At a defense summit in Prague, Mark Rutte stressed that it is up to Ukraine — not Russia, which rejects the idea — to decide whether it may one day want Western peacekeeping forces on its territory. He also warned that Russia and China are currently building their militaries at an “astonishing pace,” and will not stop even after the war in Ukraine ends.

Mark Rutte na obrannom summite v Prahe zdôraznil, že je na rozhodnutí Ukrajiny, či raz bude chcieť na svojom území západné mierové vojská, a nie na Rusku, ktoré túto možnosť odmieta. Zároveň však varoval, že Rusko aj Čína dnes „ohromujúcim tempom“ budujú svoje armády, a neprestanú v tom ani po konci vojny na Ukrajine.

Rutte na pražskej konferencii Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) adresoval viaceré témy, od potreby posilniť vojenské kapacity štátov NATO cez bezpečnostné garancie pre Ukrajinu.

Hneď na úvod agitoval, aby štáty NATO napredovali v budovaní svojich armád. Upozornil totiž, že Rusko a Čína dnes masívne investujú do rozvoja a modernizácie svojich priemyselných odvetví a vyrábajú zbrane a ťažkú vojenskú techniku „pozoruhodným, ba až ohromujúcim tempom“.

„Rusko ešte donedávna produkovalo viac munície než všetky krajiny NATO, vrátane USA a Turecka, dokopy. A to jeho ekonomika pritom nepresahuje ekonomiku Texasu,“ prirovnal na štvrtkovom podujatí.

Podľa Rutteho im pritom nejde „len o predvádzanie sa“ na veľkých vojenských prehliadkach v Moskve či v Pekingu – na ktorých sa ako jediný líder EÚ ukázal premiér Robert Fico –, ale o pretvorenie globálneho poriadku a podkopanie slobody a bezpečnosti Západu.

„Rusko dnes vynakladá až 40 percent svojho rozpočtu na armádu. (…) A len tento rok predpokladáme, že nasadí najmenej 1 500 tankov, 3 000 obrnených vozidiel a stovky rakiet Iskander,“ vyrátal šéf NATO.

Poznamenal, že tieto zbrane v súčasnosti využíva proti Ukrajine. A hoci by sme si na Západe želali ukončiť túto agresiu čo najskôr, zároveň by sme „nemali byť naivní“. „Tento trend sa nezmení ani nezvráti v blízkej dobe. Rusko je a v dohľadnej budúcnosti aj zostane destabilizačnou a konfrontačnou hrozbou pre EÚ aj pre svet,“ dodal.

V munícii sa už dorovnávame 

NATO podľa neho identifikovalo konkrétne nedostatky a momentálne robí správne kroky k tomu, aby tempo zbrojenia začalo dobiehať. Osobitne pritom vyzdvihol nový záväzok štátov investovať 5 percent HDP do obrany tak, ako sa na tom dohodli v Haagu.

„Aby sa Európa udržala v bezpečí, potrebuje oveľa väčšie vojenské kapacity, než má teraz,“ uviedol.

Spojenci podľa neho začali dobiehať produkciu najmä pokiaľ ide o muníciu. Ako príklad uviedol, že štáty EÚ „čoskoro vyprodukujú šesťnásobne viac munície než pred dvoma rokmi“.

Upozornil však, že naďalej čelíme nedostatkom pri mnohých ďalších oblastiach. Podľa neho potrebujeme tisíce ďalších obrnených vozidiel a tankov, milióny ďalších delostreleckých granátov, viac dronov a rozšírené kapacity v oblasti kybernetiky a vesmíru, a až 5-násobné navýšenie kapacít protivzdušnej a protiraketovej obrany.

Pripustil, že v rámci celej Aliancie zatiaľ priemysel nevyrába dostatočné množstvo potrebnej techniky. Poďakoval preto Južnej Kórei, že v súčasnosti pomáha európskym štátom – predovšetkým Poľsku – vyplniť medzery v produkcii.

Putin ako guvernér Texasu

Pri posilňovaní západného vojenského priemyslu by sme si podľa Rutteho mohli brať príklad z Ukrajiny, ktorá dokázala v rekordne krátkom čase prejsť na masovú výrobu viacerých zariadení.

„Stala sa jedným zo svetovo najväčších producentov autonómnych systémov – dokáže už vyrobiť vyše 1,5 milióna dronov ročne, čo je skutočne úžasné,“ vyzdvihol šéf NATO.

Rutte zároveň reagoval na novinársku otázku o budúcich bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Rusko pri nich zatiaľ odmieta prípadné nasadenie západných mierových jednotiek na jej území. Zoznam, aké garancie by jej pritom reálne povolil, sa zároveň zdá čoraz menší.

Mark Rutte dôrazne oponoval, že Rusko nemá prečo rozhodovať o budúcnosti žiadnej inej krajiny, vrátane Ukrajiny.

„Prečo sa zaujímame o to, čo si Rusko myslí o vojakoch na Ukrajine? Je to suverénny štát. Nezáleží to od rozhodnutia Kremľa,“ uviedol s tým, že ani Fínsko či Švédsko nemali prečo vyhľadávať súhlas Ruska, či sa môžu pridať do NATO.

„Ukrajina je suverénna krajina. A ak chce raz mať na svojom území sily, ktoré dohliadajú na mier, je to jej vec. Nikto iný o tom nemôže rozhodovať. A myslím, že by sme mali prestať pripisovať Vladimirovi Putinovi toľko moci. Je ako guvernér Texasu, nič viac. Takže by sme ho nemali brať príliš vážne,“ dodal Rutte, za čo si vyslúžil potlesk v sále.

Iný názor mal však v nedávnom rozhovore pre EURACTIV Slovensko plukovník českého Generálneho štábu v zálohe Zdeněk Petráš. Ten zdôrazňoval, že bezpečnostné záruky budú predmetom budúcich mierových rokovaní a bude s nimi musieť byť stotožnené aj Rusko.

„Predstava, že USA či západní spojenci poskytnú Ukrajine bezpečnostné záruky, ktoré budú v rozpore s pozíciou Ruskej federácie a s ktorými prezident Putin nebude súhlasiť – takto to určite fungovať nebude,“ uviedol bezpečnostný expert.