Since 1992, justice in the murders of journalists has been achieved in less than five per cent of the cases. Four such cases remain unresolved in the EU, including the murder of Ján Kuciak. The results were published by the Committee to Protect Journalists in its new Global Impunity Index.

Spravodlivosť vo vraždách novinárov bola od roku 1992 dosiahnutá iba v menej ako piatich percentách prípadov. V EÚ zostávajú nevyriešené štyri takéto prípady vrátane vraždy Jána Kuciaka. Výsledky zverejnil Výbor na ochranu novinárov vo svojom novom globálnom indexe beztrestnosti.

Združenie na ochranu slobody médií Výbor na ochranu novinárov (CPJ) zverejnilo svoj výročný index beztrestnosti pre rok 2023.

„Keďže vraždy novinárov zostávajú celosvetovo nepotrestané v takmer 80 percentách prípadov, a to tak v demokratických, ako aj v autoritárskych krajinách, posolstvo je jasné: novinári sú jasný terč,“ uviedla prezidentka CPJ Jodie Ginsberg.

„Vražda je najvyššou formou cenzúry. Rýchle, prehľadné a nezávislé vyšetrovania sú rozhodujúce. Politická vôľa môže zmeniť chod spravodlivosti, aby sa zastavila všadeprítomná beztrestnosť v prípadoch novinárov zabitých pre ich prácu,“ pokračovala Ginsberg.

Do top 12 krajín, kde vrahovia novinárov pravdepodobne uniknú spravodlivosti, sa v rebríčku nedostala žiadna krajina EÚ. To však neznamená, že v Európe problémy nie sú. V správe sa uvádza, že sloboda tlače je v EÚ pod čoraz väčším tlakom, aj keď sa zvyčajne považuje za jedno z najbezpečnejších miest pre novinársku prácu.

Správa ďalej pokračuje, že úplná spravodlivosť ešte nebola dosiahnutá v prípade maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruana Galizie, zavraždenej pri výbuchu bomby v aute v roku 2017, a slovenského novinára Jána Kuciaka, ktorý bol spolu so svojou snúbenicou zabitý v ich dome v roku 2018. Rovnako ani Grécko zatiaľ nikoho neobvinilo z vraždy televízneho hlásateľa Sokrata Gioliasa v roku 2010.

V roku 2021 bol smrteľne postrelený holandský reportér Peter R. de Vries, keď opúšťal televízne štúdio. Hoci zatiaľ nie je jasné, či bol de Vries terčom útoku pre svoju prácu, holandský kriminálny reportér Paul Vugts povedal CPJ o „mrazivom účinku“, ktorý mala de Vriesova smrť. Deväť podozrivých stále čaká na súd.

Regresia slobody médií v EÚ

Správa Európskej komisie o právnom štáte za rok 2022, platforma Mapping Media Freedom a Media Pluralism Monitor poukázali na pokles slobody médií v EÚ.

„Boj proti hlboko zakorenenému tlaku na novinárov a ohrozeniu novinárov v Európe – a vytvorenie účinného príkladu pre vlády na celom svete – si stále vyžaduje zlepšené a trvalé kroky zo strany Bruselu,“ uvádza sa v aprílovej správe o slobode tlače CPJ s názvom „Krehký pokrok“ (Fragile Progress.)

V roku 2022 Európska komisia navrhla Európsky akt o slobode médií (EMFA), ktorého cieľom je chrániť novinárov v celej Európe. Zabezpečiť to chce prostredníctvom zavedenia nových pravidiel týkajúcich sa štátnej reklamy, prehľadného vlastníctva, merania sledovanosti a ochrany novinárskych zdrojov a komunikácie, ako aj záruk pre verejnoprávne médiá, a to prostredníctvom právneho prístupu regulácie vnútorného trhu.

Smernica EÚ o boji proti SLAPP, ktorej cieľom je vytvoriť ochranu európskej úrovne na ochranu novinárov pred obťažujúcimi žalobami, ktorých cieľom je umlčať ich prácu, je v súčasnosti v záverečnom štádiu medziinštitucionálnych rokovaní, tzv. trialógov.

V roku 2022 bolo v európskych krajinách podaných rekordných 161 šikanóznych žalôb, čo je najvyšší počet zmapovaný v jednom roku. „Celkovo sa posun EÚ ešte musí pretaviť do zmysluplných opatrení v rámci členských štátov,“ uviedla CPJ.

Štyri z piatich vrážd novinárov zostávajú nevyriešené

Index beztrestnosti 2023 dokumentuje 261 novinárov, ktorí boli zavraždení v súvislosti so svojou prácou. Časové obdobie tohto indexu bolo od septembra 2013 do augusta 2023. Z toho vo viac ako 78 percentách (204 prípadov) nebol za tieto vraždy nikto potrestaný.

Na prvých piatich miestach sú Sýria, Somálsko, Haiti, Južný Sudán a Afganistan.

Ako dôvody tejto beztrestnosti sa uvádzajú konflikty, korupcia, povstanie, nedostatočná vymožiteľnosť práva a nedostatok politického záujmu potrestať tých, ktorí sú ochotní zabíjať nezávislých novinárov.

„Keď sa beztrestnosť prehlbuje, signalizuje to ľahostajnosť, ktorá pravdepodobne povzbudí budúcich vrahov. Zároveň sa obmedzí nezávislé spravodajstvo, pretože znepokojení novinári buď utečú zo svojich krajín, obmedzia svoje spravodajstvo, alebo úplne opustia túto profesiu,“ uviedla CPJ.

Izrael a Palestína

Útoky na novinárov od vypuknutia konfliktu medzi Izraelom a Gazou nie sú v štatistike zahrnuté, keďže 10-ročné obdobie indexu sa skončilo v auguste 2023.

Podľa CPJ bolo od 1. novembra od vypuknutia konfliktu medzi Izraelom a Gazou zabitých najmenej 31 novinárov a pracovníkov médií. Z nich bolo 26 Palestínčanov, štyria Izraelčania a jeden Libanončan.

Za 22 rokov CPJ zdokumentovala 20 vrážd novinárov príslušníkmi Izraelských obranných síl (IDF), za ktoré nebol nikto obvinený, napriek sérii vyšetrovaní IDF. „Beztrestnosť v týchto prípadoch vážne podkopala slobodu tlače, čím sa práva novinárov ocitli v neistote,“ uvádza sa v ich správe.

Článok bol publikovaný 03/11/2023 na EURACTIV.sk