NATO Secretary General says member countries were aware of the risks of leaving Afghanistan. We did not expect the Taliban to take control so quickly, but the gains we have made in the country, including the education of a new generation of Afghans and Afghan women, will not go away, he told a news conference.
Generálny tajomník NATO hovorí, že členské krajiny si boli vedomé rizík odchodu z Afganistanu. Nečakali sme, že Taliban preberie kontrolu tak rýchlo, no úspechy, ktoré sme v krajine dosiahli, medzi nimi aj vzdelanie novej generácie Afgancov a Afganiek, nezmiznú, prízvukoval na tlačovej konferencii.
Tragický následok nesprávneho politického rozhodnutia v priamom prenose. Aj tak označujú komentátori udalosti, ktoré sa v týchto dňoch odohrávajú v Afganistane. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie na včerajšej (17. augusta) tlačovej konferencii odpovedal na kritiku, ktorá sa na NATO zniesla po tom, ako sa ozbrojencom z hnutia Taliban podarilo prakticky bez boja dostať krajinu pod kontrolu.
V Afganistane viedlo NATO svoje jednotky takmer dve dekády. Posledných šesť rokov pripravovalo miestne sily na prebratie kontroly.
Keď koncom februára minulého roka oznámila administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa, že uzavrela dohodu s Talibanom a jednotky bude z Afganistanu postupne sťahovať, podľa Jensa Stoltenberga malo NATO len dve možnosti.
Tou prvou bolo vyslanie väčšieho množstva jednotiek, ktoré by jednak nahradili výpadky amerických vojakov, a jednak by sa opätovne museli zapojiť do ostrých bojov. Druhou možnosťou bolo odísť a veriť, že dve desaťročia investícií sa vyplatia a miestna vláda tlak ozbrojencov zvládne.
Plánom Aliancie podľa neho nikdy nebolo, ostať v Afganistane navždy: „Z dlhodobého hľadiska veríme, že je dôležitejšie pracovať na budovaní domácich kapacít, tak ako sme to robili na Balkáne, tak, ako to robíme v Iraku“. „Ide v prvom rade o tragédiu pre afgansky národ,“ zdôraznil Stoltenberg.
Všetci spojenci boli za
Na otázku, či si myslí, že ide o zlyhanie Spojených štátov, alebo všetkých spojencov, generálny tajomník Jens Stoltenberg neodpovedal priamo. Prízvukoval ale, že pri rozhodnutí o odchode išlo o spoločnú dohodu.
„Po celý čas bola naša prítomnosť v Afganistane podmienená mnohými faktormi,“ vysvetľoval. Spojenci podľa neho „prijali (americkú) dohodu (s Talibanom)“ a po „rozsiahlych diskusiách“ sa zhodli na tom, že na ukončenie vojenskej prítomnosti je vhodný čas.
Stoltenberg potvrdil, že Aliancia si bola vedomá rizika, no z jeho pohľadu bolo „prekvapivé, ako rýchlo kolaps režimu nastal“.
Hlavným záujmom Aliancie je teraz dostať z Afganistanu zamestnancov NATO a pracovníkov z členských krajín NATO. V súčasnosti ich tam má Aliancia okolo 800. Jens Stoltenberg však potvrdil, že niektorí z nich v krajine ostanú. Zabezpečovať budú napríklad chod letiska, odkiaľ mnohé krajiny, medzi nimi aj Slovensko, odvážajú svojich obyvateľov, ale aj stovky Afgancov. Aliancia pracuje na tom, aby bola schopná dostať teraz do krajiny viac lietadiel s čo najväčším počtom pasažierov.
Generálny tajomník NATO však zatiaľ nevedel povedať, ako dlho bude mať na kábulskom letisku Aliancia svojich ľudí.
Najbližšie obdobie
O plánoch Aliancie v regióne zatiaľ generálny tajomník veľa nevedel novinárom povedať. NATO však s istotou bude „podporovať, pozorovať a žiadať od novej vlády, aby brala na zodpovednosť základné ľudské práva, vrátane práv žien,“ uviedol Stoltenberg.
Pripomenul, že napriek súčasnej situácii sa misii podarilo za dve desaťročia mnoho pozitívneho, vrátane možnosti vzdelať celú novú generáciu Afgancov a Afganiek, čo bude mať bezpochyby vplyv na to, čo bude obyvateľstvo od novej vlády požadovať. „Vzdelanie miliónov chlapcov a dievčat v Afganistane je trvalé,“ dodal.
Severoatlantická aliancia pôvodne prisľúbila, že afganským bezpečnostným zložkám bude poskytovať finančné prostriedky až do roku 2024. Tie boli nateraz pozastavené, pretože v súčasnosti podľa Stoltenberga „neexistuje v Afganistane vláda, ktorú by sme podporovali“.
Mimo Aliancie sa v súčasnosti diskutuje aj o možnosti zostaviť akúsi „koalíciu ochotných“, ktorá by v krajine dočasne prebrala úlohy vojakov NATO alebo amerických jednotiek. Britský minister obrany Ben Wallace sa už nechal počuť, že by v krajine mohli ostať ešte stabilizačné jednotky, a to aj v prípade, že by sa medzi nimi nenachádzali americkí vojaci. Jens Stoltenberg počas tlačovej konferencie potvrdil, že o týchto plánoch počul z médií, no sám nie je súčasťou žiadnych podobných rokovaní.
O čom však v Aliancii diskusie jednoznačne budú prebiehať, je zhodnotenie vlastného neúspechu. „Najväčšou otázkou, ktorú si musíme všetci úprimne zodpovedať je, prečo sa sily, ktoré sme cvičili, podporovali a vyzbrojovali po celé roky, nedokázali postaviť Talibanu,“ vysvetľoval včera Stoltenberg.
Dve dekády operácií
Severoatlantická aliancia viedla medzinárodné sily v Afganistane od roku 2003. Až jedenásť rokov sa zameriavala na bojové operácie. Na svojom vrchole NATO prostredníctvom misie koordinovalo až 130 tisíc vojakov z 50 partnerských krajín. Od roku 2014 bol však hlavným cieľom tréning národných bezpečnostných síl. Na tento účel vznikla misia Resolute Support (RSM). Tá mala pôvodne v krajine pôsobiť do roku 2024.
Napriek pôsobeniu jednotiek v krajine bola bezpečnostná situácia problematická. OSN registruje viac ako 100 tisíc osôb, ktoré prišli za posledné desaťročie v Afganistane o život. Na strane spojencov prišlo o život viac ako 3 500 vojakov, medzi nimi aj trojica slovenských dôstojníkov.
Vo februári minulého roka oznámila vtedajšia administratíva Bieleho domu, že v katarskej Dohe po niekoľkomesačných vyjednávaniach podpísali dohodu s Talibanom. Rámec dohody hovoril o 14 mesiacoch, počas ktorých sa mali z krajiny stiahnuť nielen americké, ale aj spojenecké jednotky NATO. V tom čase ich v Afganistane pôsobilo okolo 16,5 tisíc vojakov z 38 krajín, z toho jednotky Spojených štátov predstavovali približne polovicu. Ďalších päťtisíc amerických vojakov pôsobilo v pôvodnej protiteroristickej operácii Trvalá sloboda, teda mimo velenia NATO.
Dohodu s Talibanom malo ovplyvňovať plnenie konkrétnych kritérií. Tým najdôležitejším malo byť trvalé a komplexné prímerie v krajine.
