Military and geopolitical power is increasingly dependent on high-tech leadership. Brussels, like Washington, is beginning to realise that semiconductors, the core technological components, are no longer just at the heart of economic development, but also of military capabilities, writes Carnegie Europe researcher RALUCA CSERNATONI.
Vojenská a geopolitická sila je čoraz závislejšia na vedúcom postavení v oblasti špičkových technológií. Brusel si podobne ako Washington začína uvedomovať, že polovodiče, teda základné technologické komponenty, už nie sú len jadrom hospodárskeho rozvoja, ale aj vojenských schopností, píše výskumníčka RALUCA CSERNATONI z Carnegie Europe.
Raluca Csernatoni je hosťujúcou vedeckou pracovníčkou v Carnegie Europe, kde sa zaoberá európskou bezpečnosťou a obranou so špecifickým zameraním na rušivé technológie.
Technológie sa až alarmujúco rýchlo stávajú súčasťou geopolitiky a ovplyvňujú takmer všetky aspekty spoločnosti, hospodárstva a bezpečnosti. Aj preto je dnes snaha byť lídrom v nových a práve vznikajúcich digitálnych technológiách základom národných stratégií a geopolitických výpočtov.
Vzťah vedúceho postavenia v technológiách a geopolitickej rivality ale rozhodne nie je nič nové, najmä pokiaľ ide o vojenskú oblasť. Rovnako tak využitie politickej sily a monopolu v globálnych hodnotových reťazcoch, ktorým možno zvýšiť obchodný tlak alebo narušiť dodávky kritických surovín či technológií. A práve to je aj prípad súčasného nedostatku polovodičov, v ktorom sa producenti na celom svete snažia uspokojiť explóziu dopytu.
Čipy ako základ digitálnej ekonomiky
Polovodiče, tiež známe ako čipy, mikročipy alebo integrované obvody, tvoria základ dnešného prepojeného sveta. Od starších čipov a obvodov nižšej triedy, používaných v automobilovom priemysle, až po čipy vysokej kvality pre špičkové produkty informačno-komunikačných technológií (ICT), ako sú počítače a smartfóny – polovodiče sú základom digitálnej ekonomiky.
Nedostatok polovodičov je však obrovským problémom, ktorý zasiahol celý svet. Krízu prepája viacero udalostí, ako obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou, či sucho na Taiwane v roku 2021, keďže výroba čipov je náročná na spotrebu vody. A to všetko v časoch pandémie. Automobilový priemysel obmedzil objednávky, nesprávne vypočítal nárast dopytu a nedokázal včas objednať čipy. Ich výrobcovia okrem toho obmedzili svoju výrobu a presťahovali sa k iným, neautomobilovým klientom, čo dodávky ešte viac spomalilo.
Za posledné desaťročie sa navyše dopyt po polovodičoch výrazne zvýšil. Elektrické autá vyžadujú omnoho viac čipov, ako vozidlá na benzín. Ďalšie generácie technológií umelej inteligencie a inteligentných zariadení rovnako závisia od vysokovýkonných výpočtov, ktoré môžu poskytovať iba špičkové a technologicky najvyspelejšie čipy.
Spojené štáty (Intel) dnes dominujú viacerým častiam komplexného výrobného procesu polovodičov, vrátane ich dizajnu. Napriek tomu, najvyššia koncentrácia výroby a montáže špičkových čipov je v Ázii, väčšinou na Taiwane (Taiwan Semiconductor Manufacturing Co – TSMC) a v Južnej Kórei (Samsung Electronics).
Európa je na tomto trhu len malým hráčom. Zaostávanie vo výrobe počas pandémie a nedostatok polovodičov spôsobili, že členské štáty štáty k posilneniu autonómie v tomto strategickom odvetví. Rovnako dnes krajiny navrhujú národné politiky na podporu výroby čipov.
Otázka bezpečnosti
Prístup k špičkovým polovodičom je dôležitý nielen pre priemysel, ale aj pre bezpečnosť a obranu. Polovodiče sú pokročilé technológie dvojakého využitia, ktoré pochádzajú z civilného alebo obranného priemyslu, a ktoré je možné použiť na komerčné aj vojenské účely.
Technológie dvojakého využitia, vrátane polovodičov, je možné použiť na rôzne bezpečnostné a obranné aplikácie, od zdokonalenia elektroniky a systémov v oblasti mobility lietadiel, bezpilotných lietadiel alebo drónov, až po uľahčenie ukladania a spracovania veľkého množstva dát pri dohľade, či priamo sledovaní.
Spojené štáty diskutujú o masívnych investíciách a stimuloch okolo Amerického zákona o čipoch (American Chips Act), ktorý podporili republikáni aj demokrati, a ktorý má podporiť domácu výrobu, výskumu, vývoj a bezpečnosť dodávateľského reťazca.
