Former Estonian PM Kaja Kallas was persuasive on the subject of the war in Ukraine, but avoided answering several other questions. She was reluctant to call Taiwan by its name or to criticise Viktor Orbán. When it came to defence, she stressed that the EU was not intended to replace NATO and there was no reason to set up a European army. She faced the toughest questions on the war in the Gaza Strip.
Tento článok je súčasťou Špeciálu: Vypočutia eurokomisárov by mali prejsť hladko. Prekvapí niekto?
Bývalá estónska premiérka Kaja Kallas bola pri téme vojny na Ukrajine presvedčivá, no pri viacerých ďalších otázkach sa odpovedi vyhla. Zdráhala sa nazvať Taiwan menom či kritizovať Viktora Orbána. V téme obrany zdôraznila, že EÚ nemá nahradiť NATO, a nie je dôvod na zakladanie európskej armády. Najtvrdším otázkam čelila pri vojne v Pásme Gazy.
„Naozaj má byť šéfom európskej diplomacie niekto, kto si rád dáva Rusov na raňajky?“ spýtal sa nemenovaný európsky predstaviteľ portálu Politico po ohlásení kandidatúry Kallas.
Bývalá estónska premiérka je známa ako jedna z najhlasnejších kritikov Ruska a dala to o sebe znať aj počas vypočúvania europoslancami. Keď hovorila o vojne na Ukrajine, patrilo to k jej najsilnejším témam.
Jej reakcie na otázky Alexandra Sella (Európa suverénnych národov), ktorý spochybňoval pomoc napadnutej krajine, vyvolali viacnásobný potlesk.
„Už aj Američania sú unavení z vojny, Donald Trump ju chce skončiť, len Brusel ešte nie je unavený,“ kritizoval Sell. „Chcete vôbec okrem podpory vojny hľadať aj diplomatické riešenia?“
„Každý chce mier, my však chceme taký, ktorý bude udržateľný – pretože ak by sme len ustúpili agresorovi a povedali: dobre, ber si, čo chceš, všetkým ďalším agresorom po svete by sme vyslali signál, že sa im to oplatí. Preto musíme podporiť Ukrajinu, a nie ustupovať Rusku,“ povedala Kallas.
Oborila sa aj voči kauze svojho manžela, ktorá minulý rok naštrbila jej popularitu. Jeho logistická firma podľa estónskych médií neprestala podnikať v Rusku ani po jeho vpáde na Ukrajinu.
„Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa môjho manžela, sú úplne lživé. Boli dôkladne prešetrené v estónskych médiách a každý, kto si chce zistiť fakty, tak môže spraviť,“ reagovala.
Počas grilovania poukázala na hrozby z Ruska, Číny, zo Severnej Kórey a z Iránu, ktorých cieľom je zmeniť medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Značne sa venovala aj budúcim vzťahom s Trumpovou administratívou, úlohy EÚ a NATO či posilňovaniu cezhraničnej spolupráce.
Začiatok mandátu by chcela spojiť s dvoma „urgentnými prioritami“ – vojnou na Ukrajine a situáciou na Blízkom východe.
Vo viacerých témach však bola podstatne menej priama alebo sa im rovno vyhla. Patrila k nim kritika Viktora Orbána za spôsob, akým vedie predsedníctvo Rady EÚ, pomenovanie Taiwanu – namiesto toho preferovala hovoriť o situácii v Juhočínskom mori –, označenie Iránskych gárd za teroristickú organizáciu či konkrétne kroky na posilnenie európskej obrany.
Vypočúvanie bolo miestami ostré a samotná Kallas ho na záver europoslancom okomentovala slovami: „Byť na vašom mieste je vskutku oveľa príjemnejšie, ako byť na mojom.“
Ruské ťaženie proti Ukrajine aj Západu
„Víťazstvo Ukrajiny je prioritou nás všetkých. Treba ju podporovať a vydláždiť jej jasnú cestu do EÚ. V tejto vojne bojujeme o európske hodnoty a bezpečnosť,“ agitovala Kallas.
Počas vypočutia sa hlásila k tomu, že pochádza z postsovietskej krajiny, ktorá si výdobytky slobody začala užívať až po páde ZSSR. Odcitovala pritom aj uznávaného amerického historika Timothyho Snydera.
„Ten veľmi dobre povedal, že na to, aby sa krajina stala lepšou, tak musí prehrať svoju poslednú koloniálnu vojnu. A tú Rusko zatiaľ neprehralo. Musíme urobiť všetko preto, aby sa to teraz stalo,“ vyhlásila.
Kallas okrem iného podporila priame využitie ruských aktív na pomoc Kyjevu. Menej priama však už bola pri menovaní ďalších konkrétnych krokov, napríklad ako reagovať na pomoc, ktorú Rusku vo vojne poskytuje Čína a Severná Kórea.
