Both NGOs and cities criticised the draft amendment, according to which only the Minister of Environment would decide on the use of millions of euros from the sale of emissions. Although in the end the investment must be approved by the government, NGOs fear that it will go to "gigantic infrastructure and not to help people with the climate crisis".

Mimovládky aj mestá kritizovali návrh novely, podľa ktorej by o využití miliónov eur z predaja emisií rozhodoval iba minister životného prostredia. Aj keď nakoniec musí investície schváliť vláda, mimovládky sa obávajú, že pôjdu na „gigantickú infraštruktúru, a nie na pomoc ľuďom s klimatickou krízou“.

Vláda dnes schválila novelu zákona o obchodovaní s emisiami a Environmentálnom fonde.

Okrem povinného transponovania novej európskej legislatívy o spoplatnení emisií z vykurovania a dopravy chcel rezort životného prostredia Tomáša Tarabu zmeniť v rámci novely aj rozhodovanie o využití miliónov eur. Tie prúdia do Environmentálneho fondu z predaja emisných kvót. Výnosy z predaja emisií, ktoré platia znečisťovatelia, by mali byť použité na znižovanie emisií skleníkových plynov, na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, zalesňovania a zachytávania uhlíka či lepšieho využívania nízkoemisných foriem dopravy.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) v novej verzii zákona, ktoré predložilo na pripomienkovanie v máji, žiadalo, aby o všetkých prostriedkoch z predaja emisných kvót rozhodoval sám minister.

Podľa pôvodných pravidiel boli pritom financie fondu dopredu rozdeľované približným percentuálnym podielom pre jednotlivé oblasti. To zabezpečovalo predvídateľnosť a transparentnosť ohľadom toho, koľko pôjde napríklad na environmentálne opatrenia obcí či na dekarbonizáciu priemyslu.

Vláda: našli sme kompromis

Práve zachovanie doterajšieho princípu percentuálneho rozdelenia financií žiadali v hromadnej pripomienke environmentálne mimovládky. „Tým by sa malo predísť situácii, kedy by sa z celých výnosov v danom roku financovala len jedna skupina opatrení,“ varovali.

Toho, že rozhodnutie ministra by mohlo spôsobiť nepredvídateľné a nerovnomerné rozdelenie stoviek miliónov eur z envirofondu, sa obávala aj Únia miest Slovenska. Rezort životného prostredia vo výslednom znení novely, ktorý dnes schválila vláda, nakoniec reflektoval v „kompromisnom návrhu“ len pripomienky miest.

Podľa schválenej novely nakoniec nebude rozhodovanie o prostriedkoch envirofondu len v kompetencii ministra, ale jeho návrh ešte musí schváliť vláda. „Máme za to, že požadovaná predvídateľnosť a transparentnosť je týmto návrhom zabezpečená,“ uvádza rezort v odpovedi na pripomienku Únie miest.

Novela nie je podľa mimovládiek združených v Klimatickej koalícii vôbec ideálna. Upozorňujú, že na efektívne využitie týchto zdrojov je potrebné, aby boli v súlade so stratégiami znižovania emisií skleníkových plynov aj s ohľadom na sociálne zraniteľných obyvateľov.

Pre rezorty nie je klíma prioritou

Na návrhu, kam pôjdu prostriedky z envirofondu, sa po novom majú podieľať aj ďalšie ministerstvá – ministerstvo hospodárstva, dopravy aj pôdohospodárstva. Im pôjde po novom až 50 percent všetkých výnosov z predaja emisií. Majú tiež každý rok do 30. apríla poslať MŽP investičný plán použitia prostriedkov z výnosov na nasledujúce tri kalendárne roky. Návrh následne predloží minister životného prostredia vláde, ktorá ho musí odobriť.

„Zákon mal potenciál zlepšiť využitie až 100 percent výnosov z emisných povoleniek. Žiaľ, je otázne, ako bude ministerstvo financií prognózovať tieto príjmy a ako bude využitých do 50 percent prostriedkov, ktoré vláda môže na trojročné obdobie zveriť ministerstvám dopravy, hospodárstva a pôdohospodárstva,“ hovorí Juraj Melichár z Priateľov Zeme – CEPA pre EURACTIV Slovensko.

Obáva sa, že prerozdelenie financií priamo medzi ďalšie štyri rezorty oslabí základný cieľ, na ktoré majú byť financie minuté, a to je znižovanie emisií skleníkových plynov. Tento cieľ malo garantovať práve ministerstvo životného prostredia.

„Radi by sme sa mýlili, avšak stanoviská ministerstiev k sektorovým cieľom ukazujú, že tieto rezorty nemajú klimatické ciele ako prioritu,“ dodáva Melichár.

Veľkou škodou podľa neho je, že minister životného prostredia nevyužil už takmer dokončený Klimatický zákon, aby usmernili aktivity iných rezortov k ochrane klímy a prírody.

„Využívanie prostriedkov z envirofondu bez jasných cieľov do roku 2030 nás ešte ako krajinu môže stáť veľa zbytočných investícií, zhoršujúcu sa verejnú dopravu, neobnovené budovy a vyrúbanú krajinu,“ dodáva Lucia Szabová, koordinátorka Klimatickej koalície.

Článok bol publikovaný 4/9/2024 na EURACTIV.sk