Pripomína, že hoci má veternú energiu naštartovať Plán obnovy a odolnosti, Slovensko samo predpokladá jej rozvoj aj v Integrovanom energetickom a klimatickom pláne. Je to strategický dokument, ktorý má ukázať, ako chceme prispieť k splneniu cieľa zníženia emisií EÚ o 55 percent do roku 2030. Pod tento cieľ sa záväzne podpísalo aj Slovensko.

Energetický plán má byť hotový v júli tohto roka a predpokladá, že za šesť rokov vzrastie kapacita veternej energie zo súčasných troch na 750 megawattov (MW).

Zelená energia je lákadlo pre investorov

Ministerstvo sa v odpovedi pre EURACTIV Slovensko nevyjadrilo len k veternej energii. Zdôraznilo, že Slovensko má „jeden z najlepších a najzelenších energetických mixov vo výrobe elektrickej energie na svete, keďže výroba energie na Slovensku je primárne postavená na jadre a hydroelektrárňach“.

„Slovensko sa uberá cestou výstavby štvrtého bloku v Atómovej elektrárni Mochovce. Pred touto vládou stojí tiež dôležité politické rozhodnutie o výstavbe novej jadrovej elektrárne. Zároveň chceme modernizovať a rozširovať vodné elektrárne. Výroba zelenej elektrickej energie z jadra a hydroelektrární je podstatne lacnejšia ako v prípade veterných či solárnych parkov,“ tvrdí ministerstvo.

S tým, že vďaka súčasnému energetickému mixu patrí Slovensko k najlepším krajinám z hľadiska emisií skleníkových plynov, súhlasí aj štátny SPP, ktorý má momentálne rozbehnuté viaceré projekty veterných parkov.

Napriek tomu považuje za vhodné doplniť tento energetický mix aj o výrobu elektriny z veternej a zo slnečnej energie.

„Práve rozvoj výroby elektriny z veternej a zo slnečnej energie od nás v rámci rokovaní požadujú veľkí odberatelia elektriny zabezpečujúci významné investície a zamestnanosť na Slovensku. Veríme preto, že rozvoj týchto zdrojov v primeranej miere, aj vzhľadom na očakávanú zvyšujúcu sa spotrebu elektriny, má miesto aj na Slovensku,“ povedal pre EURACTIV Slovensko hovorca SPP Ondrej Šebesta.

Výrobcovia zo SAPI zas zdôrazňujú, že výstavba nového jadrového zdroja nie je pre obnoviteľné zdroje konkurenciou, ak sa na tieto riešenia bude klásť minimálne rovnaká politická priorita pri transformácii elektroenergetiky.

„V súčasnosti to tak však neplatí a nový jadrový zdroj má zjavne väčšiu prioritu aj napriek tomu, že jeho spustenie do prevádzky neprichádza do úvahy skôr ako v dekáde 2040 až 2050,“ objasňuje Karaba.

Argument o lacnom jadre nesedí

Podľa SAPI nie je správne ani tvrdenie rezortu životného prostredia o tom, že jadro je lacnejšie ako energia z vetra a zo slnka. „Nové jadro má cenovku 180 až 250 eur za megawatthodinu (MWh) oproti 50 až 80 eurám za MWh z veterných, respektíve zo solárnych elektrární,“ vyčísluje Karaba.

To potvrdzuje aj najnovšia analýza GenCost od austrálskej národnej vedeckej agentúry CSIRO. Dala si ju spraviť austrálska vláda, keďže krajina chce najbližšie roky nahradiť svoje uhoľné elektrárne inými zdrojmi. Výsledok analýzy je, že jadrová energia z veľkých reaktorov alebo malých modulárnych reaktorov (SMR) je oveľa drahšia ako elektrina vyrábaná z obnoviteľných zdrojov. To platí, aj keď sa zohľadnia náklady na vybudovanie prenosovej a skladovacej infraštruktúry na podporu veternej a solárnej energie vo veľkom meradle.

Analytici odhadujú, že veľké jadrové reaktory budú v roku 2030 stáť 141 až 233 amerických dolárov (USD) za MWh vyrobenej elektriny. Cena elektriny z malých modulárnych reaktorov je ešte vyššia – pohybuje sa medzi 230 až 382 USD za MWh. Elektrina z kombinácie slnečnej a veternej energie by podľa austrálskej správy stála medzi 73 a 128 dolármi za megawatthodinu v závislosti od toho, koľko obnoviteľnej energie by už bolo v systéme – náklady sú nižšie, ak je v sústave pripojených viac zelených zdrojov.

Podobne hodnotia vyrovnané náklady na elektrinu (LCOE) z jadra v porovnaní s vetrom a so slnkom aj analýzy spoločnosti Lazard. Podľa nich sa náklady na OZE v čase znižujú, keďže majú schopnosť technologického rozvoja a potenciál ďalej znižovať prevádzkové a kapitálové náklady.

Mimovládky: Riešenia potrebujeme teraz, nie o pätnásť rokov

Nové projekty v oblasti jadrovej energie v Európe už roky sužujú meškania – britský jadrový reaktor Hinkley Point C sa začal stavať v roku 2007 s dátumom spustenia prevádzky v roku 2017. Štart sa niekoľkokrát odložil a odhaduje sa, že výroba elektriny začne v roku 2031.

Vo Francúzsku sa spúšťa projekt atómovej elektrárne Flamanville, ktorá sa stavala 16 rokov, zatiaľ čo fínskemu projektu Olkiluoto trvalo celých 18 rokov, kým začal produkovať elektrinu. Pre príklady nemusíme ísť ďaleko – na dostavbu tretieho bloku Mochoviec sa namiesto štyroch rokov čakalo dvanásť a účet za výstavbu sa vyšplhal z 2,8 na 6,2 miliardy eur.

Mimovládky pripomínajú, že klimatická kríza si vyžaduje dostupné a realistické riešenia, ktoré stoja na existujúcich technológiách obnoviteľných zdrojov, akými sú solárna a veterná energia, energetická účinnosť a flexibilita systému. Poukazujú na to, že obdobie výstavby sa pohybuje medzi 15 až 20 rokmi, čo je príliš neskoro na to, aby to malo významný vplyv na zníženie emisií, ktoré je potrebné už teraz.

Podľa Klimatickej koalície má Slovensko aj vďaka financiám z EÚ príležitosť vybudovať skutočne zelenú a obnoviteľnú ekonomiku. „Jediná zelená energia okrem nevyrobenej, teda ušetrenej, je energia z obnoviteľných zdrojov. Tou jadrová energia nie je,“ hovorí Mareková.

„Rezort životného prostredia len opakuje mýty, ktoré sa vytvorili okolo jadrovej energie, čím prehlbuje ničím nepodloženú skepsu okolo vetra na Slovensku,“ uzatvára.

Článok bol publikovaný 29/05/2024 na EURACTIV.sk