V prípade EÚ išlo o podobný prípad. V Akčnom pláne Európskej komisie pre synergie medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom z roku 2021 boli polovodiče identifikované ako kritické výrobné technológie, ktoré sú relevantné v obrannom, vesmírnom a príbuznom civilnom priemysle a prispievajú k technologickej suverenite Európy.
Vzhľadom na dôležitosť čipov v digitálnych technológiách môžu pokroky v civilnom sektore slúžiť aj inováciám vo vojenskom vybavení a digitalizácii ozbrojených síl. Pri zavádzaní civilných inovácií do vojenskej oblasti ale existujú potenciálne prekážky, vrátane (kybernetických) bezpečnostných rizík. Niektoré výzvy civilno-vojenských technologických transferov, spin-inov alebo spin-offov, vznikajú v dôsledku odlišných sociálno-technických inovačných systémov a kultúr.
Bariéry tvorí aj nedostatočný prístup k rozvoju technológie, jej regulácie, trhov, užívateľských praktík, či dokonca napájacích sietí. Vedúce postavenie na trhu špičkových technológií, ako sú polovodiče, je však stále viac prepojené s vojenskou silou a geopolitickým cloudom.
Strategickosť polovodičov pre americkú obranu
Spojené štáty, najmä vojenské a vesmírne odbory vo vládnych štruktúrach, majú dlhú históriu podpory polovodičového priemyslu ako strategickej priemyselnej oblasti. Deje sa to prostredníctvom financovania výskumu, verejného obstarávania a vytváraním príležitostí na spoluprácu medzi výskumnými inštitúciami a firmami.
Udržanie náskoku v inovácii polovodičov a podpora odolnosti dodávateľských reťazcov sa pre Washington stali kľúčovými strategickými prioritami. Národná bezpečnostná komisia pre umelú inteligenciu v nedávnej správe ale zdôraznila vysoké riziko neúspechu: „Ak potenciálny protivník v dlhodobom horizonte prekoná Spojené štáty v oblasti polovodičov alebo zrazu úplne obmedzí prístup krajiny k špičkovým čipom, mohol by získať prevahu aj v každej vojenskej oblasti.“
Tento pohľad zdôrazňuje skutočnosť, že polovodiče, ako „základné technológie“, nie sú len chrbtovou kosťou hospodárskeho výkonu v digitálnom veku, ale aj vojenskej zdatnosti.
Medzi nedávne americké snahy podporiť ekosystém komerčných zlievarní polovodičov, teda tovární na priemyselnú výrobu, patrí aj dohoda o výrobe čipov so spoločnosťou Intel. Podľa nej má firma viesť prvú fázu vývoja komerčných prototypov mikroelektroniky, tzv. Rapid Assured Microelectronics Prototypes – Commercial (RAMP-C) amerického ministerstva obrany (DoD). Pentagon v súčasnej dobe nemá prístup k zlievarenskej technológii, ktorá by bola schopná napĺňať vysokošpecializované potreby výroby mikroelektroniky, či už v prípade konkrétnych návrhov rezortu, alebo pri komerčne dostupných komponentoch.
Väčšina špičkových amerických polovodičových spoločností, ktoré čipy navrhujú a predávajú, no ich výrobu nechávajú na externú zlievareň, vyrába svoje komponenty mimo Spojených štátov. Program RAMP-C má preto zaistiť, aby mal Pentagon zabezpečený prístup k špičkovým zákazkovým a integrovaným obvodom a komerčným produktom, ktoré ministerstvo potrebuje pre svoje kritické systémy.
Únia sa chce zapojiť do geopolitickej bitky o čipy
Posilniť odolnosť dodávateľských reťazcov, ako aj európsky podiel na výrobe najkvalitnejších čipov, je cieľom aj v EÚ. V centre ambícií je aj tu spoločnosť Intel, ktorá plánuje investovať miliardy eur do nových, špičkových výrobných kapacít polovodičov v Európe.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo svojom výročnom prejave o stave Únie v septembri 2021 predstavila ďalšiu iniciatívu, ktorá má posilniť technologickú suverenitu EÚ, a to Nariadenie o európskych čipoch (European Chips Act). Iniciatíva vysiela signál o tom, že Únia má záujem zapojiť sa do geopolitickej bitky v tomto odvetví a kapacitu výskumu a výroby polovodičov, najmä v oblasti špičkových technológií.
Aj preto Európska komisia nedávno založila Európsku alianciu pre procesory a polovodiče a Európsku alianciu pre priemyselné údaje, edge a cloud, ktoré združujú zástupcov členských štátov EÚ, podniky, a výskumné a technologické organizácie.
Podľa eurokomisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona je s „európskym zákonom o čipoch naša technická suverenita na dosah“. Je to ale naozaj tak?
