Two years ago, Spain, similarly to France, Canada and Germany, subscribed to the principles of feminist foreign policy. Lorea Arribalzaga Ceballos, Spanish ambassador to Slovakia, argues that without strengthening equality within its own diplomatic ranks, it would be impossible to promote gender equality externally.

Španielsko sa pred dvomi rokmi pridalo, podobne ako Francúzsko, Kanada či Nemecko, k princípom feministickej zahraničnej politiky. Lorea Arribalzaga Ceballos, španielska veľvyslankyňa na Slovensku, tvrdí, že bez posilnenia rovnosti vo vlastných diplomatických radoch by nebolo možné rodovú rovnosť presadzovať ani navonok.

Lorea Arribalzaga Ceballos je od roku 2021 španielskou veľvyslankyňou na Slovensku. Do diplomatického zboru vstúpila v roku 2001. Pôsobila na veľvyslanectvách v Českej republike, Costa Rice, Ekvádore a Taliansku a zastávala aj niekoľko dôležitých postov v rámci španielskeho rezortu zahraničných vecí. 

V rozhovore s ňou sa dozviete,

• aké spoločenské zmeny viedli španielsku zahraničnú službu k zavedeniu princípov rodovej rovnosti,
• ako zmenilo prijatie feministickej zahraničnej politiky španielsku diplomaciu,
• kde sa v oblasti rodovej rovnosti španielskej diplomacii darí a kde má medzery,
• ako by sa mal v najbližších mesiacoch zmeniť proces výberu veľvyslancov a veľvyslankýň,
• a aké je to presadzovať rodovo vyváženú politiku v krajine, kde je aj slovo rod kontroverzné.

Španielsko sa prístupom k feministickej zahraničnej politike inšpirovalo Švédskom, Kanadou aj Francúzskom. Ako sa krajina dopracovala k rozhodnutiu prijať tento koncept?

V roku 2020 prišla do úradu súčasná vláda a zaviazala sa prijať Feministickú zahraničnú politiku (FZP). O rok neskôr, uprostred pandémie, bola prijatá príručka o FZP, čo bol veľmi dôležitý míľnik. Ide však o súčasť väčšieho a dlhšieho procesu.

O čo išlo?

V polovici 70. rokov, na konci frankistického režimu, sa Španielsko ocitlo v pomerne zaostalej pozícii, pokiaľ ide o rodovú rovnosť. No počas nasledujúcich rokov sa situácia výrazne zlepšila. V minuloročnom Európskom indexe rodovej rovnosti bolo Španielsko na 6. mieste spomedzi 27 členských krajín EÚ (6. miesto si udržalo aj v tomto roku, pozn. red.). Aj tento výsledok tak potvrdzuje, že sme v Španielsku zažili obrovské spoločenské zmeny, ktoré boli výsledkom kolektívnej práce občianskej spoločnosti, občanov a angažovanosti na strane verejnej moci.

Pomohli tomu ale aj zásadné legislatívne zmeny vrátane zákona proti násiliu páchaného na ženách, ktorý v parlamente jednomyseľne prijali všetky strany. V roku 2007 zákon o efektívnej rodovej rovnosti, ktorý je zároveň míľnikom v našom právnom rámci, posvätil princíp vyváženého zastúpenia. V praxi zaistil, aby na kandidátkach politických strán alebo na riadiacich funkciách vo verejnej správe nebolo menšie ako 40-percentné zastúpenie jedného z pohlaví.

V takomto právnom rámci bolo preto prijatie FZP skôr otázkou súladu medzi aktivitami na domácej úrovni a našou zahraničnou politikou. Vďaka tomu, že sme prijali aj príručku o FZP, sme tiež získali nástroj na lepšiu implementáciu našich medzinárodných záväzkov – ako napríklad Pekinského alebo Istanbulského dohovoru.

Ako príručka prenáša princípy španielskej zahraničnej politiky do praxe?

Stále sme v procese vývoja celého metodického systému. Niektoré prístupy a aktivity sme do praxe zaviedli ešte pred prijatím príručky. Tá totiž nevznikla ako tabula rasa. Je súčasťou celého procesu, ku ktorému sme sa zaviazali, ale vnáša doň aj nový impulz.

Napríklad, jedna z hlavných skúseností, ktoré máme pri presadzovaní rodovej rovnosti, je v oblasti rozvojovej spolupráce a jej hodnotiaceho procesu. V nich máme rodovú stratégiu už od roku 2007. Výbor pre rozvojovú pomoc (DAC) OECD opakovane zdôraznil, že rodová rovnosť je už akousi obchodnou značkou španielskej rozvojovej spolupráce. V roku 2020 DAC potvrdil, že až v 50 percentách našej bilaterálnej pomoci bola rodová rovnosť buď hlavným, alebo významným cieľom projektu, čo je v OECD nadpriemerný výsledok.

Prináša proces, o ktorom hovoríte, zmeny aj interne, do vnútra štruktúr zahraničnej služby?

Určite. Je ťažké presadzovať rodovú rovnosť vo svojich aktivitách, ak sa nepokúsite posilniť rovnosť vo vnútri vlastných radov. V tomto smere nás ale ešte čakajú výzvy, keďže tam interne ešte nie sme. Podľa zákona o efektívnej rovnosti má byť v štruktúrach vyvážené zastúpenie (minimálny pomer 40 k 60), a to sme ešte nedosiahli. Napriek tomu máme za sebou už veľký pokrok.

Španielky totiž v rokoch 1941 až 1962 vôbec nesmeli byť diplomatkami. Byť mužom bolo jedným z predpokladov toho, aby ste sa mohli stať diplomatom. Hoci prvá žena-kariérna diplomatka nastúpila na svoj post v roku 1933, až v roku 1972 sa v poradí druhá žena stala plnohodnotnou veľvyslankyňou v rámci španielskej zahraničnej služby.

