Since 2019, NATO considers space to be one of its operational domains. Analysts at the Ministry of Defence are now urging Slovakia to be more active in this area. The allies are developing their own, national capacities, in spite of the fact that both NATO and the EU have several initiatives in this field. However, Slovakia is not yet significantly involved in the international projects, even though the opportunities are being offered.

Vesmír považuje NATO za jednu zo svojich operačných domén od roku 2019. Analytičky na rezorte obrany teraz nabádajú, aby bolo Slovensko v tejto oblasti aktívnejšie. Spojenci totiž vyvíjajú vlastné, národné kapacity napriek tomu, že aj NATO, aj EÚ majú v tejto oblasti niekoľko iniciatív. Slovensko ale zatiaľ nie je výraznejšie zapojené ani v medzinárodných projektoch, hoci možnosti sa ponúkajú.

Analytický útvar slovenského ministerstva obrany publikoval novú štúdiu, v ktorej sa po prvýkrát vo svojej histórii pozerá na vlastné možnosti zapojenia vo vesmíre. Vesmír sa totiž ešte v roku 2019 na summite v Londýne stal operačnou doménou NATO. Európska únia o rok neskôr prostredníctvom svojej obrannej agentúry (EDA) označila vesmír za jednu zo šiestich spôsobilostí novej generácie, na ktoré by sa jej členovia mali zamerať.

„Naším hlavným cieľom bolo zmapovať možnosti rozvoja vesmírnych spôsobilostí pre slovenské ministerstvo obrany,“ pre EURACTIV Slovensko vysvetľuje riaditeľka Analytického útvaru rezortu obrany a jedna z dvoch autoriek štúdie Barbora Hrozenská. Prízvukuje, že vesmír dnes nie je len oblasťou sci-fi, ktorú si ľudia spájajú s nákladným vypúšťaním satelitov na obežnú dráhu: „Je zásadné uvedomovať si jeho dôležitosť z hľadiska vlastnej bezpečnosti a obrany, pretože niektoré aktivity v rezorte by už dnes bez podpory z vesmíru neboli možné,“ dodáva Hrozenská.

Slovensko doteraz neplánovalo samostatne investovať do budovania kapacít v tejto oblasti a aj podľa dlhodobého plánu rozvoja rezortu do roku 2023 sa skôr hovorí o spoločných možnostiach v rámci EÚ alebo NATO. Slovenské analytičky ale nabádajú k výraznejšej aktivite.

Pri tvorbe štúdie preto spolupracovali nielen so slovenskou armádou a Slovenskou vesmírnou kanceláriou, ale aj s ďalšími expertmi v tejto oblasti. Zároveň ostávali realistické a pri návrhoch možností zohľadňovali ambície rezortu, ale aj jeho finančné možnosti.

Štáty budujú svoje kapacity

Počet štátov, ktoré majú na obežnej dráhe vlastný satelit, sa postupne zvyšuje. Napriek tomu, že aj EÚ, aj Severoatlantická aliancia majú v súvislosti s vesmírom viaceré iniciatívy, ich členské krajiny pokračujú vo vývoje svojich vlastných, národných projektov.

Technológia je totiž omnoho prístupnejšia a znižujú sa aj náklady.

Slovenská analýza uvádza, že „ceny“ za vynesenie satelitov do 20-tisíc kilogramov na vesmírnych nosných raketách „zaznamenali za posledných 40 rokov pokles o viac ako 95 percent, z 65-tisíc dolárov na 1 500 dolárov za kilogram“.

V súčasnosti je vo vesmíre takmer 5 500 satelitov, z toho 424 je vojenských a 152 má dvojaké využitie. Predpokladá sa, že toto číslo bude do roku 2030 päťnásobne vyššie.

Medzi krajiny s obdobnou veľkosťou, ale aj veľkosťou armády ako Slovensko, ktorým sa vo vesmírnej doméne darí, patrí napríklad Dánsko a Česká republika. Z hľadiska budovania vlastných vesmírnych spôsobilostí sa aj slovenská analýza kategorizuje ako najaktívnejšia.

Kým Dánsko sa rozhodlo na základe predpokladu, že programy v NATO a v EÚ nie sú pre jeho potreby dostačujúce, v Česku išlo o politické rozhodnutie, ktoré stavalo na už existujúcom záujme v rámci domáceho výskumu.

Slovenská armáda by podľa zistení analytičiek mala v doméne vesmíru záujem najmä o zabezpečovanie situačného prehľadu z vesmíru a vo vesmíre, tiež o spravodajstvo, monitorovanie prostredia vrátane meteorologických či environmentálnych vplyvov, ako aj o navigáciu či satelitnú komunikáciu. V súčasnosti však nedisponuje ani finančnými, ani ľudskými kapacitami.

Experti z prostredia mimo rezortu obrany zas prízvukujú hlavne možnosti snímkovania pohraničia, špecificky východnej hranice, a to najmä pre dôležitý bezpečnostno-obranný záujem Slovenska. Krajina totiž v súčasnosti satelitné snímkovanie svojej východnej hranice nevie zabezpečiť, a preto analytičky odporúčajú najmä spoluprácu so štátmi, ktoré tieto kapacity už vyvíjajú.

Aké možnosti má Slovensko?

EÚ sa v rámci takzvanej Stálej štruktúrovanej spolupráce v oblasti obrany (PESCO) – kde za finančnej podpory bloku minimálne dva členské štáty spolupracujú na vývoji nových, európskych spôsobilostí – venuje vesmíru v piatich projektoch (zo 60). Analytičky z rezortu obrany odporúčajú zapojenie minimálne do jedného z nich, aspoň vo forme pozorovateľa. Konkrétne, vzhľadom na požiadavky ozbrojených síl upozorňujú na projekt pod nemeckým vedením zameraný na vybudovanie Spoločného centra pre vládne snímky. Vďaka nemu si zapojené krajiny budú môcť vymieňať napríklad aj utajované vládne snímky. Členmi sú Rakúšania, Francúzi, Rumuni, Holanďania a ďalšie tri krajiny.

Možnosti ponúka aj Európska obranná agentúra, ktorá v rámci expertných skupín zameraných na oblasť vesmíru (CapTech) umožňuje prepájanie vládnych aj mimovládnych expertov. Najmä účasť odborníkov a odborníčok z radov mimo ministerstva podlieha schváleniu národného koordinátora na rezorte obrany, na čom by ministerstvo mohlo v budúcnosti zapracovať.

Od roku 2026 by Slovensko mohlo byť aj súčasťou štruktúr bloku na sledovanie telies na obežnej dráhe a dohľad nad nimi (EU SST), ktorá je zložkou Európskeho vesmírneho programu. V súčasnosti má 15 členov, medzi nimi aj Česko a Poľsko. Zameriava sa najmä na spoluprácu pri pozemnom a vesmírnom prieskume, sledovanie vesmírnych objektov či spracovanie dát.

Zástupcu by Slovensko mohlo mať v budúcnosti aj v aliančných štruktúrach pre vesmír, a to napríklad v Centre excelentnosti pre vesmír v Toulouse.

Podľa štúdie by sa v strednodobom horizonte malo ministerstvo zároveň rozhodnúť, aké spôsobilosti chce v oblasti vesmíru rozvíjať a na tomto základe do budúcnosti aj stavať.

Článok bol publikovaný 02/08/2023 na EURACTIV.sk