnutia žaloby, ktorú sudca vyhodnotí za neoprávnenú, čo môže pôsobiť preventívne a odrádzať od súdnej šikany. Szalai tiež pripomína sankčné opatrenia voči právnikom, ktorí takéto šikanózne žaloby pripravujú, a odškodné pre ich obete, ako aj školenia a budovanie expertízy, ktoré novinárom môžu pomôcť.

„Hoci slovenské súdy majú tendenciu rozhodovať v prospech slobody tlače, novinári a médiá sú ohrozované už samotným konaním,“ hovorí Szalai a opisuje finančný a psychologický tlak na novinárov, ktorý u novinárov môže spolu s teoretickou hrozbou väzenia vyústiť až v autocenzúru.

 

Článok bol publikovaný 04/11/2022 na EURACTIV.sk

Článok vznikol v spolupráci s