„Pokiaľ ide o ostatných aktérov, musíme im jasne povedať, že ich kroky majú dôsledky,“ uviedla. Spomenula vojenskú podporu od Iránu a Číny s tým, že o tom bude chcieť diskutovať s európskymi ministrami zahraničia.
KĽDR však nespomenula. Sám ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom upozornil, že od spojencov vidí na príchod severokórejských vojakov do Európy len veľmi vlažnú reakciu.
Ani pri otázke, ako čeliť hybridnej vojne Ruska po európskom kontinente, nespomenula jasné kroky. Konkrétnejšia bola, keď táto téma presiahla európsky región. Uznala, že šírenie ruských dezinformácií či rozširovanie jeho vplyvu cez investície vidíme aj v Latinskej Amerike, Afrike aj ázijských krajinách.
„Musíme tam byť viac prítomní. A musíme o svojej prítomnosti aj hovoriť a poukazovať na ňu, pretože v skutočnosti robíme v týchto regiónoch oveľa viac ako Číňania alebo Rusi,“ povedala. Niekoľkokrát sa pritom pristavila pri Afrike, pri ktorej uviedla, že ju treba mať zvlášť na mysli a jednať s ňou ako s rovnocenným partnerom.
EÚ nemá nahradiť NATO
„Nemôžeme sa zmieriť s tým, že Rusko, Irán a Severná Kórea vyrábajú viac techniky a munície ako celé euroatlantické spoločenstvo. Máme prostriedky na to, aby sme ich prekonali,“ agitovala na tému posilnenia európskej obrany, na ktorej by mala v ďalšom období eurokomisie spolupracovať aj s novým komisárom pre obranu Andriusom Kubiliusom.
Poukázala na to, že EÚ významne podceňovala investície do obrany, a ani 10 rokov od dohody, že do nej členovia budú dávať minimálne dve percentá HDP, to dnes nerobia všetci. Spĺňa to 23 z 32 krajín NATO vrátane Slovenska.
„Chápem, že sme veľmi mierumilovné komunity, ale teraz je to naozaj otázka bezpečnosti,“ uviedla. „Problém s obranou spočíva v tom, že keď ju potrebujete, tak už je reálne príliš neskoro na prijímanie rozhodnutí.“
Kallas preto apelovala, že EÚ musí viac investovať do obrany, prevziať väčšiu zodpovednosť, čo si okrem iného vyžaduje radikálnu zmenu myslenia vo všetkých vrstvách spoločnosti.
Konkrétnejšie kroky však nespomenula. Odkázala na bielu knihu o budúcnosti európskej obrany, ktorú by počas prvých 100 dní mandátu predložili aj s Kubiliusom.
Apelovala aj na posilnenie spolupráce, a to ako so Spojenými štátmi, tak so Spojeným kráľovstvom. Europoslanec Michael Gahler (PPE) sa jej v tomto zmysle pýtal na vplyv návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu na EÚ.
„Ak sa pozrieme do histórie, tak izolacionizmus pre Ameriku nikdy nefungoval dobre,“ uviedla na margo Trumpových politík.
„Sme jeden druhému najsilnejší spojenci a musíme naďalej držať spolu. Ak sa Spojené štáty obávajú toho, čo sa stane v Juhočínskom mori, mali by sa ešte viac obávať toho, ako v EÚ zareagujeme na ruskú agresiu na Ukrajine, keďže je to aj v ich záujme,“ uviedla.
Dostala otázku aj na to, či by sa členské štáty mali zaviazať, aby investovali 0,25 percenta HDP na podporu Ukrajiny, ak by svoj príspevok Spojené štáty oklieštili. O tomto výpočte sa zmienil aj Kubilius ako o „príspevku, ktorý by Ukrajine mohol vyhrať vojnu“. Kallas uviedla, že sa pokúsi „ostatných“ presvedčiť, aby tak spravili.
Pri slovách o posilnení obranyschopnosti EÚ však viackrát zdôraznila, že EÚ nemá nahradiť NATO, keďže ich úlohy sú rozličné. Severoatlantická aliancia slúži na zabezpečenie obrany a Únia na zabezpečenie prostriedkov, ktoré sú pre ňu nevyhnutné.
Práve preto nesúhlasí ani s dlho diskutovanou myšlienkou vzniku „európskej armády“. „Už máme európsku armádu – sú ňou vojská našich národných štátov. Máme vytvorené štruktúry spolupráce na úrovni NATO, a ak by sme vytvorili alternatívnu štruktúru, už by to bolo mätúce pri vedení skutočného konfliktu. Podporujeme synergiu medzi týmito dvoma organizáciami, nie ich vzájomné súperenie,“ povedala Kallas.
