Vojenské cvičenie Iron Spear v Lotyšsku. [EPA-EFE/Toms Kalnins]

In the latest NATO perception survey, Slovakia is at the bottom of the rankings in several categories. In particular, people in Montenegro, Slovakia and Bulgaria would support leaving NATO. Slovaks are also the most likely to think that the Alliance is not important for the future security of their homeland. We are also among the most sceptical in the opinion on further support for Ukraine. Compared to the last survey, however, the trend is improving.


Slovensko je v najnovšom prieskume o vnímaní NATO vo viacerých kategóriách na chvoste rebríčka. Vystúpenie z NATO by podporili najmä obyvatelia Čiernej Hory, Slovenska a Bulharska. Slováci si rovnako v najväčšej miere myslia, že Aliancia nie je pre budúcu bezpečnosť ich vlasti dôležitá. Medzi najskeptickejšími sme aj v názore na ďalšiu podporu Ukrajiny. Oproti poslednému prieskumu sa však trend zlepšuje.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg predstavil v utorok (21. marca) svoju výročnú správu za rok 2022. Tá v sebe zahŕňa všetky aspekty práce Aliancie za posledný rok. Súčasťou bolo rovnako aj predstavenie prehľadu o obranných výdavkoch členských krajín v minulom roku, ako aj najnovšieho prieskumu medzi obyvateľmi o ich pohľadoch na obranu, bezpečnosť a fungovanie NATO.

Podľa neho je väčšina obyvateľov (61 percent), ktorí v Aliancii žijú, presvedčená o tom, že práve vďaka členstvu v NATO je útok na ich krajinu menej pravdepodobný. V roku 2021 si to myslelo 53 percent obyvateľov.

Prieskum, ktorý sa uskutočnil v novembri 2022 na reprezentatívnej vzorke takmer 31-tisíc respondentov (približne 500 v každej členskej krajine), je podobne ako po minulé roky súčasťou výročnej správe generálneho tajomníka. Najnovšia verzia obsahuje aj informácie o trendoch v rozpoznateľnosti NATO, podpore výdavkov na obranu či podpore Ukrajiny.

Slovensko stále medzi najskeptickejšími

V rámci NATO patrí Slovensko vo viacerých oblastiach medzi najskeptickejšie krajiny voči Aliancii. Počet tých, ktorí NATO vnímajú priaznivo, je v Aliancii najnižší práve u nás, a to len 40 percent oproti priemeru Aliancie 58 percent.

Na konci rebríčka je Slovensko aj v dôvere voči NATO. Aliancii dôveruje len 40 percent opýtaných Slovákov a Sloveniek, čo je však stále viac ako v Severnom Macedónsku (38 percent) alebo Grécku (34 percent).

Obyvatelia v Čiernej Hore (32 percent) rovnako ako Slováci a Bulhari (zhodne 31 percent) by v najväčšej miere podporili aj vystúpenie z NATO. Priemerná podpora členstva ich krajiny v NATO sa naprieč Alianciou pohybuje na úrovni okolo 70 percent.

Vo všeobecnosti však v Aliancii poklesol počet tých, ktorí by za zotrvanie v NATO hlasovali. V roku 2021 bolo jasne za 83 percent opýtaných.

Na Slovensku by za zotrvanie v prípade referenda hlasovalo 51 percent opýtaných. Hoci ide stále o vysoké číslo, v poslednom prieskume, ktoré NATO organizovalo na jar v roku 2021, by vystúpenie z Aliancie podporilo až 61 percent Slovákov.

Na otázku, či NATO považujú za dôležité pre budúcu bezpečnosť svojej vlasti, odpovedali kladne v najmenšej miere práve Slováci. Kým za dôležitú ju v Aliancii považuje až 74 percent obyvateľov, na Slovensko je to síce väčšina, 57 percent opýtaných, avšak stále menej ako v Čiernej Hore (60 percent), Slovinsku (62 percent), a teda aj zvyšku Aliancie.

Vzťah medzi Severnou Amerikou a Európou pri riešení súčasných bezpečnostných výziev považuje za dôležitý až 82 percent obyvateľov Aliancie. Za „nedôležitý“ ho považujú najmä obyvatelia Čiernej Hory (26 percent) a Slováci (22 percent). Priemer v NATO bol pritom šesť percent.

Slovensko je po Bulharsku opäť druhé od konca (spoločne s Gréckom a Čiernou Horou) aj v téme podpory Ukrajiny. Za jej pokračovanie sa vyjadrilo 41 percent opýtaných, proti bola až polovica opýtaných Slovákov. Deväť percent sa nevedelo vyjadriť.

Napriek negatívnym postojom voči Aliancii sa Slováci vo svojej krajine cítia približne rovnako bezpečne (52 percent) ako zvyšok obyvateľov Aliancie (priemer 53 percent). Najmenej bezpečne sa cítia doma Turci (54 percent), Francúzi (45 percent) a Maďari (40 percent).

Najväčšiu obavu majú Slováci (47 percent), podobne ako zvyšok obyvateľov Aliancie (v priemere 57 percent), z cien životných nákladov.

Obranné výdavky rastú

Slováci podľa najnovšieho výskumu očakávajú, že ich vlasť udrží výdavky na obranu približne v rovnakej výške, ako je tomu v súčasnosti. Tento názor malo až 37 percent opýtaných. Ide o prevažujúci názor aj v ostatných krajinách Aliancie. V priemere s ním súhlasilo 39 percent respondentov.

No kým naprieč 30 krajinami si asi 35 percent obyvateľov myslí, že výdavky na obranu by mali rásť, na Slovensku tento názor zdieľa asi 22 percent obyvateľov.

Výdavky na obranu ako podiel HDP (v percentách). (Zdroj: NATO) [NATO]

Štúdia o obranných výdavkoch, ktorú generálny tajomník včera predstavil, potvrdzuje, že náklady v krajinách NATO rastú, a to už ôsmy rok po sebe. Od roku 2014 vyrástli investície do bezpečnosti krajín EÚ a Kanady dokopy o 350 miliárd dolárov, teda približne o 2,2 percenta.

„Ideme správnym smerom, no nie tak rýchlo, ako si to vyžaduje neubezpečený svet, v ktorom žijeme,“ povedal Stoltenberg a dodal, že „je zrejmé, že (v obrane) musíme robiť viac a musíme to robiť aj rýchlejšie.“

 

Článok bol publikovaný 22/03/2023 na EURACTIV.sk