European agency sees the perspective in common projects, such as the development of tanks, patrol vessels, safety of pilotless planes, even in space. According to the most recent revision, European armies are extremely heterogeneous, diversely modernized and the willingness to change the status quo is also different.
Európska agentúra vidí perspektívu v spoločných projektoch, ako vývoj tankov, hliadkovacích plavidiel, ochrane proti bezpilotným lietadlám, ale už aj vo vesmíre. Európske armády sú podľa najnovšej revízie mimoriadne rôznorodé, rozlične modernizované a odlišná je aj ochota tento stav meniť.
Tvoriaca sa spoločná európska obrana a komunita okolo nej sa dočkali. Dlho očakávaná, prvá správa Európskej obrannej agentúry (EDA) o stave európskej obrany vyšla minulý týždeň (20. novembra). Hoci celé znenie tzv. Koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany (CARD) spadá pod ochranu utajovaných skutočností, verejnosť sa dozvedela aspoň o čiastočných nedostatkoch v obrane, ale aj o návrhoch, ako by ich EÚ mala spoločne odstraňovať.
Správa je prehľadom aktivít 26 členských štátov EÚ, ktoré na spoločnej európskej obrane spolupracujú, teda okrem Dánska. Vo všeobecnosti však – podľa očakávaní – nepriniesla o stave jednotlivých armád pozitívny obraz. Situácia sa podľa agentúry „vyznačuje fragmentáciou, nesúdržnosťou a tým, že výdavky (…) výrazne zaostávajú za dohodnutými spoločnými referenčnými hodnotami“.
Okrem rôznorodosti typov vojenského vybavenia, či rozličných úrovniach modernizácie, je problém aj v súčasnom zapájaní do spoločných misií a operácii. Rozdiely sú v angažovanosti, ale aj celkovom „operačnom úsilí“.
Revízia európskej obrany zároveň identifikovala viac ako 100 príležitostí na spoluprácu pre členské štáty. Týkajú sa pozemných aktivít (17), aktivít vo vzduchu (14) a na mori (12), v kyberpriestore (3), ale aj vesmíre (3) a v prierezových oblastí (5). V oblasti výskumu a vývoja predstavili aj ďalších 56 potenciálnych aktivít. Detaily však opäť spadajú pod utajované skutočnosti.
EDA pripravovala revíziu spoločne s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť správu 12 mesiacov, a to na základe správ, ktoré poskytli členské štáty. Nápomocná by mala byť najmä v súvislosti s pripravovanou vojenskou doktrínou, na ktorú sa blok v súčasnosti zameriava. Tzv. Strategický kompas by mal byť pripravený do roku 2022.
Technika a schopnosti novej generácie
Omnoho konkrétnejšia bola agentúra pri špecifikácii oblastí, na ktoré majú z jej pohľadu členské štáty sústrediť svoje úsilie. Podľa EDA by sa krajiny mali zamerať na vývoj šiestich konkrétnych techník a spôsobilostí „novej generácie“. Tie by Únii, ale aj jej členským štátom pomohli posunúť európsku obranu na vyššiu úroveň.
Hoci experti tvrdia, že ide o málo ambiciózne a pomerne očakávané oblasti, EDA zjavne postavila na doterajšie skúsenosti z Permanentnej štruktúrovanej spolupráce (PESCO). Tá sa v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ (SBOP) snaží participujúce krajiny štruktúrovane prepájať.
Zo zverejnenej časti správy však nie je jasné, ako budú priority prepojené s už existujúcimi spoluprácami.
Prvou prioritou je pre EÚ podľa EDA hlavný bojový tank, ktorého nákup by zvažovalo 11 krajín. V Únii pracujú v súčasnosti krajiny so 16 rôznymi hlavnými bojovými tankami. Mnohé majú totiž zastaranú techniku a spoločný európsky tank by v armádnych spôsobilostiach mohol byť dôležitou alternatívou.
Na vývoji európskeho tanku sa už pracuje. Projekt pod názvom Krauss-Maffei Wegmann + Nexter Defense Systems (KNDS) vznikol ešte v roku 2012 a vedú ho spoločne Nemci a Francúzi a ešte do januára na ňom pracovali aj Poliaci.
Spolupráca sa totiž nezaobišla bez problémov. Paríž a Berlín totiž z projektu Poliakov vylúči, pričom sa špekulovalo o tom, či Varšava napredovanie spomaľovala, alebo či dvojica západoeurópskych krajín. Podľa správ má dvojica pracovať aj na vývoji spoločnej nepriamej palebnej podpory, o ktorú sa na inom fronte snaží pod záštitou PESCO projektov pracovať aj Slovensko a Taliansko (EuroArtillery).
EDA odhaduje, že by európsky tank mohol byť pripravený do tridsiatych rokov nového milénia.
Druhou oblasťou, kde EDA vidí perspektívu, je vývoj európskeho hliadkovacieho plavidla. Práve táto oblasť nebola doteraz z pohľadu vývoja spoločných európskych spôsobilostí považovaná za prioritnú.
Záujem zatiaľ vyjadrilo sedem krajín. Aj na tomto projekte sa už pracuje. Pod hlavičkou PESCO totiž vznikol program Európskej hliadkovacej korvety (European Patrol Corvette), ktorý navrhuje a pravdepodobne aj vyvinie prototyp modulárnej lode. Tú by si každá krajina vedela prispôsobiť vlastným požiadavkám. Až 3 300 tonová loď by plnila podobné funkcie ako zaoceánske hliadkové plavidlá či ľahké fregaty. Okrem Francúzska, Talianska a Grécka, ktoré na ňom spolupracujú, vyjadrilo vo februári záujem podieľať sa na vývoji aj Španielsko.