Ambície EÚ v oblasti „čipovej suverenity“ môžu byť skutočne scestné, najmä v prípade špičkových dvoj-nanometrových čipov na procesných uzloch, ktorých vývoj si vyžaduje veľa času, aj peňazí. O tomto cieli sa na politickej úrovni veľa hovorí, a to najmä preto, lebo priemyselné potreby európskych výrobcov, ako sú automobilky, nevyžadujú toľko špičkových polovodičov.
Získať kontrolu nad výrobou čipov a udržať si pozíciu v hodnotových reťazcoch je veľmi náročné. Dôvodom je charakter tohto sektora, ktorý je vysoko koncentrovaný, špecializovaný, napreduje vďaka inováciám, je extrémne kapitálovo náročný a navyše v ňom dominujú konsolidovaní hráči, prevažne z Ázie a Spojených štátov.
Potvrdili to aj nedávne udalosti v Číne, keď krajina nedokázala obmedziť veľkú závislosť od dovozu špičkových čipov a rozvinúť vlastnú polovodičovú sebestačnosť. Úsilie Pekingu v posledných rokoch narážalo na nedostatok miestneho know-how, či na financie, keďže udržanie náskoku v inovačných pretekoch znamenalo aj obrovské náklady.
Pomôže „viac Únie“?
Rámcovanie európskej technologickej suverenity môže byť užitočné na to, aby Komisia presvedčila členské štáty o výhodách toho, „robiť viac v rámci Európskej únie“. Perspektíva je aj v integrácii rôznych národných, priemyselných a technologických inovačných snáh, a to do ucelenej, európskej stratégie.
Hrať to len na snahu o strategickú autonómiu totiž nie je najlogickejším prístupom. Partnerstvo s kľúčovými a dôveryhodnými hráčmi je rovnako dôležité, ak nie ešte dôležitejšie. A zdá sa, že si to uvedomuje aj Komisia. Nedávne návštevy komisára Bretona v Japonsku a Južnej Kórei napríklad cielili práve na to, prilákať špičkovú výrobu čipov do Európy.
Výhodou bloku je jeho výskumný a akademický ekosystém, vedecké schopnosti v kľúčových technologických sektoroch a vysokokvalifikovaná pracovná sila. Vďaka nim by sa jej mohlo podariť prilákať ázijských výrobcov polovodičov.
Za zmienku stoja dva úspešné európske príbehy. Belgické medziuniverzitné centrum mikroelektroniky (Interuniversity Microelectronics Center, IMED), ktoré ako medzinárodná organizácia pre výskum a vývoj pôsobí v oblasti nanoelektroniky a digitálnych technológií, je tiež lídrom v oblasti výskumu polovodičov, ktorý zahŕňa dvoj-nanometrové čipy. Takisto holandská nadnárodná spoločnosť ASML je lídrom v oblasti polovodičových inovácií a kritickým dodávateľom litografických systémov. Ide o výrobu komplexných strojov, nevyhnutných pre produkciu integrovaných obvodov alebo mikročipov.
Polovodiče a záväzok opätovne vyvážiť ich globálne dodávateľské reťazce boli tiež na programe Rady EÚ a Spojených štátov pre obchod a technológiu, ktorá sa konala v septembri 2021 v Pittsburgu. Nateraz sa zdá, že Rada bude najlepším fórom na diskusiu o spoločných stratégiách a hľadanie riešení pre posilnenie dodávok, či na identifikáciu medzier v hodnotových reťazcoch. Rovnako by mohla byť nápomocná pri záväzku koordinovať sa pri blokovaní preberania firiem zahraničnými investormi. Avšak okrem súčasných sľubov zatiaľ nie je jasné, či bude tento formát funkčný aj v praxi.
Napriek tomu, že Rada prebehla v tieni nedávneho paktu AUKUS a výhrad Francúzska k silným transatlantickým väzbám, pokrok zaznamenala aj v ďalších kľúčových aspektoch. Dôležitá je najmä snaha vyhnúť sa „pretekom v dotáciách“ polovodičov, a skôr zorganizovať dotačný systém, ktorý by slúžil obom partnerom.
Aby Európa dosiahla akýkoľvek druh technickej suverenity v oblasti polovodičov, potrebuje dosiahnuť hlavne dve veci. Po prvé, vo všeobecnejšej rovine, vedúci predstavitelia EÚ a členských štátov by mali predložiť jasnú a uveriteľnú európsku stratégiu priemyselných a technologických inovácií naprieč civilným aj vojenským sektorom. Tomu by malo zodpovedať značné financovanie z Fondu obnovy EÚ po pandémii, či rôzne výskumné, technologické a digitálne iniciatívy, ako aj rozsiahle verejné a súkromné dotácie. V súvislosti s čipmi by mala Únia podporovať domáce technologické inovácie, výskum a vývoja softvéru a dizajnu čipov.
Po druhé EÚ by mala zladiť svoje úsilie o technologickú suverenitu aj ideologicky, a to v nadväznosti na záväzok strategickej otvorenosti a medzinárodnej spolupráce.