Izrael, Palestína a „dvojaký meter“?
V téme izraelsko-palestínskej vojny Kallas uviedla, že vníma „silnú jednotu medzi členskými štátmi v štyroch základných bodoch“ – v potrebe okamžitého prímeria a bezpodmienečného prepustenia všetkých rukojemníkov, maximálnej zdržanlivosti všetkých strán, v nutnosti humanitárnej podpory a dvojštátneho riešenia konfliktu.
Pri výzve „na zdržanlivosť na oboch stranách“ sa pristavila korešpondentka Deutche Welle Rosie Birchard, ktorá zhodnotila, že v rámci európskej pozície ide vlastne o „veľmi minimalistickú požiadavku“.
Podľa nej ide o kontrast k rétorike súčasného šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella, ktorý spôsob izraelského ťaženia už pomerne hlasne kritizoval. Minulý týždeň navrhol, aby EÚ pre porušovanie ľudských práv v konflikte pozastavila s Izraelom politický dialóg, informovala DPA.
Kallas musela v tejto téme manévrovať zrejme aj preto, že na ňu nie je medzi členskými štátmi jednotný názor. Napríklad Česko či Maďarsko pevne stoja za Izraelom, kým Španielsko či Írsko zdôrazňujú podporu Palestínčanom.
Europoslanci však na túto tému viackrát zatlačili a zrejme najnepríjemnejšiu otázku Kallas položil Marc Botenga (Ľavica). Porovnal jej postoj voči Rusku, ktorý nazvala teroristickým štátom, a opýtal sa, či by tými slovami titulovala aj izraelský režim a aké sankcie by proti nemu navrhla zaviesť. Použil pritom termín „dvojaký meter v EÚ“.
Kallas vyjadrila ľútosť nad všetkými obeťami a argumentovala, že sa EÚ sústredí na dodávanie humanitárnej pomoci Gaze a pre palestínsku samosprávu je jej najväčším darcom.
„Sme to aj my, kto vo vzťahu k Izraelu nastoľuje otázky, na ktoré ste poukázali. Máme dohodu o pridružení s Izraelom a mala by existovať aj asociačná rada s Izraelom, kde by všetky členské štáty mohli nastoliť svoje výhrady a apelovalo by sa, aby všetky strany boli zdržanlivé aj s cieľom ochrániť civilistov,“ uviedla.
Dodala, že je aj v záujme EÚ dosiahnuť prímerie v tomto regióne a napríklad ani neuznáva násilne obsadené osady a voči osadníkom zaviedla sankcie.
António Tânger Corrêa (Patrioti pre Európu) sa jej spýtal, ako by mohol vzniknúť štát Palestíny na území, kde „nie sú splnené podmienky na jeho prežitie, nie je teritoriálna kontinuita a pôsobí tam teroristické hnutie“.
„Jeden zo zakladateľov Izraela, Ben-Gurion, povedal, že Izrael je založený na bezpečnosti a spravodlivosti: na dvoch princípoch. Takže to znamená, že aj Palestínčania majú v tomto regióne slovo. Najprv sa však musíme zamerať na prímerie a prepustenie rukojemníkov a humanitárnu pomoc do regiónu,“ reagovala Kallas.
Konkurencia z Číny, Taiwan zmienený okľukou
„Čína sa za posledných niekoľko rokov zmenila. Dnes je už viac konkurentom a systémovým súperom. Naša závislosť od Číny v kľúčových odvetviach je našou zraniteľnosťou,“ uviedla kandidátka na pozíciu šéfky únijnej diplomacie.
Poukázala na dve hlavné výzvy: štrukturálnu nerovnováhu medzi EÚ a Čínou, ktorá vytvorila nespravodlivú konkurenciu, a podporu Ruska zo strany Pekingu.
Spomenula aj existujúce vzťahy s Japonskom, Južnou Kóreou, Austráliou či Novým Zélandom, ktoré môžu Únii pomôcť pri prekonávaní napätia v regióne vrátane Juhočínskeho mora.
Spomenula to už vo svojej úvodnej reči, pričom však nepomenovala Taiwan menom. Posledné roky tam pritom eskaluje napätie práve zo strany Číny, ktorá si ostrov nárokuje ako svoju vzbúreneckú kolóniu.
Až v reakcii na priamu otázku Sebastiãoha Bugalhoa (PPE) Kallas uviedla, že nepodporujeme žiadne jednostranné zmeny súčasného stavu a že je „v záujme nás všetkých znížiť napätie v Juhočínskom mori, napríklad vzhľadom na Taiwan“.
