NATO's increased military presence in the Eastern bloc is a direct consequence of Russia's use of force against Ukraine. In an interview with EURACTIV, NATO Secretary General Jens Stoltenberg said the North Atlantic Treaty Organisation is ready to defend all allies.

Zvýšená vojenská prítomnosť NATO vo východnom bloku je priamym dôsledkom použitia ruskej sily voči Ukrajine. Generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg v rozhovore pre portál EURACTIV povedal, že Severoatlantická aliancia je pripravená brániť všetkých spojencov.

„Vysielame Rusku jasný odkaz, že ak znovu použijú vojenskú silu proti Ukrajine, bude to mať následky,“ zdôraznil Jens Stoltenberg v rozhovore pre EURACTIV, ktorý sa uskutočnil pred jeho víkendovou návštevou Lotyšska a Litvy.

Na otázku, čo by NATO urobilo, keby Rusko napadlo Ukrajinu, Stoltenberg odpovedal, že „prvoradou úlohou je niečomu takému zabrániť“. Ak by sa to však skutočne stalo, NATO by zrejme reagovalo ekonomickými, finančnými a diplomatickými prostriedkami.

Stoltenberg redakcii potvrdil, že Rusko zhromaždilo pri Ukrajine ťažkú ​​vojenskú techniku, tanky a vojakov, ktorí sú teraz pripravení na boj. Zároveň podľa neho niet pochýb o ruskej podpore bieloruského autokrata Alexandra Lukašenka, ktorý rozdúchava krízu na poľsko-bieloruských hraniciach.

„Zámery Ruska nie sú jasné, ale čo vieme je, že už predtým použili vojenskú silu proti Ukrajine,“ odpovedal Stoltenberg na otázku, či by Kremeľ mohol využívať bieloruskú pohraničnú krízu ako dymovú clonu na prípravu vojenskej akcie proti Ukrajine.

„Urobili tak v roku 2014, stále okupujú Krym, naďalej destabilizujú východnú Ukrajinu a Donbas, voči Ukrajine bolo namierených niekoľko kyberútokov a sú zodpovední aj za hybridné aktivity proti nej. Teraz vidíme veľmi agresívnu rétoriku,“ povedal.

„Keď si to všetko dáte dohromady, sú to, samozrejme, dôvody na obavy,“ povedal Stoltenberg s tým, že o odhodlaní a záväzku NATO brániť všetkých spojencov v regióne by nemalo byť pochýb.

„Zvýšená vojenská prítomnosť NATO vo východnom bloku je priamym dôsledkom použitia ruskej sily voči Ukrajine,“ povedal Stoltenberg a odkázal tak na bojaschopné skupiny NATO v Poľsku a pobaltských štátoch, ako aj na zvýšené výdavky na obranu.

NATO si nemôže vyberať

Lídri NATO sa v roku 2019 dohodli, že sa viac zamerajú na rastúci medzinárodný vplyv Číny. Zatiaľ čo Čína má u európskych spojencov často status „výzvy“, Rusko býva označované nálepkou „hrozba“.

Na otázku, či súčasná bezpečnostná situácia môže byť dôsledkom toho, že sa NATO prestalo primárne zameriavať na Rusko, Stoltenberg odpovedal, že si Aliancia nemôže dovoliť luxus vyberať si medzi bojom proti terorizmu a riešením ruských alebo čínskych výziev.

„V minulých rokoch sme boli svedkami obrovskej transformácie NATO, keď sme dávali oveľa menej prostriedkov na misie a operácie mimo oblasti, ako je Afganistan, a oveľa viac prostriedkov na kolektívnu obranu v Európe,“ povedal Stoltenberg.

„Musíme si uvedomiť, že všetci čelíme globálnym výzvam, takže myšlienka, že môžeme rozlišovať alebo sa snažiť obmedziť hrozby na konkrétne zemepisné oblasti, už nefunguje – je to previazané,“ dodal.