Ukrainian, Belarusian and Georgian journalists explain that they have to persuade their governments not to invite Telegram bloggers to press conferences. Disinformation is spread through anonymous channels, yet the EU does not regulate the platform in any way.

Ukrajinskí, bieloruskí a gruzínski novinári vysvetľujú, že musia svoje vlády presviedčať, aby blogerov z Telegramu nepozývali na tlačové konferencie. Cez anonymné kanály sa šíria dezinformácie, EÚ pritom platformu nijako nereguluje.

Závery konferencie, ktorú organizovali EuroPolicy, EURACTIV Slovensko a Ministerstvo zahraničných vecí 16. novembra 2023, priniesli niekoľko odporúčaní, ktoré majú viesť k väčšej podpore novinárov na Slovensku, v Európe aj jej východnom susedstve.

1. Bojovať s dezinformačnými kanálmi v Telegrame

Šírenie dezinformácií prostredníctvom platformy Telegram sa stalo závažným problémom na Slovensku, kde mohlo ovplyvniť aj výsledky nedávnych parlamentných volieb. S dezinformáciami šírenými na telegramových kanáloch však súperia aj médiá v európskom susedstve.

Vzhľadom na povahu samotných dezinformácií, ktoré pozornosť priťahujú senzáciami a nemusia sa obmedzovať overovaním faktov, ide o nerovný súboj. Prevádzkovatelia týchto kanálov boli v niektorých prípadoch prizvaní aj na tlačové konferencie predstaviteľov štátu.

Médiá teda musia vysvetľovať dôležitosť nezávislých médií aj pred predstaviteľmi vlády, ktorí môžu mať záujem komunikovať s blogermi, ktorí im nebudú klásť kritické otázky.

Na rozdiel od Slovenska je Telegram v susedstve EÚ taký populárny, že tam svoj obsah zdieľajú aj nezávislé médiá. Podľa ukrajinskej novinárky Yulie Bankovej je však ťažké súťažiť o pozornosť s kanálmi, ktoré svojmu publiku posielajú nové správy aj „každých 15 minút“, čo je podľa nej stratégia, ako urobiť informačné prostredie neprehľadným a ako čitateľov zmiasť.

Telegram dnes navyše nespadá pod európsky Zákon o digitálnych službách, ktorý veľkým digitálnym platformám prikazuje bojovať proti škodlivému obsahu. Aj Centrum boja proti hybridným hrozbám odporúča prijať spoločné európske riešenie.

2. Pozor na nezamýšľané dôsledky európskej legislatívy

Európska únia by mala pri formovaní legislatívy myslieť na miestne pomery a špecifické potreby kandidátskych krajín a potenciálnych členov Únie. Tí budú musieť pri vstupe zjednotiť svoju legislatívu s tou európskou.

Na konkrétne úskalia pri preberaní európskej mediálnej a ľudskoprávnej legislatívy upozornil Jaba Devdariani, zakladateľ UNA-Georgia a vedúci člen redakčného tímu gruzínského portálu Civil.ge. Zdanlivé úspešné prebranie legislatívy podľa neho môže byť v skutočnosti znížením úrovne ochrany slobody médií. Podľa Devdarianiho je gruzínska vláda od roku 2012 pod vplyvom oligarchov, čo zasahuje do nezávislosti inštitúcií, keďže vláda s ústavnou väčšinou môže cez personálne nominácie ovládnuť regulačné orgány.

„Využitím týchto údajne nezávislých orgánov a pri tejto práci bola európska legislatíva použitá ako bič,“ povedal Devdariani a poukázal na nedávno prijaté zmeny zákona vo vysielaní, ktorých cieľom bolo zabezpečiť súlad s audiovizuálnou smernicou EÚ, avšak do kompetencie regulačného orgánu preniesli právo kontrolovať obsah, ktorý bol predtým ponechaný na samoreguláciu médií.

Tiež upozornil, že v procese bolo prijaté aj ustanovenie, ktoré malo regulovať nenávistné prejavy, avšak vláda tento koncept môže zneužívať na stíhanie novinárov. „Všetko, čo sa vláde nepáči, môže byť označené za nenávistný prejav,“ upozorňuje Devdariani. EÚ by v tomto procese mohla spolupracovať s miestnymi občianskymi organizáciami, novinármi a ďalšími zainteresovanými stranami na zhromaždení informácií a hodnotení vplyvu mediálnej legislatívy.