O nové, bojové systémy vojaka, teda tretej odporúčanej oblasti, ktorá má podľa EDA perspektívu fungovať naprieč Úniou, má záujem desiatka krajín. Ide o vybavenie pre vojakov, ktoré má jednotky nielen ochrániť, ale aj zvýšiť efektívnosť ich nasadenia.
Aj v tomto prípade už Únia čiastočne financuje existujúci projekt. Generická referenčná architektúra systému otvoreného vojaka (GOSSRA), ktorú vyvíja konzorcium ôsmich štátov (Nemecko, Holandsko, Taliansko, Španielsko, Švédsko, Poľsko a Portugalsko) získalo financie z programu Európska prípravná akcia na obranný výskum (PARD).
Podobne ako pri tanku, aj v tomto projekte agentúra odporúča zamerať sa najprv, v krátkodobom horizonte, na spoločné nákupy existujúcich systémov. Až v dlhodobom horizonte vidí priestor na vývoj spoločnej spôsobilosti. Pre nový, európsky bojový systém vojaka je predpokladaným termínom rok 2025.
Novodobé systémy by mali pribudnúť aj vo vzdušnej technike. Európska obranná agentúra navrhuje zlepšiť boj proti bezpilotným lietadlám. Vytvoriť by sa v tomto smere mala aj spoločná európska norma na zabránenie prístupu drónov a uzavretia územia (tzv. A2/AD). Únia sa oprávnene obáva najmä rastúcej dostupnosti lacnej technológie, prevažne drónov, ktorú by na ohrozovanie európskej bezpečnosti mohli využívať teroristické skupiny.
Tento systém má veľký význam aj pre Slovensko. Dôležitosť jeho zapojenia, najmä na východných hraniciach Severoatlantickej aliancie, totiž dlho prízvukuje aj samotná Aliancia.
Na vývine európskeho systému na boj proti bezpilotným lietadlám v rámci projektov PESCO pracujeaj taliansko-české konzorcium.
Mobilita a vesmír
Podpora vojenskej mobility aj zo strany EDA sa dala očakávať, vzhľadom na veľký záujem o európske riešenia v tejto oblasti. Piatym odporúčaním agentúry je práve aktívnejšia účasť všetkých členských štátov na programoch tzv. armádneho schengenu. Má ísť najmä o oblasti leteckej a námornej prepravy, logistických zariadení a zvýšenej odolnosti ich IT systémov a procesov.
Projekt vojenskej mobility je najväčším projektom aj v rámci štruktúr PESCO. Jednak sa doň zapájajú všetky participujúce krajiny z EÚ, a jednak sa pripravuje v koordinácii s aktivitami NATO, ktoré sa oblasti vojenskej mobility v ostatných rokoch výrazne venujú.
Vojenskú mobilitu za jednu zo svojich priorít v rámci európskej spolupráce označuje aj Slovensko.
Správa CARD potvrdila, že Únia má v hľadáčiku aj čoraz realistickejšie znejúce zapojenie v obrane vesmíru. EDA odporúča vypracovať spoločný, európsky prístup k jeho obrane. Zlepšiť chce vesmírne služby, ako GPS, a ochranu majetku vo vesmíre, najmä v podobe satelitov.
Keďže ide o novo vznikajúcu operačnú oblasť, perspektívy spoločnej spolupráce sú o to väčšie. EDA nabáda k lepšiemu prepájaniu ministerstiev obrany a k uznaniu vojenských požiadaviek v rozsiahlejších vesmírnych programoch na úrovni EÚ.
V PESCO sa oblasti vesmíru venuje napríklad projekt EURAS, teda rádiové navigačné riešenie, na ktorom pod francúzskym vedením spolupracujú aj Nemci, Španieli, Belgičania, Taliani a Poliaci. Ďalším je projekt EU-SSA-N, ktorý sa snaží o vývoj autonómnej spôsobilosti vojenského situačného povedomia o vesmíre, ktorý by bol prepojiteľný s programom Európskej vesmírnej agentúry. Chránil by pritom práve systémy a služby vo vesmíre.
Modernizovať musí aj Slovensko
Slovenský rezort obrany hovorí, že až tretina budúcoročných výdavkov, by mala putovať do modernizačných projektov. Slovensko chce v roku 2021 vyčleniť na obranné výdavky 1,73 percenta HDP. Koľko z nich však podporí spoločné európske iniciatívy, nie je jasné.
Slovenské výdavky na obranu v tomto roku pravdepodobne dosiahnu po prvý krát dve percentá HDP. Informoval o tom štátny tajomník Marian Majer počas rokovania Bezpečnostného výboru NR SR. Dôvodom je podľa neho „dodatočné navýšenie pri prehodnotení rozpočtu počas roka, ale aj, a to treba objektívne priznať, vďaka poklesu celkového HDP z dôvodu pandémie“.
Ako člen Severoatlantickej aliancie by podľa dohôd malo Slovensko na obranu vyčleňovať dve percentá HDP. Cieľom vlády bolo túto hranicu dosiahnuť v roku 2024.
Podľa správy, ktorú zhruba pred mesiacom zverejnila Severoatlantická aliancia, mali slovenské výdavky na obranu dosiahnuť len 1,86 percenta HDP, teda 1,473 miliardy eur. V prepočte na obyvateľa teda obrana vyšla každého Slováka a Slovensku viac ako 13 866 eur.