Aký je súčasný pomer žien a mužov v španielskej diplomacii?

Momentálne sme na 30 percentách žien v zahraničnej službe. Boli tu však aj iné výzvy. Napríklad v príručke o FZP sa uvádza, že vláda do konca svojho mandátu dosiahne minimálne 25 percent veľvyslankýň v službe a tento počet sme už dosiahli. Na začiatku vládneho mandátu, v roku 2020, to bolo 14 percent, v súčasnosti sme na 25 percentách.

Ďalším aspektom je to, kam boli tieto veľvyslankyne vyslané. V roku 2020 nemalo Španielsko veľvyslankyne v žiadnej z krajín G20. Cieľom bolo mať tam aspoň 15 percent ambasádoriek, čo sú v prepočte 3 z 20 postov. Aj tento míľnik sa nám už podarilo dosiahnuť. Doteraz sme však nemali veľvyslankyňu v žiadnej z piatich krajín, ktoré majú stále miesta v Bezpečnostnej rade OSN.

Štúdie, ako aj prax v strednej a východnej Európe, ukazujú, že jednou z hlavných prekážok pre diplomatky pri dosiahnutí veľvyslaneckého postu je obmedzený alebo netransparentný výberový proces. Ovplyvnilo zavedenie FZP tento proces v Španielsku?

Áno, sme v procese zmeny. Práve v týchto mesiacoch sa pripravuje nové nariadenie o španielskej diplomatickej službe. Minister dúfa, že by mohlo prejsť do konca tohto roka.

Právomoc vymenovať veľvyslanca ostane síce v kompetencii vlády, no nové nariadenie by malo zaviesť úplne transparentný postup pre vstup členov diplomatických služieb do výberového konania. Po novom by mal byť zverejnený zoznam voľných pozícií vedúcich misií, členovia diplomatických zborov sa doň budú môcť prihlásiť, prezentovať svoje úspechy aj vízie a ich žiadosti budú následne analyzované. Užší zoznam kandidátov potom výberová komisia predloží ministrovi.

Vláda môže síce stále vymenovať niekoho, kto nie je členom diplomatického zboru, ale v Španielsku máme relatívne malý počet takýchto veľvyslancov.

Koordinujú sa španielske veľvyslankyne alebo medzi sebou inak spolupracujú?

V roku 2018 vznikla platforma, ktorá sa neskôr zmenila na Asociáciu španielskych diplomatiek, ktorej členkou som aj ja. Toto združenie spája všetky španielske kariérne diplomatky, nielen veľvyslankyne. Jednou z populárnych aktivít, ktoré organizuje, je mentorský program. Osobne mám skúsenosť nielen s vlastným mentoringom, ale aj s mentorovaním a musím povedať, že to bolo mimoriadne užitočné.

Ako sa po prijatí FZP zmenila vaša práca veľvyslankyne v praxi?

Keďže vyslanie na Slovensko je moja prvá skúsenosť s veľvyslaneckým postom, asi nemôžem hovoriť o osobnej, praktickej zmene. Ale príkladom noviniek, ktoré sme zaviedli, pokiaľ ide o konzulárnu prácu, je nový, špecifický protokol v prístupe k Španielkam, ktoré sú obeťami násilia páchaného na ženách mimo Španielska. V tejto oblasti sa zaviedlo aj osobitné školenie pre konzulárnych pracovníkov.

Od roku 2019 platí tiež nové nariadenie ministerstva zahraničných vecí, ktoré hovorí, že ak organizujete panelovú diskusiu, musíte dbať na to, aby ste dodržiavali zásady vyváženého zastúpenia v pomere 40 ku 60.

Ak sa ako zástupca Španielska zúčastňujete na konferencii, ktorá nie je v súlade s týmto pravidlom, musíte požiadať organizátorov o nápravu. Ak sa to upraviť nedá, musíme organizátorov špecificky motivovať, respektíve spätne vysvetliť našej centrále, prečo je dôležité zúčastniť sa na paneli, ktorý takéto zásady nedodržiava.

Úlohou španielskeho veľvyslanca alebo veľvyslankyne je podľa príručky FZP aj mainstreamovať rod, teda presadzovať také verejné politiky, ktoré dbajú na dôsledky politických aktivít v súvislosti s rodom zainteresovaných. Ako sa vysporadúvate s touto úlohou pri pôsobení v krajine, kde je ešte aj slovo rod kontroverzné?  

Pre nás, ktorí máme iné skúsenosti, je dôležité, aby sme porozumeli a rozprávali sa aj s ľuďmi s inými názormi. Sama som mala pocit, že niekedy máme všetci tendenciu súdiť na základe svojich skúseností a na ich základe sa unáhliť aj so závermi.

Napríklad jedna z vecí, ktorá ma u vás prekvapila, bol fakt, že materská dovolenka na Slovensku je taká dlhá. Myslela som si, že to pre ženy určite musí byť prekážka v rozvoji ich kariéry. Až potom som pochopila, ako funguje systém, napríklad v súvislosti so škôlkou.

Aby sme opustili rámce vlastnej skúsenosti, je treba pre to vynaložiť úsilie. Len tak sa nám podarí uvidieť, kde môže byť naša vlastná skúsenosť obmedzujúca, a tiež pochopiť, že krajina môže mať v istej oblasti inú prax. Niektoré veci, ktoré fungujú pre nás, by inde nedávali zmysel. Musím preto povedať, že takáto skúsenosť častokrát vedie k pokore.

Rozhovor bol publikovaný 25/10/2022 na EURACTIV.sk

Článok vznikol v spolupráci s