3. Naďalej finančne podporovať médiá v susedstve EÚ

Ako na konferencii upozornil Martin Kačo, generálny riaditeľ Politickej sekcie na MZVaEZ, rezort zahraničných vecí už dnes podporuje prácu médií v európskom susedstve aj finančne. Ide napríklad o podporu investigatívnej platformy OCRP na Ukrajine a západnom Balkáne.

Aj pre médiá pôsobiace v autoritárskych režimoch alebo v exile môžu byť finančné zdroje z EÚ alebo jej členských štátov kľúčové. Nemajú totiž rovnaký prístup k reklame a občania si ich nemôžu predplácať buď pre finančnú tieseň, alebo pre strach zo štátnych represií.

O takejto skúsenosti hovorila na konferencii Yulia Bankova, šéfredaktorka ukrajinského portálu Liga.net. „Keď sa začala ruská invázia v plnom rozsahu, zo dňa na deň sme prišli o všetky zdroje,“ povedala s tým, že vďaka grantom od medzinárodných partnerov nemuseli prepustiť ani jedného novinára.

Je však dôležité, aby toto financovanie nebolo použité na ovplyvňovanie obsahu alebo redakčnej politiky médií. Pozitívnym príkladom je bieloruská nezávislá televízia Belsat TV. Tá funguje od začiatku v štruktúrach poľskej verejnoprávnej televízie vrátane financovania zo štátneho rozpočtu. Jej šéfredaktor Aleksiej Dzikawicki vyzdvihol, že poľská vláda do ich redakčného obsahu nezasiahla ani raz.

4. Podporovať networking a zdieľanie medzi novinármi z EÚ a jej susedstva

Slovensko by tiež mohlo sprostredkovať a podporovať príležitosti pre networking a výmenu skúseností medzi novinármi z EÚ a tými z jej susedných krajín. Takéto projekty môžu byť špeciálne dôležité vo verejnoprávnom médiu RTVS, ktoré má za úlohu sprostredkovávať vyvážené spravodajstvo s pridanou hodnotou. Soňa Weissová, šéfka zahraničného oddelenia rádia RTVS, potvrdila, že zatiaľ takéto projekty inštitucionalizované nie sú.

Bankova z portálu Liga.net na diskusii potvrdila, že aj na Ukrajine je veľký záujem o informácie zo Slovenska a čitateľov táto téma zaujíma. Lepšie prepojenie na kontakty na Slovensku by teda pomohlo aj šíreniu slovenských záujmov v zahraničí. Ukrajinskí novinári môžu napríklad tým slovenským sprostredkovať skúsenosti z reportovania vo vojnovej oblasti, ako aj tipy na udržanie pozornosti pri spravodajstve o dlhotrvajúcom konflikte.

5. Podporiť Európsky zákon o slobode médií

Diskutujúci sa zhodli, že Európsky zákon o slobode médií má potenciál zlepšiť mediálne prostredie v EÚ, ale výhľadovo aj v jej kandidátskych krajinách, ak sa vezmú do úvahy ich špecifiká.

Europoslanec Vladimír Bilčík na diskusii zdôraznil viacero kľúčových bodov, ktoré po prijatí smernice podľa neho k zlepšeniu slobody médií prispejú: obmedzenie používania spywaru proti novinárom, zabezpečenie nezávislého o udržateľného financovania verejnoprávnych médií a aj zlepšenie transparentnosti vlastníctva médií.

„Verím, že toto je potenciálne revolučný právny predpis, ktorý síce nevyrieši všetky problémy v členských štátoch, ale bude mať veľmi priame dôsledky pre členské štáty a vytvorí aj niekoľko veľmi vhodných záruk, pokiaľ ide o inštitucionálny rámec,“ povedal Bilčík a poukázal napríklad na zriadenie nezávislého orgánu, ktorý pomôže dohliadať na slobodu médií nezávisle od vlád a Európskej komisie.

Článok bol publikovaný 14/12/2023 na EURACTIV.sk