Prime Minister Róbert Fico said that his decision to stop emergency electricity supplies to Ukraine "will not be restricted by coalition partners". However, it may be stopped by both European legislation and the existing treaty with Ukraine.
Premiér Róbert Fico povedal, že jeho rozhodnutie stopnúť havarijné dodávky elektriny na Ukrajinu „nebudú obmedzovať ani koaliční partneri“. Zastaviť ho však môže európska legislatíva aj platná zmluva s Ukrajinou.
V svojom prejave na parlamentnom výbore pre európske záležitosti Robert Fico minulý týždeň len zopakoval, čo povedal predtým na tlačovej konferencii v Bruseli. Podľa neho je Slovensko pravdepodobne jedinou krajinou „schopnou dodať [núdzovú] elektrinu na Ukrajinu do 30 minút, inak môže skolabovať ich elektrická sieť,“ uviedol po stretnutí s Európskou komisiou.
Fico pohrozil, že zablokuje núdzovej elektrine Ukrajine za to, že tá nechcela predĺžiť zmluvu o tranzite ruského plynu cez svoje územie. Označil to za „tvrdé recipročné opatrenie“.
Podľa analytika think tanku Bruegel Georga Zachmanna, ktorý sa zaoberá ukrajinskou energetikou, to slovenský premiér nebude mať s napĺňaním tejto hrozby jednoduché. V prípade zastavenia núdzovej elektriny by totiž slovenský premiér narazil na európske pravidlá a tento krok by podľa neho priniesol Ukrajine len malé negatívne dôsledky.
Slovensko prerobí a poruší pravidlá
„Blokáda“ by sa podľa Zachmanna mohla vzťahovať na tri rôzne veci: fyzické toky, komerčné toky alebo núdzovú podporu.
Významná časť výmeny elektriny medzi Ukrajinou a Európskou úniou – až 60 percent – prebieha cez slovensko-ukrajinské prepojenia, ktoré sú relatívne silné. Slovensko by mohlo obmedziť fyzické toky tým, že zníži prenosovú kapacitu týchto prepojení.
Ďalší spôsob, ako by mohlo Slovensko obmedziť dodávky elektriny na Ukrajinu je obchodný. Vláda by mohla zakázať Slovenským elektrárňam predaj elektriny na Ukrajinu. To by prinieslo len určité preskupenie obchodovanej elektriny v rámci regiónu – poľskí obchodníci by od Slovenska nakupovali viac elektriny, ktorú by vzápätí dodávali na Ukrajinu.
Oba tieto spôsoby omebzenia dodávok sú podľa Zachmanna neúčinné a narušili by toky v celom regióne a Slovensku by sa neoplatil – pravdepodobne by muselo platiť pokuty za nedodržanie zmlúv.
Predseda vlády však povedal, že chce Ukrajine obmedziť aj dodávky elektriny „v prípade havarijných situácií“. To mení hru – Slovensko by sa dostalo do možného konfliktu s európskou legislatívou a dohodami, ku ktorým sa zaviazalo.
SEPS musí žiadosti o pomoc vyhovieť
Podľa Zachmanna nie je úplne jasné, či by Slovensko mohlo jednostranne odmietnuť poskytnúť núdzovú podporu ukrajinskému prevádzkovateľovi. Slovenský prevádzkovateľ elektrizačnej sústavy SEPS, ktorej 100 percentným akcionárom je Slovenská republika, aj jeho ukrajinský náprotivok UKRENERGO, sú totiž členmi medzinárodnej skupiny Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav ENTSO-E a podliehajú spoločným pravidlám.
Skupina ENTSO-E má stanovený postup pre výpomoc v prípade núdze, ktorý zaviedli historickom výpadku prúdu v Taliansku v roku 2003. Vtedy neboli susedné krajiny schopné dostatočne rýchlo dodať havarijnú elektrinu po poruche kábla.
Núdzový protokol a pravidlá skupiny boli po incidente prepracované, aj s cieľom vyhnúť sa opakovaniu tejto situácie.
Nariadenie Európskej komisie z roku 2017 hovorí, že prevádzkovatelia elektrických sústav sú povinní na žiadosť svojho člena v núdzovej situácii poskytnúť prostredníctvom spojovacích vedení „všetku možnú pomoc, pokiaľ to neprivedie jeho vlastnú prenosovú sústavu alebo prepojené prenosové sústavy do stavu núdze alebo stavu bez napätia“.
To znamená, že žiadosti o núdzovú podporu musia ostatní prevádzkovatelia vyhovieť, ak to neohrozí ich vlastný systém.
Slovenský prevádzkovateľ siete zmluvu plniť chce
Slovensko by potenciálne mohlo odmietnuť pomoc v núdzi, ak by nemala s Ukrajinou dohodu o zdieľaní nákladov na takúto pomoc. Túto zmluvu však spoločnosť SEPS s požehnaním vlády predĺžila v júni minulého roka na ďalších 12 mesiacov. Zaviazala sa v nej, že bude ukrajinskému prevádzkovateľovi UKRENERGO riešiť havarijné situácie v regulačnej oblasti.
Predseda vlády Robert Fico pre bruselskými novinármi priznal, že Kyjev vtedy zaplatil za núdzovú energiu 12 miliónov eur.
Spoločnosť SEPS na svojej webovej stránke vysvetlila, že Slovensko už niekoľkokrát poskytlo na základe zmluvných dohôd medzi národnými prevádzkovateľmi prenosových sústav ukrajinskej strane havarijnú výpomoc. Tú Ukrajina potrebovala najmä v prvej polovici minulého roka v rekordnom rozsahu, keďže Rusko masívne bombardovalo jej energetickú infraštruktúru.
„Pre porovnanie, kým v roku 2023 poskytla SEPS svojmu susedovi 2 600 MWh, od januára do mája 2024 to bolo v dôsledku zničenia časti infraštruktúry 39 348 MWh,“ uvádza na stránke. Upresňuje, že havarijnú elektrinu nemusí poskytovať len Slovensko. SEPS vie cez voľné kapacity v sústave sprostredkovať núdzové dodávky aj z iných krajín napríklad Česka a Nemecka.
Prázdne hrozby
Podľa portálu Euractiv sú vyjadrenia slovenského premiéra o stopke elektriny na Ukrajinu len prázdnymi hrozbami. Závislosť Ukrajiny od tokov z Európy a Slovenska totiž nie je vysoká.
Zatiaľ čo dovoz z EÚ v roku 2024 prudko vzrástol, podľa analýzy projektu Green Deal Ukraina stále predstavoval len päť percent z celkového dopytu krajiny po elektrine, ktorý je 100 TWh.
Z tejto elektriny z EÚ však prúdi na Ukrajinu len 60 percent cez slovenské vedenie. A pohotovostné služby v prípade núdze tvoria ešte menší podiel.
„V prvom polroku 2024 predstavovali slovenské núdzové podporné opatrenia, ktoré nahlásil prevádzkovateľ siete SEPS, menej ako štyri percenta fyzických tokov zo Slovenska na Ukrajinu,“ vysvetľuje Zachmann.
Obmedzená závislosť od slovenských dodávok môže vysvetľovať, prečo Ukrajinci nakoniec odmietli absolvovať dlhú cestu na plánované stretnutie so Robertom Ficom a Európskou komisiou minulý týždeň v Bruseli.
